Bifórium: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Doplnenie dôležitých informácii, menšie zmeny
dBez shrnutí editace
Značky: umiestnenie šablóny Preklad vizuálny editor
Riadok 1:
[[Súbor:MZK 001 Nr 10 Charakteristik der Baudenkmale Böhmens - Fig. 07 St. Georg Prag-Hradschin Kuppelfenster Empore.jpg|náhľad|Románske bifórium.]]
'''Bifórium''' alebo '''bifora''' ([[Latinčina|lat.]] ''biforis'') je forma združeného okna deleného stredným stĺpom na dve oblúkové polia, typické predovšetkým pre [[Románske umenie|románsku]] a [[Gotická architektúra|gotickú architektúru]].<ref name="bel">bifórium In: {{Citácia elektronického dokumentu|titul=[[Encyclopaedia Beliana]]|url=https://beliana.sav.sk/heslo/bifórium|vydavateľ=[[Slovenská akadémia vied]]|isbn=978-80-89524-30-3|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=sk}}</ref><ref name=":0">bifórium In: {{Citácia knihy
|titul=[[Encyclopaedia Beliana]]
|url=https://beliana.sav.sk/heslo/bifórium
|vydavateľ=[[Slovenská akadémia vied]]
|isbn=978-80-89524-30-3
|dátum prístupu=2020-08-09
|jazyk=sk}}</ref><ref name=":0">bifórium In: {{Citácia knihy
|priezvisko=Syrový
|meno=Bohuslav
Řádek 14 ⟶ 8:
|miesto=Praha
|rok=1972
|jazykstrany=sk43}}</ref><ref name=":0">bifórium In: {{Citácia knihy
|strany=43}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Šedivá|meno=Zdenka|titul=Architektonická a umenovedná terminológia používania pri opise epigrafických nosičov zo Slovenska|vydanie=|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave, Spolok Slovákov v Poľsku, Towarzystwo Słowaków w Polsce|miesto=Bratislava|rok=2014|isbn=978-80-223-3776-2|strany=194|poznámka=kolektív autorov}}</ref> Obdobnou formou združeného okna je [[trifórium]]. Bifórium sa začalo objavovať na konci [[Starovek|antiky]] a najmä v [[Ranokresťanské umenie|rannokresťanskej architektúre]]. V [[Byzantská architektúra|byzantskej architektúre]] sa skôr bežne vyskytuje trifórium ale aj bifórium ako je napríklad Bazilika Sant'Apollinare Nuovo v [[Ravenna|Ravenne]]. V západnej predrománskej architektúre je bifórium oveľa častejšie vo [[Vizigóti|vizigótskych]] a predrománskych kostoloch v [[Astúria|Astúrií]] a [[Galícia|Galícií]]. Najčastejšie sa vyskytujú v románskom, potom v gotickom slohu. Bifórium zohráva osobitnú úlohu v [[Maurské umenie|maurskom štýle]] a [[Mudejard|mudejarskom štýle]] na [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=biforium, bifora, tweelicht|url=https://www.joostdevree.nl/shtmls/biforium.shtml|vydavateľ=www.joostdevree.nl|dátum prístupu=2020-08-10}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Smith|meno=Timothy B.|titul=Art as Politics in Late Medieval and Renaissance Siena|vydanie=|vydavateľ=Routledge|miesto=|rok=2017|isbn=9781351575591|strany=53}}</ref>
|priezvisko=Šedivá
 
