Ateizmus: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
- zbytočné odkazy
Riadok 1:
[[Súbor:Paul Heinrich Dietrich Baron d'Holbach.jpg|thumb|[[Baron d'Holbach|Baron Paul d'Holbach]]    francúzsky filozof a spisovateľ 18 stor. je považovaný za jedného z prvých ateistov.]]
[[Súbor:Professor_Richard_Dawkins_-_March_2005.jpg|thumb|right|[[Richard Dawkins]]    evolučný biológ, profesor na Univerzite v Oxforde. V súčasnosti jeden z najznámejších aktivistov v boji proti náboženstvám.]]
 
'''Ateizmus''' (iné názvy: '''neverectvo'''; pejoratívne '''bezbožnosť'''; expresívne '''bohaprázdnosť''', '''neznabožstvo''', '''neznajbožstvo'''; z gr. atheos = bezbožný (a = ne- + theos = boh) môže byť:<ref name=Harvey>Harvey, Van A. ''Agnosticism and Atheism'', z The new Encyclopedia of unbelief (Flynn 2007, str. 35): "Pojmy ATEIZMUS a AGNOSTICIZMUS vedú k dvom rozdielnym definíciám. Prvá vychádza z priamych významov gréckeho "theos" (božstvo) a "gnosis" (poznať, vedieť) v zmysle, že ateizmus je jednoducho chýbanie viery v boha/bohov a agnosticizmus chýbanie znalostí/vedomostí o tomto špecifickom subjekte. Druhá definícia má na mysli ateizmus ako explicitné odmietnutie existencie boha/bohov a agnosticizmus ako pozíciu niekoho kto, pretože existencia bohov je nepoznateľná, sa odmieta v tejto veci rozhodnúť... Prvá je širšia a rozoznáva iba dve možnosti: buď niekto verí v bohov alebo nie. Logicky neumožňuje tretiu možnosť, ako to niekedy tí, ktorí sa označujú za agnostikov prehlasujú. Ak im chýba viera, sú skutoční ateisti. A keďže absencia viery je stav mysle, do ktorého sa narodí každý z nás, bremeno dôkazu leží na tých, kto presadzujú náboženskú vieru. Podporovatelia druhej definície v kontraste s tým považujú prvú definíciu za príliš širokú, pretože zahŕňa neinformované deti rovnako ako presvedčených ateistov. Preto je podľa nich nepravdepodobné, že by bola všeobecne prijatá."</ref><ref>Simon Blackburn, ed. (2008). "[https://www.oxfordreference.com/view/10.1093/oi/authority.20110803095431374 atheism]". ''The Oxford Dictionary of Philosophy'' (2008 ed.). Oxford University Press. ISBN <bdi>9780199541430</bdi>. Retrieved 21 November 2013. "Buď chýbanie viery, že existuje boh, alebo viera, že žiaden neexistuje. Niekedy považovaný za dogmatickejší ako agnosticizmus, na čo ateisti reagujú, že každý je ateista ohľadne väčšiny bohov a oni len jednoducho urobili o krok viac."</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Paulička|meno=Ivan a kol.|titul=Všeobecný encyklopedický slovník (A-F)|vydanie=|vydavateľ=Ottovo nakladatelství, s.r.o.|miesto=|rok=2005|isbn=8071816183|strany=241}} "Popretie boha, zvyčajne nielen ako osobného Boha či bohov teistických náboženstiev, ale každej, aj neosobnej absolútnej skutočnosti; popretie zmysluplnosti a užitočnosti akéhokoľvek náboženstva, pokus pripísať náboženstvu čisto ľudský pôvod a ciele."</ref>
Riadok 13:
Zástanca ateizmu sa nazýva '''ateista''' (iné názvy: '''neverec, neveriaci'''; pejoratívne '''bezbožník'''; expresívne '''bohaprázdnik, neznaboh, neznajboh'''). Za protiklad ateizmu sa najčastejšie považuje [[teizmus]], čo v je najširšom zmysle viera, že existuje minimálne jeden boh.<ref>''Oxford English Dictionary'' (2nd ed.). 1989. "Viera v boha alebo bohov, ako protiklad ateizmu".</ref>
 
Výraz ateizmus používali už [[Staroveké Grécko|grécki básnici]] v 5. storočí pred  Kr., v zmysle ἄθεος (''atheos'') – "bez boha (bohov)". V staroveku mal viaceré použitie ako urážlivé označenie tých, ktorí odmietali bohov uctievaných väčšinovou spoločnosťou, ktorí boli bohmi opustení, alebo tých, ktorý neboli v žiadnom záväzku v zmysle viery/uctievania bohov. Pojem označoval sociálnu kategóriu vytvorenú ortodoxnými [[Religionistika|religionistami]], do ktorej bol zaradený každý, kto nezdieľal ich náboženské predstavy.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Whitmarsh|meno=Tim|titul=Battling the Gods: Atheism in the Ancient World|vydanie=|vydavateľ=Knopf Doubleday|miesto=|rok=2016|isbn=978-0-307-94877-9|strany=|kapitola=8. Atheism on Trial}}</ref> Obsahovo bližšie súčasnej podobe sa objavil prvý krát v 16. storočí.<ref name="Hunter ch 1">{{cite book|last=Wootton|first=David|editor1-last=Hunter|editor1-first=Michael|editor2-last=Wootton|editor2-first=David|title=Atheism from the Reformation to the Enlightenment|date=1992|publisher=Clarendon Press|location=Oxford|isbn=978-0-19-822736-6|chapter=1. New Histories of Atheism}}</ref> So šírením [[Voľnomyšlienkarstvo|voľnomyšlienkárstva]], [[Vedecký skepticizmus|vedeckého skepticizmu]] a následnému vzostupu [[Kritika náboženstva|kritiky náboženstva]] sa jeho použitie obsahovo postupne zužovalo. Prvé osobnosti, ktoré sa samé identifikovali ako ateisti žili v 18. storočí počas [[Osvietenstvo|osvietenstva]].<ref name="Hunter ch 1" /> [[Veľká francúzska revolúcia|Francúzska revolúcia]], známa svojim "bezprecedentným ateizmom," bola prvou veľkou politickou zmenou v dejinách, ktorá obhajovala zvrchovanosť ľudského [[Rozum|rozumu]].<ref name="HancockLambert">{{cite book|last=Hancock|first=Ralph|title=The Legacy of the French Revolution|year=1996|publisher=Rowman and Littlefield Publishers|location=Lanham, Massachusetts|isbn=978-0-8476-7842-6|page=22|url=https://books.google.com/books?id=uPgQy3VJ3iIC|accessdate=2015-05-30|archive-url=https://web.archive.org/web/20150930072801/https://books.google.com/books?id=uPgQy3VJ3iIC|archive-date=30 September 2015|url-status=live}} [https://books.google.com/books?id=uPgQy3VJ3iIC&pg=PA22 Extrakt zo strany 22] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150929042900/https://books.google.com/books?id=uPgQy3VJ3iIC&pg=PA22|date=29 September 2015}}</ref>
 
