Anglicko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 7025121 používateľa 188.167.105.30 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie |
Bez shrnutí editace Značky: možný vandalizmus bez zdroja vizuálny editor |
||
Riadok 59:
}}
Anglicko je krajina, ktorá je súčasťou [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]]. Zdieľa pozemné hranice s [[Wales|Walesom]] na západe a [[Škótsko|Škótskom]] na severe. [[Írske more]] leží severozápadne od Anglicka a [[Keltské more]] na juhozápade. Anglicko je od [[Kontinentálna Európa|kontinentálnej Európy]] oddelené [[Severné more|Severným morom]] na východe a [[Lamanšský prieliv|Lamanšským prielivom]] na juhu. Krajina pokrýva päť osmín ostrova [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkej Británie]], ktorý leží v [[Atlantický oceán|severnom Atlantiku]] a zahŕňa [[Zoznam ostrovov Anglicka|viac ako 100 menších ostrovov]], ako sú ostrovy [[Scilly (Anglicko)|Scilly]] a [[Wight|ostrov Wight]]. Je to najväčšia krajina [[Britské ostrovy|Britských ostrovov]].
Oblasť nazývaná Anglicko bola prvýkrát obývaná modernými ľuďmi v období [[Mladý paleolit (v užšom zmysle)|horného paleolitu]], ale dostala svoj názov od [[Anglovia|Anglov]], [[Germáni|germánskeho]] kmeňa odvodeného od [[Anglia (polostrov)|Angliského]] polostrova, ktorý sa usadil v 5. a 6. storočí. Anglicko sa stalo zjednoteným štátom v 10. storočí a od [[Zámorské objavy|zámorských objavov]], ktoré sa začali v 15. storočí, malo významný kultúrny a právny dopad na celý svet. [[Angličtina|Anglický jazyk]], [[Anglikánska cirkev (Church of England)|anglikánska cirkev]] a [[anglické právo]] - základ [[Právny systém|právnych systémov]] zvyčajného práva mnohých ďalších krajín po celom svete - sa vyvinuli v Anglicku a [[Parlament Spojeného kráľovstva|parlamentné vládne systémy]] krajiny boli široko akceptované inými národmi. [[Priemyselná revolúcia]] sa začala v Anglicku v 18. storočí a transformovala svoju spoločnosť na prvý industrializovaný národ na svete.
Anglický terén sú prevažne nízke kopce a [[Nížina|nížiny]], najmä v strednom a južnom Anglicku. Na severe a na západe je však hornatý a kopcovitý terén. Hlavným mestom je [[Londýn]], ktorý má najväčšiu metropolitnú oblasť v Spojenom kráľovstve a pred [[Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie|Brexitom]] v [[Európska únia|Európskej únii]]. Populácia s viac ako 55 miliónmi obyvateľov Anglicka predstavuje 84% obyvateľstva Spojeného kráľovstva, prevažne sústredeného okolo Londýna, [[South East England]] a aglomerácií v oblasti [[Midlands]], [[North West England|North West]], [[North East England|North East]] a [[Yorkshire (grófstvo)|Yorkshire]], z ktorých každá sa vyvinula ako hlavné priemyselné regióny počas 19. storočia.
[[Anglické kráľovstvo]] - ktoré po roku 1535 zahŕňalo Wales - prestalo byť samostatným [[Suverénny štát|suverénnym štátom]] 1. mája 1707, keď [[Zákony o únii (1707)|Zákony o únii]] uviedli do platnosti podmienky dohodnuté v Zmluve o únii v predchádzajúcom roku, čo viedlo k politickej únii s [[Škótske kráľovstvo|kráľovstvom Škótska]] vytvoriť [[kráľovstvo Veľkej Británie]]. V roku 1801 sa Veľká Británia spojila s [[Írske kráľovstvo|Írskym kráľovstvom]] (prostredníctvom iného [[Zákony o únii (1800)|Zákonu o únii]]), aby sa stala [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Írska]]. V roku 1922 [[Írsky slobodný štát]] vystúpil zo Spojeného kráľovstva, čo viedlo k jeho premenovaniu na Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.
== Dejiny ==
{{Hlavný článok|Dejiny Anglicka}}
=== Pravek a starovek ===
{{Hlavný článok|Dejiny prehistorickej Británie}}
Najstarším známym dôkazom prítomnosti človeka v oblasti, ktorá je dnes známa ako Anglicko, bol dôkaz o ''Homo antecessor'' ([[človek predchodca]]), ktorý sa datuje približne pred 780 000 rokmi. Najstaršie protoľudské kosti objavené v Anglicku sa datujú pred 500 000 rokmi. O moderných ľuďoch je známe, že obývali túto oblasť v období [[Mladý paleolit (v užšom zmysle)|mladého paleolitu]], hoci trvalé osídlenie bolo založené iba za posledných 6 000 rokov. Po poslednej [[Posledné obdobie ľadovcov|dobe ľadovej]] zostali iba veľké cicavce, ako sú [[Mamut|mamuty]], [[Zubor (rod)|bizóny]] a [[Nosorožec srstnatý|nosorožce]]. Zhruba pred 11 000 rokmi, kedy [[kontinentálny ľadovec]] začal ustupovať, ľudia znovu osídlili túto oblasť; genetický výskum naznačuje, že pochádzajú zo severnej časti [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]]. Hladina mora bola nižšia ako v súčasnosti a Británia bola prepojená [[Pozemný most|pozemným mostom]] s Írskom a [[Eurázia|Euráziou]]. Keď moria stúpali, bolo Británia oddelená od Írska (pred 10 000 rokmi) a od Eurázie (pred 8000 rokmi).
