Marilyn Monroe: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 78.98.44.55 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Milan Richter Značka: rollback |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 169:
Marilyn Monroe zomrela dňa 4. augusta 1962 niekedy medzi 20:30 – 22:30 hod.{{sfn|Banner|2012|411}} [[Toxikológia|Toxikologickým]] vyšetrením sa potvrdila ako príčina smrti otrava barbiturátmi. V jej krvi bolo 8 [[miligram]]ov na 100 [[Liter|mililitrov]] (mg%) [[chloralhydrát]]u, 4,5 mg% [[pentobarbital]]u (Nembutal) a 13 mg% pentobarbitalu mala v pečeni.{{sfn|Spoto|2001|580 – 583}}{{sfn|Banner|2012|411 – 412}}{{sfn|Churchwell|2004|302}} Vedľa posteli mala prázdne nádoby od liekov.{{sfn|Spoto|2001|580 – 583}}{{sfn|Banner|2012|411 – 412}} Možnosť, že sa Marilyn Monroe náhodne predávkovala, bola vylúčená, pretože dávky, ktoré sa nachádzali v jej tele, boli niekoľkokrát väčšie ako je smrteľná dávka.<ref name=tribunecoroner>{{cite web|url=http://archives.chicagotribune.com/1962/08/18/page/1/article/marilyn-monroe-ruled-probable-suicide-victim|title=Marilyn Monroe Ruled 'Probable Suicide' Victim|work=Chicago Tribune|publisher=Tribune Publishing|date=August 18, 1962|accessdate=October 21, 2015|first=Seymour|last=Kormam}}</ref>
[[Súbor:Marilyn Monroe crypt2.jpg|thumb|right|Krypta Marilyn Monroe na cintoríne [[Westwood Village Memorial Park Cemetery|Westwood Memorial Park]] vo Westwood Village]]
Na vyšetrovaní sa zúčastnil spolu s losangelským koronerom aj tím, ktorý sa na expertnej úrovni zaoberal prevenciou samovrážd.{{sfn|Spoto|2001|580 – 583}}{{sfn|Banner|2012|411 – 412}} Osobný lekár Marilyn Monroe poznamenal, že herečka „mávala záchvaty strachu a časté depresie“ spolu „nepredvídateľne náhlymi zmenami nálad“. Okrem toho sa minulosti veľmi pravdepodobne úmyselne niekoľkokrát predávkovala liekmi.<ref name=tribunecoroner />{{sfn|Banner|2012|411 – 413}} Zástupca koronera, [[Thomas Noguchi]], na základe týchto faktov a toho, že neboli zistené žiadne iné podozrivé skutočnosti skonštatoval, že smrť bola veľmi pravdepodobným dôsledkom pokusu o samovraždu.{{sfn|Spoto|2001|580 – 583}}{{sfn|Banner|2012|411 – 413}}
Marilyn Monroe bola medzinárodne známou populárnou hviezdou, a tak správa o jej náhlom úmrtí zaplnila titulné stránky novín v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] i v [[Európa|Európe]].{{sfn|Banner|2012|427}} Lois Bannerová píše, že mesiac po tejto udalosti sa v Los Angeles zdvojnásobil počet samovrážd. Zároveň sa pridávaním nových správ zvyšoval záujem a vďaka tomu prudko stúpala predajnosť novín v regióne.{{sfn|Banner|2012|427}} V novinách ''[[Chicago Tribune]]'' písali o stvokách telefonátov od čitateľov, ktorí sa domáhali informácií o podrobnostiach ku smrti Marilyn Monroe.<ref>{{cite web|url=http://archives.chicagotribune.com/1962/08/06/page/1/article/marilyn-monroe-is-dead|title=Pill Death Secret Goes With Marilyn|work=Chicago Tribune|publisher=Tribune Publishing|date=August 6, 1962|accessdate=September 23, 2015|first=Hedda|last=Hopper}}</ref>
Francúzsky básnik, grafik a filmár, [[Jean Cocteau]], uviedol že Marilynina smrť „by mala byť strašidelnou lekciou pre všetkých, ktorých hlavné povolanie spočíva v špehovaní a trápení filmových hviezd“. Bývalý spoluúčinkojúci vo filme a ďalšia svetová hviezda, Laurence Olivier, herečku označil za „obeť prílišnej pozornosti a snahy o zháňaní senzácií“. Režisér filmu ''Autobusová zastávka'', Joshua Logan, dodal, že Marilyn „nebola pripravená pre tento svet“.<ref>{{cite web|url=https://www.nytimes.com/books/98/11/22/specials/monroe-obit2.html|title=Brilliant Stardom and Personal Tragedy Punctuated the Life of Marilyn Monroe|work=The New York Times|publisher=Arthur Ochs Sulzberger, Jr.|date=August 6, 1962|accessdate=September 23, 2015}}</ref> Pohreb Marilyn Monroe sa konal len v kruhu najbližších známych dňa 8. augusta na cintoríne [[Westwood Village Memorial Park Cemetery]].{{sfn|Spoto|2001|594 – 597}}{{sfn|Banner|2012|427 – 428}} Rozlúčku zariadil jej bývalý manžel, Joe DiMaggio, a obchodná manažérka, Inez Melsonová.{{sfn|Spoto|2001|594 – 597}}{{sfn|Banner|2012|427 – 428}} Na uliciach okolo cintorína boli v tomto čase stovky prizerajúcich ľudí.{{sfn|Spoto|2001|594 – 597}}{{sfn|Banner|2012|427 – 428}} Pozostatky Marilyn Monroe boli neskôr uložené do krypty č. 24 na Corridor of Memories.<ref>{{cite web|url=http://content.time.com/time/specials/packages/article/0,28804,1919236_1919237_1919221,00.html|title=Top 10 Celebrity Grave Sites: Marilyn Monroe|work=[[Time (magazine)|Time]]|publisher=[[Time Inc.]]|accessdate=October 15, 2015}}</ref>
Nasledujúce dekády po smrti Marilyn Monroe priniesli na túto tému rôzne [[Konšpiračná teória|konšpiračné teórie]]. Medziiným popierali samovraždu, tvrdili, že šlo o náhodné predávkovanie, či dokonca o vraždu predávkovaním liekmi.{{sfn|Churchwell|2004|297 – 318, for different theories proposed by Spoto, Summers, Brown & Barham, and Donald Wolfe}} Do centra pozornosti sa dojmy o vražde dostali hlavne v roku 1973, kedy vyšla [[Norman Mailer|Mailerova]] životopisná kniha, ''[[Marilyn: A Biography]]''. Tvrdenia v knihe získali takú váhu, že došlo k obnovenému detailnému vyšetrovaniu prípadu, ktoré viedol [[John Van de Kamp]].{{sfn|Spoto|2001|605 – 606}}{{sfn|Churchwell|2004|88, 300}} Výsledkom pátrania bolo, že neboli zistené žiadne dôkazy o chybe vo vyšetrovaní z roku 1962.{{sfn|Spoto|2001|606}}
| |||