Bičík: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Stagnacia (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
slaby preklad
Značka: manuálne vrátenie
Riadok 2:
[[Súbor:Flagella.png|thumb|right|Počet a usporiadanie bakteriálnych bičíkov: A. monotricha, B. lofotricha, C. amfitricha, D. peritricha]]
'''Bičík''' alebo '''flagellum''' ({{lat|flagellum}}) je podlhovastá [[organela|bunková štruktúra]], ktorá slúži na pohyb [[jednobunkový organizmus|jednobunkových]] [[bičíkovce|bičíkovcov]], niektorých menších [[mnohobunkový organizmus|mnohobunkových organizmov]] a niektorých buniek mnohobunkových organizmov. Bičík sa vyskytuje aj pri [[baktéria]]ch, ale v ich prípade ide o štruktúru zásadne odlišnú stavbou, pôvodom a mechanizmom pohybu. Bičíky prokaryotov nie sú pokryté cytoplazmatickou membránou, zatiaľ čo všetky eukaryotické bičíky sú pokryté cytoplazmatickou membránou.
==Typy==
 
Poznáme tri typy bičíkov:<ref>Harshey RM (2003). "Bacterial Motility on a Surface: Many Ways to a Common Goal". Annual Review of Microbiology. 57: 249–273. doi:10.1146/annurev.micro.57.030502.091014. PMID 14527279 https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/14527279/ https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/14527279/</ref><ref>Ng SY, Chaban B, Jarrell KF (2006). "Archaeal flagella, bacterial flagella and type IV pili: a comparison of genes and posttranslational modifications". J. Mol. Microbiol. Biotechnol. 11 (3–5): 167–91. doi:10.1159/000094053. PMID 16983194 https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/16983194/</ref><ref>A Dictionary of Biology, 2004 https://www.encyclopedia.com/science/dictionaries-thesauruses-pictures-and-press-releases/undulipodium</ref>
 
* Bakteriálny bičík – má skrutkovitý tvar a môže ich byť aj viacero na jedinej baktérii. Majú vlastný motor, čo im vytvára rotačný pohyb a to v smere hodinových ručičiek alebo opačne. Sú zložené z podobných komponentov ako ostatné 2 typy bičíkov, ale zároveň sú to aj veľmi iné [[proteín]]y a aj ich stavba je odlišná než možné iné typy štruktúr v oných bičíkoch, čiže sa predpokladá, že nemajú spoločný pôvod.
 
* Archaea bičík – sú veľmi podobné bakteriálnym bičíkom, ale lišia sa vo veľa štruktúrnych aj principiálnych detailoch a preto sa všeobecne myslí, že nemajú spoločný pôvod, ale boli a sú to odlišné štruktúry.
 
* Eukaryotický bičík – sú v bunkách rastlín, živočíchov, ale aj iných. Navyše sú veľmi komplexné a tiež slúžia na pohyb aj senzoriku. Majú veľmi príbuzný význam pohyblivým brvám - pre pohyb bunky, ale robia ináč spôsob pôsobenia na oblasť, čo v nej sú. Nepohyblivé brvy sú stavbou aj významom iné – hlavne sa využívajú pre senzoriku organizmu a nemajú vnútorné 2 tubuly, ale pohyblivé brvy a bičíky majú.
 
 
 
== Bičík baktérií ==
Řádek 31 ⟶ 18:
=== Evolúcia ===
Zástancovia [[kreacionizmus|kreacionizmu]] resp.[[inteligentný dizajn|inteligentného dizajnu]] opisujú bakteriálny bičík ako zástupcu [[inteligentný dizajn#Koncepty inteligentného dizajnu|neredukovateľnej zložitosti]]. V súčasnosti sa objavujú jednotlivé proteíny tvoriace bázy bičíkov plniace rôzne funkcie. Napríklad ide o F1 [[ATP-synteáza|ATP-synteázový]] proteín, ktorý využíva rovnako ako bičík energiu gradientu H+, ktorý využíva na vlastné roztáčanie a následnú syntézu [[ATP]] z [[ADP]] a [[fosfát]]u.
==Bičík – eukaryota==
 