Argumenty podporujúce ateizmus sú široké: od vedeckých a filozofických až po sociálne či historické. Logické či rozumové dôvody pre nevieru v boha/bohov zahrňujú argumenty ako chýbanie empirických dôkazov,<ref>{{cite web|url=http://shook.pragmatism.org/skepticismaboutthesupernatural.pdf|title=Skepticism about the Supernatural|last=Shook|first=John R.|accessdate=2012-10-02|archive-url=https://web.archive.org/web/20121018210402/http://shook.pragmatism.org/skepticismaboutthesupernatural.pdf|archive-date=18 October 2012|url-status=live}}</ref> [[problém zla]] a ďalšie morálne argumenty, [[argument z nekonzistentných odhalení]], odmietanie konceptov, ktoré nemôžu byť [[Falzifikácia|falzifikovateľné]], či [[argument z neviery]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=Rôzni autori.|titul=Logical Arguments for Atheism|url=https://infidels.org/library/modern/nontheism/atheism/logical.html|dátum vydania=|dátum prístupu=4.4.2020|vydavateľ=The Secular Web Library}}</ref><ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Navabi|meno=Armin|titul=Why there is no God|vydanie=|vydavateľ=Atheist Republic|miesto=|rok=2014|isbn=9781502775283|strany=}}</ref> Neveriaci tvrdia, že ateizmus lepšie prechádza testom [[Occamova britva|Occamovej britvy]] ako teizmus a že každý sa narodí bez viery v božstvá;<ref name="Harvey" /> z tohto dôvodu argumentujú, že ťarcha dôkazu neleží na ateistoch, ktorý majú dokazovať neexistenciu božstiev, ale na teistoch, ktorí majú poskytnúť dôkazy pre ich existenciu.<ref name=":0" /><ref>{{cite book|last=Parsons|first=Keith M.|title=God and the Burden of Proof: Plantinga, Swinburne, and the Analytical Defense of Theism|year=1989|location=Amherst, New York|publisher=Prometheus Books|isbn=978-0-87975-551-5}}</ref> Hoci niektorí ateisti prijali [[Sekularizmus|sekulárne]] filozofie (napr. [[sekulárny humanizmus]], [[naturalizmus]] alebo [[materializmus]]),<ref>{{cite book|last=Fales|first=Evan|title=Naturalism and Physicalism|postscript=,}}(z ''The Cambridge Companion to Atheism'', Cambridge University Press, 2006))</ref> neexistuje žiadna ideológia alebo spôsob správania, ku ktorému by sa všetci prikláňali.<ref>Baggini, Julian (2003). ''Atheism: A Very Short Introduction''. Oxford University Press. <nowiki>ISBN 978-0-19-280424-2</nowiki>.</ref> Podobne nemajú zástancovia ateistického svetonázoru žiadne inštitucionalizované rituály a správanie, ktoré by sa dalo porovnať s rôznymi náboženskými smermi. Ateizmus je inšpirovaný mnohými rozličnými zdôvodneniami, zahrňujúcimi osobné, vedecké, spoločenské, filozofické či historické názory a úvahy.
Riadok 20:
 
