Človek zručný: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Stagnacia (diskusia | príspevky)
d -rozsiahly text: neodborné zdroje zmiešané s odbornými
Značka: manuálne vrátenie
Riadok 101:
 
==Vývojové vzťahy ==
Tattersall, I. & Schwartz, J.H., Extinct Humans, Westview Press, New York, 2001, p. 111.</ref> Druh Homo habilis v užšom zmysle sa asi vyvinul z niektorého gracílneho australopiteka (možno Australopithecus garhi alebo Australopithecus africanus alebo Australopithecus afarensis).
[[File:U.W. 101-1417 (Homo naled) talus compared to OH 8.jpg |thumb| Rôzne rozmery kostí nôh ľudoopov – porovnanie tvarovania <ref>W. E. H. Harcourt-Smith, Z. Throckmorton, K. A. Congdon, B. Zipfel, A. S. Deane, M. S. M. Drapeau, S. E. Churchill, L. R. Berger & J. M. DeSilva (2015). "The foot of Homo naledi". Nature Communications 6: 8432. DOI:10.1038/ncomms9432 https://www.nature.com/articles/ncomms9432</ref>]]
 
Už od prvých nálezov bol Homo habilis považovaný za [[medzičlánok]] v evolučnej línii [[človek]]a. Desaťročia bol takto v odbornej aj popularizačnej literatúre prezentovaný ako medzičlánok v známej postupnosti „ramapitekus-australopitekus-Homo habilis - Homo Erectus-Homo sapiens neandertalis-Homo sapiens sapiens“. Hoci pochybnosti o tom či ho skutočnne považovať za človeka alebo len druh [[ľudoop]]a sa vyskytovali už v 90. rokoch 20. storočia (nález OH 62), v súčasnosti sa tento pohľad javí za najpravdepodobnejší. Spôsobil to prekvapujúci nález pri jazere - [[Khobi]] (nález KNM-ER- 42700) z roku [[2000]]. Publikovaný však bol pre svoju neoačakávanosť až po dôkladnom štúdiu v roku 2007. Vykopávky odhalili dve lokality v blízkosti jazera, pričom jednu obývali Homo Habilis a druhú [[Homo Erectus]]. Obe ležali na pár minút pešo od seba. Z ich datovania vyplýva, že tieto dva druhy sa časovo prekrývali a existovali v tesnej blízkosti približne pol milióna rokov. Nález vyvolal veľkú pozornosť a bolo následne vytvorených viacero hypotéz, ako ho interpretovať. Za najpravdepodobnejšiu aj najprijímanejšiu sa momentálne javí názor, že Homo Habilis bol len druh ľudoopa a nie predchodca dnešných ľudí (Homo sapiens sapiens). <ref>2</ref> <ref>Mark Collard and Bernard Wood, Defining the Genus Homo; 2015 ; quote p2137: "Wood and Collard’s (1999) proposal to remove H. habilis and H. rudolfensis from Homo and assign them to a different genus or pair of genera remains valid." https://link.springer.com/referenceworkentry/10.1007/978-3-642-39979-4_51</ref> <ref>F. Spoor; M. G. Leakey; P. N. Gathogo; F. H. Brown; S. C. Antón; I. McDougall; C. Kiarie; F. K. Manthi; L. N. Leakey (2007-08-09). "Implications of new early Homo fossils from Ileret, east of Lake Turkana, Kenya". Nature. 448 (7154): 688–691. doi:10.1038/nature05986. PMID 17687323</ref> <ref>https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/nalez-u-jezera-otrasl-teorii-o-homo-sapiens/r~i:article:483213/</ref><ref>Wood and Richmond; Richmond, BG (2000). "Human evolution: taxonomy and paleobiology". Journal of Anatomy. 197 (Pt 1): 19–60. doi:10.1046/j.1469-7580.2000.19710019.x. PMC 1468107. PMID 10999270. p. 41: "A recent reassessment of cladistic and functional evidence concluded that there are few, if any, grounds for retaining H. habilis in Homo, and recommended that the material be transferred (or, for some, returned) to Australopithecus (Wood & Collard, 1999)." https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1468107/
 
