Verzia z 11:06, 28. október 2018 upraviť PaliSVK (diskusia \| príspevky) 44 editací →‎Ďalšie Urbanove aktivity: preklep Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 07:01, 5. august 2020 upraviť vrátiť DurMar12 (diskusia \| príspevky) S právom rollback 7 198 editací doplnený wikilink + typo 2x Ďalšia úprava →
Riadok 29: [[Blahorečenie\|Blahoslavený]] '''Urban II.''' ([[Latinčina\|lat.]] ''Urbanus Secundus''), vl. menom '''Odo (Eudes) de Châtillon (de Lagery)''' (* okolo [[1042]], [[Châtillon-sur-Marne (obec)\|Châtillon-sur-Marne]] alebo [[Lagery]] – † [[29. júl]] [[1099]], [[Rím]]) bol [[Francúzsko\|francúzsky]] duchovný a 159. [[Rímskokatolícka cirkev\|rímsky]] [[pápež]] (v období rokov 1088 – 1099). Zdvorilého a zmierlivého muža príjemného zovňajšku a kultivovaného vystupovania si cirkevné dejiny pamätajú predovšetkým ako vyhlasovateľa prvej z [[Križiacke výpravy do východného Stredomoria\|krížových výprav do východného Stredomoria]]. ~~Kruciády~~[[Križiacka výprava\|Kruciáty]], organizované v rozpätí nasledujúcich takmer dvesto rokov (názory na ich počet sa rôznia), pod symbol kríža pritiahli státisíce bojovníkov, ktorí, hnaní vidinou duchovnej spásy a zisku bohatstva, podnikali strastiplné cesty na východ. V konečnom dôsledku však viac než čiastkové úspechy znamenali hlavne nesmierne utrpenie ich účastníkov nevynímajúc nevyčísliteľné obete na ľudských životoch. == Mladosť == Riadok 56: Pútnictvo bolo už mnoho storočí neodmysliteľnou súčasťou duchovného života kresťanov a návšteva svätých miest patrila k tradičným prejavom kresťanského života. Oproti návštevy pútnických miest v Európe však špecifický význam mala návšteva posvätných miest v Svätej zemi, predovšetkým [[Jeruzalem]]a. Putovanie tam však bolo nielen zdĺhavé ale najmä nebezpečné. Napriek tomu ho každoročne podstupovali široké zástupy veriacich, pre ktorým bola táto cesta istou formou vykúpenia či dokonca mučeníctva za pozemské hriechy. Podľa dávnej tradície predstavovala púť do Jeruzalema pre toho, kto ju vykonal, vyvrcholenie duchovného života; Jeruzalem bol považovaný za akúsi „predsieň“ onoho sveta. V priebehu štyroch storočí, odkedy v [[Palestína\|Palestíne]] vládli moslimovia, mali kresťania k svätým miestam prakticky neobmedzený prístup. Postupne sa však situácia začala meniť a mnohé oddiely pútnikov sa stali terčom nemilosrdných moslimských ~~hord~~hôrd. Slýchajúc tieto správy v Urbanovej mysli čoraz naliehavejšie rezonovala myšlienka o potrebe či dokonca oprávnenosti obraňovať záujmy cirkvi na východe aj silou. Tou silou sa mali stať vojská, ktoré, podľa Urbanových slov dostali požehnanie samotného [[Ježiš Kristus\|Krista]]. V tomto duchu križiacke výpravy mali byť považované za záležitosť celého západného kresťanstva a každého jej člena.

Urban II.: Rozdiel medzi revíziami