== Definície a typy ==
[[Súbor:AtheismImplicitExplicit3.svg|odkaz=https://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:AtheismImplicitExplicit3.svg|náhľad|Diagram ukazuje vzťah medzi definíciami [[Slabý a silný ateizmus|slabého/silného]] a [[Implicitný a explicitný ateizmus|implicitného/explicitného]] ateizmu. Explicitne silní/pozitívni/tvrdí ateisti (fialová množina vpravo) tvrdia, že prehlásenie ''"minimálne jedno božstvo/boh existuje"'' je nepravdivé. Explicitne slabí/negatívni/mäkkí ateisti (modrá množina vpravo) odmietajú vieru v to alebo sa jej vyhýbajú, že akékoľvek božstvá/bohovia existujú, no zároveň sú bez postoja, že ''"minimálne jedno božstvo/boh existuje"'' je nepravdivé tvrdenie. Implicitne slabí/negatívni ateisti (modrá množina vľavo), podľa autorov ako George H. Smith, sú ľudia (malé deti a niektorí agnostici), ktorí neveria v božstvo/boha ale explicitne takúto vieru neodmietajú. (Veľkosti množín nezodpovedajú relatívnej sile jednotlivých skupín v populácii.)]]
Spisovatelia sa nezhodujú v tom, ako presne definovať a klasifikovať ateizmus;<ref>Chisholm, Hugh, ed. (1911). "Atheism" . [[Encyclopædia Britannica]] (11th ed.). Cambridge University Press. "Termín je všeobecne používaný, avšak veľmi nejednoznačný. Jeho obsah sa mení (a) podľa rôznych definícií božstva, a najmä (b) podľa toho ako je (I.) použitý mysliteľom k popisu jeho vlastného teologického názoru, alebo (II.) skupinou mysliteľov proti ich oponentom. Pri pohľade na (a) je zrejmé, že ateizmus z pohľadu kresťana je veľmi odlišná koncepcia ako z pohľadu [[Deizmus|deistu]], [[Pozitivizmus|pozitivistu]] či [[Budhizmus|budhistu]]."</ref> súperia v tom, či nadprirodzené bytosti možno považovať za bohov, či sa jedná o filozofický postoj sám o sebe alebo len o jeho absenciu, alebo či ateizmus potrebuje vedomé, explicitné odmietnutie. Ateizmus sa napríklad považoval za kompatibilný s [[Agnosticizmus|agnosticizmom]], ale tiež s ním bol z iného pohľadu v protiklade.<ref>Martin, Michael (1990). ''Atheism: A Philosophical Justification''. Philadelphia: Temple University Press. ISBN 978-0-87722-642-0. Str. 467–468: "Väčšinovo sa agnostik chápe ako ani veriaci ani neveriaci v to, či boh existuje, a ateista ako neveriaci v to, že boh existuje. Avšak tento všeobecne vnímaný kontrast agnosticizmu a ateizmu bude platiť iba vtedy, ak dotyčný predpokladá, že ateizmus znamená pozitívny ateizmus. Väčšinovo je totiž agnosticizmus kompatibilný s negatívnym ateizmom. Keďže podľa definície negatívny ateizmus jednoducho znamená nemať žiaden koncept boha, je kompatibilný s postojom ani veriť ani neveriť v boha."</ref> Existujú preto viaceré spôsoby odlíšenia rôznych foriem ateizmu.
 
Riadok 95:
 
=== Ireligiozita ===
[[Súbor:Lightmatter_buddha3.jpg|odkaz=https://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Lightmatter_buddha3Lightmatter buddha3.jpg|vľavo|náhľad|[[Budhizmus]] je niekedy opisovaný ako neteistický pre chýbanie boha-stvoriteľa; to ale može byť príliš zjednodušený pohľad.<ref>{{cite web|last=Wallace|first=B. Alan Ph.D.|url=http://www.alanwallace.org/Is%20Buddhism%20Really%20Nontheistic_.pdf|title=Is Buddhism Really Non-Theistic?|series=National Conference of the American Academy of Religion lectures|location=Boston|date=November 1999|accessdate=2014-07-22|page=8|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160304060920/http://www.alanwallace.org/Is%20Buddhism%20Really%20Nontheistic_.pdf|archivedate=4 March 2016}}"Preto, vo svetle teoretického pokroku z bhavaºga k tath›gatagarbha a k prvotnej múdrosti absolútneho priestoru reality, budhizmus nie je tak jednoducho non-teistický, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať."</ref>]]
Ľudia, ktorí a sami identifikujú ako ateisti sú často považovaní za [[Ireligiozita|ireligióznych]], ale aj niektoré sekty v rámci veľkých náboženstiev odmietajú existenciu osobného [[Stvoriteľ (božstvo)|božstva - stvoriteľa]].<ref name="winston2">{{cite book|editor-last=Winston|editor-first=Robert|title=Human|publisher=New York: DK Publishing, Inc|year=2004|isbn=978-0-7566-1901-5|page=299|quote=Nonbelief has existed for centuries. For example, Buddhism and Jainism have been called atheistic religions because they do not advocate belief in gods.}}</ref> V posledných rokoch určité náboženské denominácie zvýšili počet otvorene ateistických nasledovníkov; ako napríklad [[Židovský ateizmus|ateistický]] alebo [[humanistický judaizmus]]<ref>{{cite web|url=http://www.bbc.co.uk/religion/religions/judaism/subdivisions/humanistic.shtml|title=Humanistic Judaism|date=20 July 2006|publisher=BBC|accessdate=2011-04-09|archiveurl=https://web.archive.org/web/20110416143510/http://www.bbc.co.uk/religion/religions/judaism/subdivisions/humanistic.shtml|archivedate=16 April 2011|url-status=live}}</ref><ref>{{cite journal|last=Levin|first=S.|date=May 1995|title=Jewish Atheism|journal=New Humanist|volume=110|issue=2|pages=13–15|ref=harv|title-link=Jewish atheism}}</ref> alebo [[kresťanský ateizmus]].<ref>{{cite web|url=http://www.bbc.co.uk/religion/religions/atheism/types/christianatheism.shtml|title=Christian Atheism|date=17 May 2006|publisher=BBC|accessdate=2011-04-09|archive-url=https://web.archive.org/web/20070302051910/http://www.bbc.co.uk/religion/religions/atheism/types/christianatheism.shtml|archive-date=2 March 2007|url-status=live}}</ref><ref>{{cite book|last=Altizer|first=Thomas J.J.|authorlink=Thomas J. J. Altizer|title=The Gospel of Christian Atheism|url=http://www.religion-online.org/showbook.asp?title=523|year=1967|publisher=London: Collins|pages=102–103|accessdate=2011-04-09|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20060929171840/http://www.religion-online.org/showbook.asp?title=523|archivedate=29 September 2006}}</ref><ref>{{cite journal|last=Lyas|first=Colin|date=January 1970|title=On the Coherence of Christian Atheism|journal=Philosophy|volume=45|issue=171|pages=1–19|ref=harv|doi=10.1017/S0031819100009578}}</ref>
 