|meno=Zdenka
Bifórium sa primárne používalo na sakrálnych stavbách niekedy aj v dvoch či troch úrovniach nad sebou. Výnimočné prípady použitia sú na svetských stavbách ako je napríklad románsky palác na [[Spišský hrad|Spišskom hrade]]. Okná s rozdeľoval v strede stĺp s [[Pätka|pätkou]] a [[Hlavica (architektúra)|hlavicou]], v neskororománskom období mal už aj polygonálny prierez ovplyvnený prenikajúcou gotikou. Pri tehlovej architektúre a neskôr v gotickom období bol stredový [[stĺp]] nahradený jednoduchým murovaným [[Pilier|pilierom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bifórium|url=http://apsida.sk/c/1375/biforium|vydavateľ=apsida.sk|dátum prístupu=2020-08-10|jazyk=sk|meno=Alexandra a Štefan|priezvisko=Podolinskí}}</ref> Bifórium bolo často používané aj v období [[Renesancia|renesancie]]. V [[Baroková architektúra|barokovej]] a [[Klasicistická architektúra|klasicistickej architektúre]] bolo bifórium do značnej miery zabudnuté alebo nahradený prvkami, ako je napríklad [[benátske okno]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Save Venice Inc. {{!}} Dedicated to preserving the artistic heritage of Venice|url=https://savevenice.org/|vydavateľ=Save Venice Inc. {{!}} Dedicated to preserving the artistic heritage of Venice|dátum prístupu=2020-08-10|jazyk=en}}</ref> V [[19. storočie|19. storočí]] sa bifórium vrátilo do módy hlavne v období [[Eklekticizmus (umenie)|eklekticizmu]], neorománskej a neogotickej architektúre.
|spoluautori=a kol
|titul=Architektonická a umenovedná terminológia používania pri opise epigrafických nosičov zo
Slovenska
|vydanie=
|vydavateľ=[[Univerzita Komenského v Bratislave]], Spolok Slovákov v Poľsku, Towarzystwo
Słowaków w Polsce
|miesto=Bratislava
|rok=2014
|isbn=978-80-89524223-303776-32
|strany=43}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Šedivá|meno=Zdenka|titul=Architektonická a umenovedná terminológia používania pri opise epigrafických nosičov zo Slovenska|vydanie=|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave, Spolok Slovákov v Poľsku, Towarzystwo Słowaków w Polsce|miesto=Bratislava|rok=2014|isbn=978-80-223-3776-2|strany=194|poznámka=kolektív autorov}}</ref> Obdobnou formou združeného okna je [[trifórium]]. Bifórium sa začalo objavovať na konci [[Starovek|antiky]] a najmä v [[Ranokresťanské umenie|rannokresťanskej architektúre]]. V [[Byzantská architektúra|byzantskej architektúre]] sa skôr bežne vyskytuje trifórium ale aj bifórium ako je napríklad Bazilika Sant'Apollinare Nuovo v [[Ravenna|Ravenne]]. V západnej predrománskej architektúre je bifórium oveľa častejšie vo [[Vizigóti|vizigótskych]] a predrománskych kostoloch v [[Astúria|Astúrií]] a [[Galícia|Galícií]]. Najčastejšie sa vyskytujú v románskom, potom v gotickom slohu. Bifórium zohráva osobitnú úlohu v [[Maurské umenie|maurskom štýle]] a [[Mudejard|mudejarskom štýle]] na [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=biforium, bifora, tweelicht|url=https://www.joostdevree.nl/shtmls/biforium.shtml|vydavateľ=www.joostdevree.nl|dátum prístupu=2020-08-10}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Smith|meno=Timothy B.|titul=Art as Politics in Late Medieval and Renaissance Siena|vydanie=|vydavateľ=Routledge|miesto=|rok=2017|isbn=9781351575591|strany=53}}</ref>
|titul=biforium, bifora, tweelicht
|url=https://www.joostdevree.nl/shtmls/biforium.shtml
|vydavateľ=www.joostdevree.nl
|dátum prístupu=2020-08-10}}</ref><ref>{{Citácia knihy
|priezvisko=Smith
|meno=Timothy B.
|titul=Art as Politics in Late Medieval and Renaissance Siena
|vydanie=
|vydavateľ=Routledge
|miesto=
|rok=2017
|isbn=9781351575591|strany=53}}</ref> Bifórium sa primárne používalo na sakrálnych stavbách niekedy aj v dvoch či troch úrovniach nad sebou. Výnimočné prípady použitia sú na svetských stavbách ako je napríklad románsky palác na [[Spišský hrad|Spišskom hrade]]. Okná s rozdeľoval v strede stĺp s [[Pätka|pätkou]] a [[Hlavica (architektúra)|hlavicou]], v neskororománskom období mal už aj polygonálny prierez ovplyvnený prenikajúcou gotikou. Pri tehlovej architektúre a neskôr v gotickom období bol stredový [[stĺp]] nahradený jednoduchým murovaným [[Pilier|pilierom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Bifórium
|url=http://apsida.sk/c/1375/biforium
|vydavateľ=apsida.sk
|dátum prístupu=2020-08-0910
|jazyk=sk
|meno=Alexandra a Štefan
|priezvisko=Podolinskí}}</ref> Bifórium bolo často používané aj v období [[Renesancia|renesancie]]. V [[Baroková architektúra|barokovej]] a [[Klasicistická architektúra|klasicistickej architektúre]] bolo bifórium do značnej miery zabudnuté alebo nahradený prvkami, ako je napríklad [[benátske okno]]. V [[19. storočie|19. storočí]] sa bifórium vrátilo do módy hlavne v období
[[Eklekticizmus (umenie)|eklekticizmu]], neorománskej a neogotickej architektúre.
 
== Galéria ==
Řádek 58 ⟶ 82:
 
== Zdroj ==
{{Preklad|en|Bifora (architecture)|961613006}}
[[Kategória:Architektonické prvky]]
[[Kategória:Kresťanská architektúra]]
Řádek 66 ⟶ 89:
[[Kategória:Renesančná architektúra]]
[[Kategória:Eklektická architektúra]]
{{Preklad|en|Bifora (architecture)|961613006}}