Australian Museum: http://australianmuseum.net.au/Homo-habilis.</ref><ref>Miller J.M.A. (2000). "Craniofacial variation in Homo habilis: an analysis of the evidence for multiple species". American Journal of Physical Anthropology. 112 (1): 103–128. doi:10.1002/(sici)1096-8644(200005)112:1<103::aid-ajpa10>3.0.co;2-6.https://onlinelibrary.wiley.com/resolve/doi?DOI=10.1002/(SICI)1096-8644(200005)112:1%3c103::AID-AJPA10%3e3.0.CO;2-6
 
Tattersall, I. & Schwartz, J.H., Extinct Humans, Westview Press, New York, 2001, p. 111.</ref> Druh Homo habilis v užšom zmysle sa asi vyvinul z niektorého gracílneho australopiteka (možno Australopithecus garhi alebo Australopithecus africanus alebo Australopithecus afarensis).
 
Z druhu Homo habilis v užšom zmysle sa pravdepodobne nevyvinulo nič (slepá vývojová vetva). Tento názor v posledných rokoch jednoznačne začína prevládať, ale vyskytoval sa už aj v 90. rokoch vďaka nálezu OH 62 (pozri vyššie). Staršie sa skôr predpokladalo, že sa z Homo habilis vyvinul [[Homo ergaster]] (resp. Homo erectus v širšom zmysle) príp. plus Homo georgicus a podobne.
 
Vývojové vzťahy druhu Homo rudolfensis pozri v článku [[Homo rudolfensis]].
 
==Intelektuálna úroveň==
 
Nevie sa naisto či používal vlastné - upravené kamenné výrobky-nevzaté vyspelejším ľuďom, ale našli sa pri ňom nástroje z kameňa – [[pästný klin]] a používateľom aj výrobcom mohol byť práve on. Boli teoreticky(?) využívané pri príprave potravy, spracovávaní stravy. Boli vyspelejšie než kamenné nástroje pri iných – starších-objavených, predpokladaných predkov človeka, alenže či to má súvis s mozgovou kapacitou Homo habilis nevieme. Či bol Homo habilis prvý výrobca nástrojov tiež nevieme, lebo aj pri [[Australopithecus gerhi]] sa našli upravené výrobky z kameňa. Nič viac nepoznáme z intelektuálneho a sociálneho života Homo habilis s istotou.<ref>Pollard, Elizabeth. Worlds Together, Worlds Apart. 500 Fifth Avenue, New York, N.Y. 10110. p. 11. ISBN 978-0-393-91847-2.</ref>
 
==Telesná stavba==
 
Bol veľmi nízky a mal neporovnateľne proporčne-viac dlhé ruky než Homo sapiens. Mal oveľa menšiu mozgovú časť lebky než súčasní ľudia-porovnateľnú s [[opica]]mi. Aj lebky aj iné partie telasa našli len sčasti. Preto veľa názorov o Homo habilis sú viac hypotézy než istota. Porovnaním rozmerov jeho kostí nôh a analýzami s inými (Australopithecus „[[Lucy]]“), sa zistilo, že sa pohyboval menej obratne než primitívnejší ľudoopi. Máme len málo partií nôh na presné analýzy. Vplyv na vzpriamenie tela majú najmä humerus i femora. Porovnaním s inými typmi Homo: boli menej umožňujúce manévrovateľné vôľou nastavované vzpriamenie tela. <ref>"Relative Limb Strength and Locomotion in Homo habilis", Ruff, Christopher, American Journal of Physical Anthropology, 138:90-100 (2009)</ref> <ref>Strobel, L.: Kauza Stvoriteľ. Porta Libri Bratislava 2002</ref><ref>JOHNSON, P. E.: Spor o Darwina. Návrat domů Praha 1996</ref>
 
==Referencie a iné externé odkazy==