Riadok 111:
=== Kritika náboženstva ===
{{See also|Kritika náboženstva}}Niektorí významní ateisti — v súčasnosti najmä [[Christopher Hitchens]], [[Daniel Dennett]], [[Sam Harris (author)|Sam Harris]] a [[Richard Dawkins]], nasledujú takých mysliteľov ako [[Bertrand Russell]], [[Robert G. Ingersoll]], [[Voltaire]] a spisovateľ [[José Saramago]] — kritizovali náboženstvá, citujúc škodlivé aspekty náboženských praktík a doktrín.<ref>Harris 2005, Harris 2006, Dawkins 2006, Hitchens 2007, Russell 1957</ref>
[[Súbor:Karl_Marx.jpg|odkaz=https://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Karl_MarxKarl Marx.jpg|náhľad|[[Karl Marx]]]]
Politický teoretik a sociológ 19. storočia Karl Marx nazýval náboženstvo "vzdychom utláčaného stvorenia, srdcom bezcitného sveta a dušou bezduchých podmienok. Je to [[ópium ľudstva]]." Pokračoval: "Zrušenie náboženstva ako iluzórneho šťastia ľudí je požiadavkou pre ich skutočné šťastie. Vyzvať ich, aby sa vzdali svojich ilúzií o svojom stave, je vyzvať ich, aby sa vzdali stavu, ktorý vyžaduje ilúzie. Kritika náboženstva je preto v zárodku kritikou toho údolia sĺz, ktorého svätostánkom je náboženstvo."<ref>Marx, K. 1976. Introduction to A Contribution to the Critique of Hegel's Philosophy of Right. Collected Works, v. 3. New York.</ref> [[Vladimir Lenin|Lenin]] povedal, že "každá náboženská myšlienka a každá idea Boha je nevyčísliteľná špinavosť ... toho najhoršieho druhu, 'infekcia' toho najodpornejšieho druhu. Milióny hriechov, špinavé skutky, akty násilia a fyzické nákazy... sú oveľa menej nebezpečné ako rafinovaná, spirituálna idea Boha navlečená do najmúdrejších ideologických kostýmov&nbsp;..."<ref name="MartinAmis">Martin Amis(2003). ''Koba the Dread''; London: Vintage Books; {{ISBN|978-0-09-943802-1}}; pp. 30–31.</ref>
 
Riadok 117:
 
== Etymológia ==
[[Súbor:Ephesians_2Ephesians 2,12_12 -_Greek_atheos.jpg|odkaz=https://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Ephesians_2,12_-_Greek_atheos Greek atheos.jpg|vľavo|náhľad|Grécke slovo {{lang|grc|αθεοι}} (''atheoi''), ako sa objavuje v [[List Efezanom|Liste Efezanom]] na začiatku 3. storočia v [[Papyrus 46|Papyruse 46]]. Obyčajne sa prekladá ako "[tí ktorí sú] bez Boha".<ref>Slovo {{lang|grc|αθεοι}} — v akejkoľvek forme — sa neobjavuje nikde v [[Septuaginta|Septuaginte]] alebo [[Nový zákon|Novom zákone]]. {{cite book|last=Robertson|first=A.T.|title=Word Pictures in the New Testament|origyear=1932|year=1960|publisher=Broadman Press|chapter=Ephesians: Chapter 2|chapterurl=http://www.ccel.org/r/robertson_at/wordpictures/htm/EPH2.RWP.html|quote=Old Greek word, not in LXX, only here in N.T. Atheists in the original sense of being without God and also in the sense of hostility to God from failure to worship him. See Paul's words in Ro 1:18–32.|accessdate=2011-04-09}}</ref>]]
V ranom starovekom Grécku znamenalo prídavné meno {{lang|grc|[[:wikt:ἄθεος|ἄθεος]]}} (z alfa privatíva ἀ- + {{lang|grc|[[:wikt:θεός|θεός]]}} "boh") "bezbožný". Prvýkrát bol použitý ako termín na vyslovenie nedôvery, zhruba znamenajúc „bezbožný“ alebo „bohapustý“. V 5. storočí pred n.l. začalo slovo indikovať zámernejšiu a aktívnejšiu bezbožnosť v zmysle "porušenia vzťahov s bohmi" alebo "odmietanie bohov". Termín [[wikt:ἀσεβής|ἀσεβής]] ('<nowiki/>'''asebēs'<nowiki/>''') sa potom začal používať na označenie tých, ktorí bezbožne popierali alebo znevažovali miestnych bohov, aj keď verili v iných bohov. Moderné preklady klasických textov niekedy prekladajú '<nowiki/>'''átheos'<nowiki/>''' ako "ateistický". Ako abstraktné podstatné meno existovalo tiež slovo {{lang|grc|[[:wikt:ἀθεότης|ἀθεότης]]}} ('<nowiki/>'''atheotēs''''), "ateizmus". [[Cicero]] prepísal grécke slovo do latinského ''{{lang|la|[[:wikt:atheos#Latin|átheos]]}}''. Termín sa často používal v polemike medzi [[Rané kresťanstvo|ranými kresťanmi]] a [[Náboženstvo starovekého Grécka|Helénmi]], kedy ho každá zo strán používala pejoratívne na označenie tej druhej.<ref name="drachmann">{{cite book|last=Drachmann|first=A.B.|title=Atheism in Pagan Antiquity|url=https://books.google.com/?id=cguq-yNii_QC&dq=Atheism+in+Pagan+Antiquity&printsec=frontcover|publisher=Chicago: Ares Publishers|year=1977|origyear=1922|isbn=978-0-89005-201-3|quote=Atheism and atheist are words formed from Greek roots and with Greek derivative endings. Nevertheless, they are not Greek; their formation is not consonant with Greek usage. In Greek they said ''{{Transl |grc |átheos}}'' and ''{{Transl |grc |atheotēs}}''; to these the English words ungodly and ungodliness correspond rather closely. In exactly the same way as ungodly, ''{{Transl |grc |átheos}}'' was used as an expression of severe censure and moral condemnation; this use is an old one, and the oldest that can be traced. Not till later do we find it employed to denote a certain philosophical creed.}}</ref>
 
