Pink Floyd: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bojars (diskusia | príspevky)
→‎Vznik zoskupenia: rozšírenie článku
Bojars (diskusia | príspevky)
→‎Vznik zoskupenia: rozšírenie článku
Riadok 31:
{{sfn|Mason|2005|p=27}}
 
Noble a Metcalfe odišli z Tea Set koncom roka 1963 a Klose predstavil skupine Chrisa Denisa, technika, ktorý pracoval ako zubný technik na základni ''[[Royal Air Force]]'' (RAF) v [[Northolt]]e, mal skúsenosti s vystupovaním so známejšími skupinami vtedajšej hudobnej scény v Cambridge..{{sfn|Blake|2008|pp=42–44}} V decembri 1964 sa im podarilo cez jedného Wrightového kamaráta získať nahrávací čas v štúdiu vo West Hampstead. Wright, ktorý sa prestal venovať štúdiu, sa vtedy nahrávania nezúčastnil.{{sfn|Mason|2005|pp=29–30}} Vznikli vtedy ich prvé štyri demonahrávky, R&B klasika „[[I'm a King Bee]]“ (originál od bluesmana [[Slim Harpo|Slima Harpa]] a tri originály od Barretta: „Butterfly“, „Lucy Leave“ a „Double O Bo“.{{sfn|Mason|2005|pp=29–30}} Začiatkom roku 1965 RAF poslala Dennisa do Bahrainu a Barrett sa stal fronmanom skupiny.{{sfn|Povey|2008|p=19}} Neskôr v tom istom roku sa skupina stala stálym účinkujúcim v londýnskom klube Countdown Club neďaleko [[Kensington High Street]] kde od neskorej noci do skorého rána hrávali tri hudobné sady po 90 minútach. V tomto období sa, podľa vyjadrenia Masona, začali vyhýbať opakovaniu tých istých skladieb v každom takomto hudobnom bloku tým, že piesne predlžovali rozširovaním sól.{{sfn|Mason|2005|p=30}} Po tlaku rodičov a radách od vysokoškolských profesorov, Klose v polovici roku 1965 opustil kapelu a Barrett začal hrať na sólovú gitaru.{{sfn|Blake|2008|pp=44–45}}{{sfn|Mason|2005|p=32}} Koncom roka 1965 sa kapela prvýkrát nazvala The Pink Floyd Sound. Barrett vtedy zareagoval na to, že na jednom z vystúpení mala tiež účinkovať iná skupina nazvaná Tea Set.{{sfn|Povey|2008|pp=18–19}} Názov bol odvodený z mien dvoch [[blues]]ových hudobníkov, ktorých albumy mal Barrett vo svojej zbierke: boli nimi [[Pink Anderson]] a [[Floyd Council]].<ref>{{sfn|Mason|2005|pp=33–37}}: The origin of the band name Pink Floyd (primary source); {{sfn|Povey|2008|pp=18–19}}: The origin of the band name Pink Floyd (secondary source).</ref>
 
Od roku 1966 repertoár kapely pozostával z hudby v štýle R&B. Od decembra dostali príležitosť vystupovať v londýnskom [[Marquee Club|klube Marquee]]. Tam zaujali [[Peter Jenner|Petra Jennera]], ktorý prednášal na ekonomickej škole v Londýne. Jenner bol fascinovaný zvukovými efektami, ktoré vytváral Wright s Barrettom a tak sa rozhodol, že sa spolu so svojim obchodným partnerom, [[Andrew King|Andrewom Kingom]] stanú manažérmi skupiny.<ref>{{sfn|Mason|2005|pp=33–37}}: Jenner was impressed by Barrett and Wright; {{sfn|Schaffner|1991|p=17}}: Jenner and King became Pink Floyd's business managers.</ref> Dvojica mala nejaké skúsenosti s fungovaním [[hudobný priemysel|hudobného priemyslu]], použila 1000&nbsp;Libier&nbsp;(v roku 2019&nbsp;by tento obnos predstavoval hodnotu 18000&nbsp;Libier) z Kingovho dedičstva na založenie spoločnosti [[Blackhill Enterprises]] a kúpu nových hudobných nástrojov pre kapelu. Približne v tomto čase dal Jenner návrh, aby kapela vyradil zo svojho názvu slovo „Sound“ a zostal im názov Pink Floyd.{{sfn|Schaffner|1991|pp=32–33}} Pod Jennerovým a Kingovým vedením sa z kapely stala súčasť londýnskej [[underground]]ovej hudobnej scény, ktorá najčastejšie účinkovala v kluboch ako boli All Saints Hall a Marquee.{{sfn|Mason|2005|pp=50–51}} Počas pôsobenia v klube Countdown skupina experimentovala s dlhými inštrumentálnymi improvzáciami hudobných motívov, ktoré prezentovala s farebnými podomácky vyrábanými svetelnými efektami.<ref>{{sfn|Mason|2005|pp=46–49}}: (primary source); {{sfn|Schaffner|1991|p=34}}: (secondary source).</ref> Spoločenské styky, ktoré mali Jenner a King pomohli k tomu, že sa zmenky o skupine dostali aj do článkov novín, ako ''[[Financial Times]]'' a ''[[The Sunday Times|Sunday Times]]'' v ktorých sa zmieňovali o pulzujúcej hudbe Pink Floyd sprevádzanej farebným blikajúcim svetlom, ktoré sa premietalo na plochu za kapelou a zvýrazňovalo psychedéliu ich vysúpenia.<ref>{{sfn|Mason|2005|pp=52–53}}: Jenner and King's connections helped gain the band important coverage; {{sfn|Schaffner|1991|p=44}}: "apparently very psychedelic"</ref>
 
V roku 1966 sa posilnil obchodný vzťah skupiny s Blackhill Enterprises natoľko, že sa spolu s Jennerom a Kingom každý z členov stal vlastníkom šestiny podielu spoločnosti.{{sfn|Schaffner|1991|pp=32–33}} Koncom roku 1966 ich hudobný repertoár pozostával iba z niekoľko štandardných skladieb v štýle R&B a z veľkej časti z Barrettových originálnych nápadov, z ktorých väčšina stačila na vydanie ich prvého albumu.{{sfn|Mason|2005|p=49}} Napriek tomu, že im výrazne stúpala frekvencia vystúpení, kapela ešte nebola vo väčšej miere akceptovaná. Po jednom predstavení v katolíckom mládežníckom klube ich majiteľ odmietol zaplatiť, pričom tvrdil, že ich predstavením nebola hudba.{{sfn|Mason|2005|p=54}} Keď ich manažment skupiny podal žalobu na súd proti majiteľovi klubu, sudca potvrdil jeho rozhodnutie. Lepšiu odozvu mal Pink Floyd v londýnskom [[UFO Club|klube UFO]], kde si kapela postupne budovala vlastnú fanúšikovskú základňu.{{sfn|Mason|2005|pp=54–58}} Barrettove vystúpenia oplývali nadšením, „preskakovali od šialenstva, inšpirácií k improvizáciám, prekonávali obmedzenia do oblastí, ktoré boli pre publikum zaujímavé. Nikto iný toto v tom čase nedokazoval.“{{sfn|Schaffner|1991|p=49}}
 
=== Underground a prvé kroky k popularite ===