===Stavba a princípy===
 
[[File: Eukaryotic flagellum.svg |thumb| Schéma eukaryotického bičíka]]
 
Má stavbu veľmi podobnú pohyblivým brvám. Tvorí ho 9 vzájomne pospájaných párov mikrotubúl - do kruhu, pričom vo vnútri sú ešte 2 mikrotubuly. Nazývame to „[[axonéma]]“. V základni sa nachádza „bazálne teliesko“. Bičík prechádza cez bunkovú stenu a iné obaly bunky až do jej cytoplazmy a je s ňou prepojený – vnútro bičíka a [[cytoplazma]]. Iné časti bičíkov sa veľmi líšia navzájom v rôznych bunkách. Vo vnútri bičíka na 9 párov mikrotubúl vyvíja tlak bielkovina [[dyneín]] (poháňaný [[ATP]]) smerom na opačné strany. Otáčanie bičíka regulujú aj iné súčasti, ale zatiaľ nevieme ani počet a ani ako to robia. Nevieme ani presne koľko aspoň treba súčastí (je nutných) na správne a aj užitočné pracovanie bičíka pre pohyb. Otáčanaie bičíka má vysokú efektivitu a iné parametre v porovnaní s našimi top motormi!<ref>Macnab RM (January 1977). "Bacterial flagella rotating in bundles: a study in helical geometry". Proc. Natl. Acad. Sci. U.S.A. 74 (1): 221–5. doi:10.1073/pnas.74.1.221. PMC 393230. PMID 264676 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC393230/</ref>
 
===Vznik a pôvod===
 
[[File: Difference Between Prokaryote and Eukaryote Flagella.svg |thumb| Obrázok znázorňuje porovnanie bičíkov]]
 
Nielen význam či vytvorenie bakteriálneho bičíka alebo iných a výnimočné vlastnosti (...najúžasnejší [[motor]] vo vesmíre...) čo má, vyvoláva snahy o vysvetlenie jeho existencie v organizmoch. Vážnym impulzom najmä v posledných rokoch to boli zástancovia hnutia inteligentného dizajnu, ktorý ho označujú za prípad mechanizmu tzv. nezjednodušiteľnej zložitosti a preto tvrdia, že nie je možné, aby bol vytvorený nikým neriadenými, čisto materialistickými (evolučnými) procesmi. Názory v tejto veci sa stále rôznia. Bolo zistené, že je možné, aby fungoval aj s menším počtom častí, než býva, ale zhorší sa jeho funkcia. Treba vysvetliť aj že prečo vlastne ešte niečo menej zložité sa nevyvinulo prv (!) a preto nevieme, či menej vyvinutý bičík by stačil na eventuálne prežitie bunky. A stále určitý nevyhnutne potrebný počet častí zostáva, aby pracoval. Tiež stále treba, aby boli vzájomne poprispôsobované. Sú znalosti z analogickej štruktúry bičíkov v rôznych miniatúrnych organizmoch a aj iné príbuzné štruktúry poznáme, ale i tak nevieme, či by bičíky vznikli z nich, ani priamočiary postup na to a vyskytujú sa aj opačné názory, že najprv boli bičíky a tieto štruktúry sa vyvinuli až z nie zistenej verzie bičíka. Tiež samotné bičíky sa veľmi líšia v rôznych bunkách, hoci význam majú rovnaký. Preto výskum v tejto oblasti stále pokračuje a vytvára impulzy pre vývoj aj v príbuzných otázkach. <ref>Strobel, L.: Kauza Stvoriteľ. Porta Libri Bratislava 2002</ref><ref>Raven, J.A. 2000. The flagellate condition. In: (B.S.C. Leadbeater and J.C. Green, eds) The flagellates. Unity, diversity, and evolution. The Systematics Association Special Volume 59. Taylor and Francis, London. pp. 269–287.</ref><ref>Behe, M.: Darwinova černá skříňka. Návrat domů, Praha. 2001</ref>
 
== Zdroje ==
* {{Preklad
| jazyk = cs