Riadok 139:
 
=== Antika ===
[[Súbor:Socrates_Louvre.jpg|odkaz=https://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Socrates_LouvreSocrates Louvre.jpg|náhľad|V [[Platón|Platónovej]] [[Obrana Sokratova|''Obrane Sokrata'']] bol [[Socrates|Sokrates]] (na obrázku) obvinený Melétom z neviery v bohov.<ref name="Burkert1985">{{cite book|last=Burkert|first=Walter|authorlink=Walter Burkert|date=1985|title=Greek Religion|publisher=Harvard University Press|location=Cambridge, Massachusetts|isbn=978-0-674-36281-9|pages=311–317|ref=harv}}</ref><ref name="Bremmer">{{cite book|last=Bremmer|first=Jan|title=Atheism in Antiquity|postscript=,}}</ref>]]
Západný ateizmus má svoje korene v [[Predsokratovská filozofia|predsokratovskej gréckej filozofii]],<ref name="GraftonMostSettis">{{cite book|date=2010|editor3-last=Settis|archive-date=6 December 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20171206135820/https://books.google.co.uk/books?id=LbqF8z2bq3sC&pg=PA264&dq=devil+poseidon+pan#v=onepage&q=devil%20poseidon%20pan&f=false|access-date=20 February 2018|ref=harv|pages=96–97|isbn=978-0-674-03572-0|location=Cambridge, Massachusetts and London|publisher=The Belknap Press of Harvard University Press|editor3-first=Salvatore|editor2-link=Glenn W. Most|last=Mulsow|editor2-first=Glenn W.|editor2-last=Most|editor1-link=Anthony Grafton|editor1-first=Anthony|editor1-last=Grafton|chapter-url=https://books.google.co.uk/books?id=LbqF8z2bq3sC&pg=PA264&dq=devil+poseidon+pan#v=onepage&q=devil%20poseidon%20pan&f=false|title=The Classical Tradition|chapter=Atheism|first=Martin|url-status=live}}</ref> ale ateizmus v súčasnom zmysle slova bol v starovekom Grécku mimoriadne vzácny.<ref name="Garland2008">{{cite book|last1=Garland|first1=Robert|title=Ancient Greece: Everyday Life in the Birthplace of Western Civilization|date=2008|publisher=Sterling|location=New York City|isbn=978-1-4549-0908-8|page=209}}</ref><ref name="Winiarczyk">{{cite book|last1=Winiarczyk|first1=Marek|title=Diagoras of Melos: A Contribution to the History of Ancient Atheism|date=2016|translator-last=Zbirohowski-Kościa|translator-first=Witold|publisher=Walther de Gruyter|location=Berlin|isbn=978-3-11-044765-1|pages=61–68|url=https://books.google.com/?id=NryvDAAAQBAJ&printsec=frontcover&dq=Diagoras+of+Melos#v=onepage&q=Diagoras%20of%20Melos&f=false|ref=harv}}</ref><ref name="GraftonMostSettis" /> Predsokratovskí [[Atomizmus|atomisti]] ako [[Démokritos z Abdér|Démokritos]] sa pokúšali vysvetliť svet čisto [[Materializmus|materialistickým]] spôsobom a interpretovali náboženstvo ako ľudskú reakciu na prírodný fenomén, no explicitne neodmietali existenciu boha.<ref name="Burkert1985" /> [[Anaxagoras z Klazomen|Anaxagoras]], ktorého [[Irenej z Lyonu]] nazýva "ateistom",<ref>[[Irenaeus]]. ''[[Against Heresies]]'' II 14, 2 (D. 171) = 59 B 113 DK. See on this topic: Duran, Martin (2019). ''Wondering About God: Impiety, Agnosticism, and Atheism in Ancient Greece''. Barcelona. Independently Published. p. 28. {{ISBN|978-1-08061-240-6}}.</ref> bol obvinený z bezbožnosti a odsúdený za výrok, že "Slnko je druh rozžeraveného kameňa", prehlásenie, ktorým sa pokúsil odmietnuť božskosť nebeských telies.<ref>[[Flavius Josephus]]. ''[[Against Apion]]'' II, 265 = 59 A 19 DK; [[Plutarch]]. ''On superstition'' 10 p. 169 F – 170 A; [[Diogenes Laërtius]], II 12-14; [[Olympiodorus the Younger]]. ''Commentary on Aristotle's Meteorology'' p. 17, 19 Stüve = 59 B 19 DK.</ref> Na konci 5. storočia pred n.l. bol grécky lyrický básnik [[Diagoras z Mélu]] v [[Atény|Aténach]] obvinený ako "bezbožná osoba (ἄθεος)" a odsúdený na smrť po tom, čo sa posmieval [[Eleusínske mystérium|Eleusínskym mystériám]].<ref name="Garland2008" /><ref name="Winiarczyk" /><ref name="Burkert1985" /> Podarilo sa mu však z mesta utiecť a uniknúť tak poprave.<ref name="Garland2008" /><ref name="Winiarczyk" /><ref name="Burkert1985" /> Neskorší spisovatelia citovali Diagora ako "prvého ateistu",<ref>[[Friedrich Solmsen|Solmsen, Friedrich]] (1942). ''[https://books.google.com/books?vid=0blEqYn0npw5h4r_qPHc_fk&id=rLASAAAAIAAJ&pgis=1 Plato's Theology] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151102004009/https://books.google.com/books?vid=0blEqYn0npw5h4r_qPHc_fk&id=rLASAAAAIAAJ&pgis=1|date=2 November 2015}}''. Cornell University Press. p. 25.</ref><ref name="CIC">''...&nbsp;nullos esse omnino Diagoras et Theodorus Cyrenaicus&nbsp;...'' Cicero, Marcus Tullius: ''De natura deorum.'' Comments and English text by Richard D. McKirahan. Thomas Library, Bryn Mawr College, 1997, p. 3. {{ISBN|0-929524-89-6}}</ref> ale pravdepodobne nebol ateistom v modernom zmysle toho slova.<ref name="Winiarczyk" />
 
