Verzia z 15:18, 3. apríl 2020 upraviť 80.242.33.210 (diskusia) Bez shrnutí editace Značky: bez zdroja vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 15:33, 7. august 2020 upraviť vrátiť Starekolena (diskusia \| príspevky) 8 536 editací fix Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 13: * [[Súbor:Banner_of_Gabriel_Bethlen.svg\|20px]] [[Sedmohradsko]]\|straty3=384 000 vojakov a civilistov umrelo (na oboch stranách)}} '''Veľká turecká vojna''' ([[Nemčina\|nemecky]]: ''Großer Türkenkrieg'') alebo '''Vojna Svätej ligy''' ([[Turečtina\|turecky]]: ''Kutsal İttifak Savaşları'') bola séria konfliktov medzi [[Osmanská ríša\|Osmanskou ríšou]] a [[Svätá liga (1684)\|Svätou ligou]] pozostávajúcou z [[Habsburská monarchia\|Habsburskej monarchie]], [[Republika oboch národov\|Republiky oboch národov (Poľsko-litovská únia)]], [[Benátska republika\|Benátok]] a [[Ruské cárstvo\|Ruska]]. Intenzívne boje začali v roku 1683 a skončili podpísaním [[Karlovský mier\|Karlovského mieru]] v roku 1699. Vojna sa skončila prehrou Osmanskej ríše, ktorá tak po prvýkrát stratila veľké množstvo územia. Stratila územia v [[Osmanské Uhorsko\|Uhorsku]] a v [[Republika oboch národov\|Republike oboch národov]], ako aj v častiach západného [[Balkánsky polostrov\|Balkánu]]. Vojna bola tiež významná vďaka tomu, že sa [[Ruské cárstvo\|Rusko]] prvýkrát zapojilo do [[Západná Európa\|západoeurópskeho]] spojenectva. == Pozadie (1667 – 1683) == Po povstaní [[Bohdan Chmeľnyckyj\|Bohdana Chmeľnyckyja]], kedy [[Ruské cárstvo]] získalo niektoré územia od [[Republika oboch národov\|Republiky oboch národov]] (dnes časti východnej [[Ukrajina\|Ukrajiny]]), zostali niektorí [[kozáci]] v juhovýchodnej časti Republiky oboch národov. Ich líder, [[Petro Dorošenko]], chcel spojiť zvyšok ~~jeho~~svojho panstva s Osmanskou ríšou, čím začal povstanie proti [[Ján III. (Poľsko)\|Jánovi Sobieskému]] (veliteľ poľskej armády). [[Sultán]] [[Mehmed IV.]], ktorý vedel, že Republika oboch národov bola oslabená v dôsledku vnútorných konfliktov, zaútočil na najbližšie veľké mesto pri hraniciach, na [[Kamianec-Podiľskyj]]. Malá poľská sila odolávala obliehaniu ~~[[Obliehanie Kameneca\|Kameneca]]~~Kamienca dva týždne, potom však bola nútená kapitulovať. Poľská armáda bola príliš malá na to, aby odolala osmanskej invázii, a preto dokázala zaznamenať len malé taktické víťazstvá. Po troch mesiacoch boli Poliaci nútení podpísať [[Bučačská mierová zmluva\|Bučačskú zmluvu]], v ktorej sa dohodli vzdať mesta Kamianec-Podiľskyj, [[Podolie (historické územie)\|Podolia]] a vzdať [[Tribut\|hold]] osmanskému sultánovi. Keď sa správy o podmienkach porážky a zmluvy dostali do [[Varšava\|Varšavy]], [[Sejm]] odmietol vzdať hold sultánovi a zorganizoval pod vedením Sobieského veľkú armádu; Poliaci následne zvíťazili v [[Bitka pri Chotyne (1673)\|bitke pri Chotyne (1673)]]. Po smrti [[Michal (Poľsko)\|kráľa Michala]] v roku 1673 bol Sobieski zvolený za poľského kráľa. Štyri roky sa pokúšal sa poraziť Osmanov, avšak bez úspechu. Vojna sa skončila 17. októbra 1676 mierovou dohodou, v ktorej si Turci udržali kontrolu iba nad mestom Kamianec-Podiľskyj. Tento útok Turkov v roku 1676 viedol k začiatku [[Rusko-turecká vojna\|rusko-tureckých vojen]].

Veľká turecká vojna: Rozdiel medzi revíziami