[[Kultúra zvoncovitých pohárov]] dorazila okolo roku 2 500 p.n.l. a zaviedla nádoby na pitie a jedlo vyrobené z hliny, ako aj nádoby používané ako redukčné hrnce na tavenie medených rúd. Bolo to počas tejto doby, kedy boli postavené hlavné [[Neolit|neolitické]] pamiatky ako [[Stonehenge]] a [[Avebury]]. Zahrievaním cínu a medi, ktoré boli v tejto oblasti hojné, vytvorili ľudia zo zvoncovitých pohárov [[bronz]] a neskôr železo z železných rúd. Vývoj [[Tavenie (hutníctvo)|tavenia]] železa umožnil výstavbu lepších [[Pluh|pluhov]], napredovanie v poľnohospodárstve (napríklad [[Keltské pole|Keltské polia]]), ako aj výrobu účinnejších zbraní.
Počas [[Železná doba|doby železnej]] prišla zo strednej Európy [[keltská kultúra]] pochádzajúca z [[Halštatská kultúra|Halštatskej kultúry]] a [[Laténska kultúra|Laténskej kultúry]]. Počas tejto doby bol hovoreným jazykom [[Ostrovné keltské jazyky|Britonika]].
Spoločnosť bola kmeňová; podľa [[Klaudios Ptolemaios|Ptolemaiosa]] bolo v oblasti okolo 20 kmeňov. Skoršie rozdelenia nie sú známe, pretože Briti neboli gramotní. Rovnako ako iné regióny na okraji ríše, aj Británia mala dlho obchodné vzťahy s Rimanmi. Julius Caesar z [[Rímska republika (staroveký Rím)|Rímskej republiky]] sa pokúsil Anglicko [[Invázie Juliusa Caesara do Británie|napadnúť dvakrát]] v roku 55 p.n.l.; Hoci bol vo veľkej miere neúspešný, podarilo sa mu dosadiť klientského kráľa v [[Trinovantes|Trinovantese]].
Rimania napadli Britániu v roku 43 n.l. za vlády cisára [[Claudius|Claudiusa]], ktorý následne [[Rímske dobývanie Británie|dobyl veľkú časť Británie]], a táto oblasť bola začlenená do Rímskej ríše ako [[Rímska Británia|provincia Britannia]]. Najznámejšími domorodými kmeňmi, ktorí sa pokúšali vzdorovať, boli [[Katuvellauni]] pod vedením [[Caratacus|Caratacusa]]. Neskôr povstanie vedené [[Boudica|Boudicou]], kráľovnou [[Iceni]], skončilo jej samovraždou po jej porážke v [[Porážka Boudici|bitke pri Watling Street]]. Autor jednej štúdie o Rímskej Británii poznamenal, že v období od 43 do 84 po Kr. zabili rímski vojaci niekde medzi 100 000 a 250 000 ľudí z približne 2 000 000 obyvateľov. V tomto období prevládala [[Grécko-rímsky svet|grécko-rímska]] kultúra so zavedením [[Rímske právo|rímskeho práva]], [[Rímska architektúra|rímskej architektúry]], [[Akvadukt|akvaduktov]], [[Sanitácia v starovekom Ríme|kanálov]], mnohých poľnohospodárskych predmetov a hodvábu. V 3. storočí zomrel cisár [[Septimius Severus]] vládnuci [[Eboracum|Eboraciu]] (dnes [[York (Anglicko)|York]]), kde bol [[Konštantín I. (cisár)|Konštantín]] následne vyhlásený za cisára.
Hovorí sa o tom, kedy bolo kresťanstvo prvýkrát predstavené; nebolo to neskôr ako v 4. storočí, pravdepodobne oveľa skôr. Podľa [[Bede|Bedeho]] poslali misionári z Ríma [[Eleutér (pápež)|Eleutéra]] na žiadosť náčelníka Luciusa z Británie v roku 180 n.l., aby urovnali rozdiely týkajúce sa východných a západných obradov, ktoré rušili cirkev. Od roku 410, počas deklarácie Rímskej ríše, bola Británia vystavená koncu rímskej vlády v Británii a stiahnutiu jednotiek rímskej armády, aby bránila hranice v kontinentálnej Európe a zúčastňovala sa na občianskych vojnách. Keltské kresťanské kláštorné a misijné hnutia prekvitali: Patrick (Írsko 5. storočie) a v 6. storočí Brendan (Clonfert), Comgall (Bangor), David (Wales), Aiden (Lindisfarne) a Columba (Iona). Toto obdobie kresťanstva bolo ovplyvnené starodávnou keltskou kultúrou v jej citlivosti, slušnosti, praktikách a teológii. Miestne „zhromaždenia“ sa sústreďovali na kláštorné spoločenstvo a vodcovia kláštorov boli skôr náčelníkmi ako rovesníkmi, než na hierarchickejšom systéme rímskej cirkvi.
== Národné symboly ==
| |||