Riadok 169:
 
Filozof [[David Hume]] vytvoril skeptickú [[Teória poznania|epistemológiu]] založenú na [[Empirické poznanie|empiricizme]], a filozofia [[Immanuel Kant|Immanuela Kanta]] tvrdo spochybňovala samotnú možnosť metafyzickej znalosti. Obaja filozofi podkopali metafyzickú bázu prírodnej teológie a kritizovali klasické [[Dôkaz existencie Boha|argumenty pre existenciu Boha]].
[[Súbor:Ludwig_Andreas_Feuerbach.jpg|odkaz=https://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Ludwig_Andreas_FeuerbachLudwig Andreas Feuerbach.jpg|vľavo|náhľad|''Das Weſen des Chriſtenthums'' [[Ludwig Andreas Feuerbach|Ludwiga Feuerbacha]] (1841) významne ovplyvnila filozofov ako [[Friedrich Engels|Engels]], [[Karl Marx|Marx]], [[David Strauss]], [[Friedrich Nietzsche|Nietzsche]] a [[Max Stirner]]. Považoval Boha za ľudský výtvor a náboženské aktivity za uspokojovanie vnútorných túžob a predstáv. Preto je považovaný za otca zakladateľa modernej [[Antropológia náboženstva|antropológie náboženstva]].]]
Blainey poznamenáva, že hoci je [[Voltaire]] široko považovaný za človeka, ktorý výrazne prispel k ateistickému mysleniu v čase [[Veľká francúzska revolúcia|Revolúcie]], rovnako zvažoval strach z Boha ohľadom odstrašenia od stupňovania deštrukcie. Hovoril, že "ak by Boh neexistoval, bolo by nutné ho vymyslieť."<ref>Geoffrey Blainey; A Short History of Christianity; Viking; 2011; pp.&nbsp;390–391</ref> V pamflete ''[[Reflections on the Revolution in France]]'' (1790) odsúdil filozof [[Edmund Burke]] ateizmus, píšuc o "tajnom spolku", ktorý "pred niekoľkými rokmi sformoval niečo ako profesionálny plán na zničenie kresťanského náboženstva. Tento cieľ sledovali s oduševnením, ktoré bolo predtým známe iba u propagátorov zbožnosti&nbsp;... Títo otcovia ateizmu boli bigotní svojim vlastným spôsobom ...". Burke tvrdil, že "človek je zo svojej podstaty náboženské zviera" a "ateizmus je proti nielen nášmu rozumu, ale aj inštinktom; a&nbsp;... nemôže pretrvať dlho".<ref>{{cite web|url=http://ebooks.adelaide.edu.au/b/burke/edmund/reflections-on-the-revolution-in-france/|title=Reflections on the Revolution in France|website=adelaide.edu.au|access-date=25 November 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20131203033011/http://ebooks.adelaide.edu.au/b/burke/edmund/reflections-on-the-revolution-in-france/|archive-date=3 December 2013|url-status=live}}</ref>
 
Riadok 182:
 
{{Hlavný článok|Marxizmus a náboženstvo}}
[[Súbor:Bezbozhnik_u_stanka_22-1929.jpg|odkaz=https://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Bezbozhnik_u_stanka_22Bezbozhnik u stanka 22-1929.jpg|vľavo|náhľad|Obal sovietskeho časopisu Zväzu militantných ateistov z roku 1929, zobrazujúci bohov [[Abrahámovské náboženstvo|abrahámovských náboženstiev]] rozdrvených [[Prvá päťročnica|komunistickou 5-ročnicou]].]]
Navyše sa v tomto období objavil vo východnej Európe a Ázii [[štátny ateizmus]], najmä v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] pod [[Vladimir Lenin|V. I. Leninom]] a [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalinom]], a v [[Čína|Čínskej ľudovej republike]] pod [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tungom]]. Ateistická a protináboženská politika v Sovietskom zväze obsahovala [[Sovietska protináboženská legislatíva|početné zákony]] a založenie [[League of Militant Atheists|Zväzu militantných ateistov]].<ref>[[Richard Pipes]]; ''Russia under the Bolshevik Regime''; The Harvill Press; 1994; pp. 339–340</ref><ref name="Viking p.494">[[Geoffrey Blainey]]; ''[[A Short History of Christianity]]''; Viking; 2011; p. 494</ref> Po Maovi zostala [[Komunistická strana Číny]] ateistickou organizáciou a reguluje, ale nezakazuje praktizovanie náboženstva v pevninskej Číne.<ref>Rowan Callick; Party Time – Who Runs China and How; Black Inc; 2013; p. 112.</ref><ref>{{cite web|url=http://www.china-embassy.org/eng/zt/zjxy/t36492.htm|title=White Paper—Freedom of Religious Belief in China|publisher=Embassy of the People's Republic of China in the United States of America|date=October 1997|accessdate=2007-09-05|archive-url=https://web.archive.org/web/20140624175037/http://www.china-embassy.org/eng/zt/zjxy/t36492.htm|archive-date=24 June 2014|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|url=https://2001-2009.state.gov/g/drl/rls/irf/2007/90133.htm|title=International Religious Freedom Report 2007 — China (includes Tibet, Hong Kong, and Macau)|year=2007|publisher=U.S.Department of State|accessdate=2007-10-02}}</ref>
 
