Mercury-Redstone 3: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Andrej-airliner (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Andrej-airliner (diskusia | príspevky)
d link
Riadok 45:
[[Súbor:Project Mercury Astronauts - GPN-2000-000651.jpg|thumb|left|Sedmička astronautov programu Mercury. Hore zľava doprava: [[Alan Bartlett Shepard|Alan Shepard]], [[Virgil Ivan Grissom|Gus Grissom]] a [[Gordon Cooper]]. Dole zľava doprava: [[Walter Marty Schirra|Wally Schirra]], [[Deke Slayton]], [[John Glenn]] a [[Malcolm Scott Carpenter|Scott Carpenter]]]]
 
Sedmička vybraných astronautov projektu Mercury bola verejnosti predstavená dňa [[9. apríl]]a 1959 na tlačovej konferencii v [[Cutts-Madison House|Dolley Madison House]] na námestí [[Lafayette Square (Washington D.C.)|Lafayette Square]] vo [[Washington D.C.|Washingtone D.C.]]<ref>Burgess 2011, s. 274 – 275.</ref> Záujem médií o túto udalosť bol enormný. Mnohí novinári a fotografi sa tiesnili v bývalom tanečnom salóne. V čele miestnosti si za konferenčný stôl sadlo sedem mužov v civilnom odeve: [[Deke Slayton]], [[Alan Bartlett Shepard|Alan Shepard]], [[Walter Marty Schirra|Wally Schirra]], [[Virgil Ivan Grissom|Gus Grissom]], [[John Glenn]], [[Gordon Cooper]] a [[Malcolm Scott Carpenter|Scott Carpenter]].<ref>Atkinson & Shafritz 1985, s. 42 – 47.</ref> Alan Shepard v reakcii na značný mediálny rozruch pred nimi povedal prísediacim Slaytonovi a Schirrovi: ''„Neuveriteľné. Tí ľudia sa zbláznili!“'' ''„Áno, ako červia farma“'', odpovedal mu Slayton. Celá konferencia trvala dve hodiny, a zatiaľ čo väčšina astronautov odpovedala stručne na položené otázky, jeden z nich si prítomnosť médií užíval. John Glenn, ktorý už bol v tom čase v Spojených štátoch verejne známy aj vďaka účasti v istej televíznej súťaži, sa stal mediálne obľúbený hlavne kvôli svojim dlhým patriotickým odpovediam. Obrovský záujem médií o osobnosti budúcich astronautov, z ktorých sa okamžite stali uctievané celebrity, pocítili aj ich rodiny, ktoré si museli zvykať na takmer nový život. Novým celebritám prichádzali rôzne ponuky, napríklad dom na kľúč za veľmi nízku cenu alebo najnovšie športové autá [[Chevrolet]], tiež za nízku cenu. Časopis ''[[Life (časopis)|Life]]'' astronautom ponúkol sumu pol milióna dolárov, ktorú si mali rozdeliť medzi sebou do troch rokov ako výmenu za prístup do svojho súkromia. Magazín sa v nasledujúcich rokoch stal akýmsi pravidelným informátorom o súkromnom dianí u sedmičky astronautov.
 
Riziko veľkej výzvy v podobe vesmírneho letu sa ukázalo v plnej miere o niekoľko týždňoch neskôr, v noci na [[18. máj]]a 1959, kedy mali všetci siedmi astronauti na [[Cape Canaveral]] možnosť sledovať svoj prvý štart rakety, nosiča [[Atlas (raketa)#Začiatky SM-65|SM-65D Atlas]] podobného tomu, aký ich mal vyniesť na [[nízka obežná dráha Zeme|obežnú dráhu]]. Necelých šesťdesiat sekúnd po štarte Atlas explodoval a rozžiaril nočnú oblohu nad Floridou. Astronauti boli ohromení. Shepard zľahka buchol lakťom do Glenna a povedal: ''„No, som rád, že túto nám odpratali z cesty. Len dúfam, že to opravia...“''<ref>Glenn 1999, s. 274 – 275.</ref>