Kým Geoffrey Blainey písal, že "najneľútostnejší vodcovia 2. svetovej vojny boli ateisti a sekularisti, ktorí boli silno nepriateľskí voči [[Judaizmus|judaizmu]] a [[Kresťanstvo|kresťanstvu]]",<ref>[[Geoffrey Blainey]] (2011). ''[[A Short History of Christianity]]''; Viking; p. 543</ref> Richard Madsen upozorňoval, že Hitler a Stalin otvárali a zatvárali chrámy v mene politickej účelnosti, a Stalin zmiernil svoju opozíciu voči kresťanstvu s cieľom zlepšiť postoj verejnosti k jeho vláde počas vojny.<ref>{{cite book|editor-last=Smith|editor-first=S.A.|title=The Oxford Handbook of the History of Communism|publisher=Oxford University Press|year=2014|isbn=978-0-19-960205-6|chapter=Religion Under Communism|last=Madsen|first=Richard|page=588|chapterurl=https://books.google.com/books?id=ZMd7AgAAQBAJ&lpg=PA172&pg=PA586|url=https://books.google.com/books?id=ZMd7AgAAQBAJ&printsec=frontcover|access-date=13 August 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20151028090400/https://books.google.com/books?id=ZMd7AgAAQBAJ&printsec=frontcover|archive-date=28 October 2015|url-status=live}}</ref> Blackford a Schüklenk uviedli, že "Sovietsky zväz bol nesporne ateistický štát, rovnako ako Maova Čína a [[Pol Pot|Pol Potova]] fanatická vláda v [[Kambodža|Kambodži]] v 70-tich rokoch 20. storočia. To samozrejme nedokazuje, že zverstvá páchané týmito totalitnými diktatúrami boli výsledkom ateistického svetonázoru, konané v mene ateizmu či spôsobené primárne ateistickými aspektmi relevantných foriem komunizmu."<ref>{{cite book|last1=Blackford|first1=R.|last2=Schüklenk|first2=U.|title=50 great myths about atheism|publisher=John Wiley & Sons|year=2013|isbn=978-0-470-67404-8|chapterurl=https://books.google.com/books?id=fR1rAAAAQBAJ&lpg=PA79&pg=PA85|url=https://books.google.com/books?id=fR1rAAAAQBAJ&printsec=frontcover|chapter=Myth 27 Many Atrocities Have Been Committed in the Name of Atheism|page=88|access-date=13 August 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20151030203821/https://books.google.com/books?id=fR1rAAAAQBAJ&printsec=frontcover|archive-date=30 October 2015|url-status=live}}</ref>
[[Súbor:Honourable_Bertrand_Russell.jpg|odkaz=https://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Honourable_Bertrand_RussellHonourable Bertrand Russell.jpg|náhľad|The British philosopher [[Bertrand Russell]]]]
Logický pozitivizmus [[scientizmus]] vydláždil cestu pre [[neopozitivizmus]], [[Analytická filozofia|analytickú filozofiu]], [[štrukturalizmus]] a [[Naturalizmus (filozofia)|naturalizmus]]. Neopozitivizmus a analytická filozofia sa zbavili klasického racionalizmu a metafyziky v prospech striktného empiricizmu a epistemologického [[Nominalizmus|nominalizmu]]. Proponenti ako [[Bertrand Russell]] empaticky odmietli vieru v Boha. Vo svojej ranej práci sa [[Ludwig Wittgenstein]] pokúsil oddeliť metafyzický a nadprirodzený jazyk od racionálneho diskurzu. [[Alfred Jules Ayer|A.J. Ayer]] presadzoval nedokázateľnosť a nezmyselnosť náboženských tvrdení, citujúc svoj vzťah k empirickým vedám. Podobne [[Štrukturálna antropológia|aplikovaný štrukturalizmus]] [[Claude Lévi-Strauss|Lévi-Straussa]] vzťahoval náboženský jazyk k ľudskému podvedomiu, odmietajúc tak jeho nadprirodzený zmysel. [[John Niemeyer Findlay|J.N. Findlay]] a [[John Jamieson Carswell Smart|J.J.C. Smart]] argumentovali, že existenica Boha nie je logicky potrebná. Naturalisti a materialistickí monisti ako [[John Dewey]] považovali svet prírody za základ všetkého, popierajúc existenciu Boha či nesmrteľnosti.<ref>Smart, J.C.C. (9 March 2004). "Atheism and Agnosticism". Stanford Encyclopedia of Philosophy.</ref>
 
Riadok 204:
=== Nový ateizmus ===
{{Main|Nový ateizmus}}
[[Súbor:Four_Horsemen.jpg|odkaz=https://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Four_HorsemenFour Horsemen.jpg|vpravo|náhľad|"[[Štyria jazdci Non-apokalypsy]]" (v smere hodinových ručičiek z ľavého rohu): [[Richard Dawkins]], [[Christopher Hitchens]], [[Daniel Dennett]] a [[Sam Harris]]]]
"Nový ateizmus" je názov, ktorým sa označuje hnutie niekoľkých ateistických intelektuálov začiatku 21. storočia, ktorí obhajovali názor, že "náboženstvo by nemalo byť jednoducho tolerované, ale malo by byť konfrontované, kritizované a vystavené racionálnej argumentácii všade, kde jeho vplyv rastie."<ref>{{cite news|url=http://www.cnn.com/2006/WORLD/europe/11/08/atheism.feature/index.html|title=The rise of the New Atheists|publisher=CNN|first=Simon|last=Hooper|accessdate=2010-03-16|archiveurl=https://web.archive.org/web/20100408094135/http://www.cnn.com/2006/WORLD/europe/11/08/atheism.feature/index.html|archivedate=8 April 2010|url-status=live}}</ref> Hnutie sa obyčajne spája s osobnosťami ako [[Sam Harris (author)|Sam Harris]], [[Daniel Dennett|Daniel C. Dennett]], [[Richard Dawkins]], [[Victor J. Stenger]], [[Christopher Hitchens]] a do určitej miery s [[Ayaan Hirsi Ali]].<ref>{{cite journal|title=Preview: The Four Horsemen of New Atheism reunited|first=Alice|last=Gribbin|url=http://www.newstatesman.com/blogs/the-staggers/2011/12/richard-dawkins-issue-hitchens|journal=[[New Statesman]]|date=22 December 2011|accessdate=2012-02-13|archive-url=https://web.archive.org/web/20140410071709/http://www.newstatesman.com/blogs/the-staggers/2011/12/richard-dawkins-issue-hitchens|archive-date=10 April 2014|url-status=live}}</ref> Viaceré knižné bestsellery týchto autorov, publikované medzi rokmi 2004 a 2007, vytvorili základ väčšiny "nového ateizmu".<ref>Stenger, Victor J. (September 22, 2009). ''The New Atheism: Taking a Stand for Science and Reason''. Prometheus. ISBN <bdi>978-1-59102-751-5</bdi>. Archived from the original on October 11, 2012. Retrieved July 23, 2009</ref> Noví ateisti a najmä Dawkins boli obviňovaní z "[[Klam slameného panáka|klamu slameného panáka]]"<ref>{{Cite news|url=https://www.lrb.co.uk/v28/n20/terry-eagleton/lunging-flailing-mispunching|title=Lunging, Flailing, Mispunching|pages=32–34|access-date=7 September 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190906235342/https://www.lrb.co.uk/v28/n20/terry-eagleton/lunging-flailing-mispunching|archive-date=6 September 2019|url-status=live|newspaper=London Review of Books|date=19 October 2006|last1=Eagleton|first1=Terry}}</ref> a z vytvorenia nového náboženstva: scientizmu.<ref>{{cite book|last1=Midgley|first1=Mary|title=Science and Poetry|date=2001|publisher=Routledge|location=London|isbn=0-415-37848-6}}</ref>
 
Riadok 226:
Väčšina náboženstiev učí, že ľudstvo a [[vesmír]] boli stvorené jedným či viacerými bohmi určitým, viac či menej presným spôsobom. Veľa ľudí, tak ateistov ako i nábožensky založených ľudí, vníma takéto náuky v príkrom protiklade s poznatkami modernej vedy, najmä [[Teoretická fyzika|teoretickej fyziky]], [[Astronómia|astronómie]] a [[evolúcia|evolúcie]]. Pre väčšinu ateistov je toto postačujúci dôvod na odmietnutie týchto náboženstiev. Na druhej strane niektorí veriaci z tohto protikladu vyvodzujú opačný záver – že evolúcia je mylná – a zastávajú kontroverzný a pseudovedecký [[kreacionizmus]], navzdory prakticky absolútnemu [[konsenzus|konsenzu]] medzi vedcami ohľadne pravdivosti evolučnej teórie. Iní teisti akceptujú evolúciu ako vedecký fakt, ale nevidia rozumné dôvody pre to, že by medzi učením ich náboženstva a evolúciou bol rozpor.
 
Je známym faktom, že ľudia zdieľajú 98 % svojho [[genóm|genetického kódu]] so šimpanzmi, 90 % s myšami, 21 % s hlístou a 7 % s baktériou [[escherichia coli|E. coli]]. Takáto perspektíva ale nie  je celkom odlišná od väčšiny náboženstiev, ktoré prisudzujú človeku jedinečné a centrálne postavenie vo [[vesmír]]e. Napríklad podľa učenia [[kresťanstvo|kresťanstva]], [[islam]]u a [[judaizmus|judaizmu]] bol človek stvorený na ''Obraz Boží'', aby stál na kvalitatívne vyššej úrovni ako zvyšok tvorstva [[Zem]]e, pretože na Boží obraz bola stvorená najmä jeho duša.
 
Podobne skutočnosť, že naše [[Slnko]] je len jedinou z miliárd hviezd v [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxii]], ktorá samotná je nepatrná medzi miliardami iných [[galaxia|galaxií]] v nami pozorovateľnom vesmíre, a fakt, že ľudia obývajú vesmír len po zhruba 0,0015 % doby jeho existencie, považuje väčšina ateistov za dostatočný na odmietnutie myšlienky, že vesmír bol stvorený, aby mu vládol človek.
Riadok 234:
==== Evolučná teória ====
 
[[Evolučná teória (veda)|Evolučná teória]], ktorej základy postavil [[Charles Darwin]], vyvracia dogmatické učenie prakticky každého náboženstva. Vznik života sa v rôznych náboženstvách spája s bohmi a nadprirodzenými bytosťami v rôznych náboženských knihách, bájach a povestiach. Naproti tomu Darwinova evolúcia ukazuje postupný vznik zložitejších foriem života z jednoduchších, adaptovanie sa na nové prostredie. Napríklad z niektorých rýb sa postupne stali obojživelníky po tom, čo sa určitý čas prispôsobovali životu v pobrežných vodách a mali potrebu pohybovať sa v zmenených podmienkach. Predstava, že sa aj moderný človek vyvinul zo svojich predkov ([[Človek rozumný|Homo Sapiens]], [[Človek vzpriamený|Homo Erectus]], [[Človek zručný|Homo Habilis]] a ďalšie vývojové stupne) však nie  je pre každé náboženstvo neprijateľná; Boh mohol evolúciu použiť ako nástroj na vznik človeka a celého stvorenia.
 
Samotný Charles Darwin nebol ateista, sám sa považoval za [[Agnostik|agnostika]].