Lehnice: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikiodkazy |
Pamiatky |
||
Riadok 3:
| Názov = Lehnice
| Iné názvy =
| Obrázok =
| Popis obrázku = Kostol sv. Alžbety
| Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Kraj = Trnavský
| Okres = Dunajská Streda
| Región = Podunajsko
| Časti =
| Rieka =
Riadok 35:
}}
'''Lehnice''' ({{vjz|hun|''Lég''}}, {{vjz|deu|''Legendorf'' aj ''Legnitz''}}) sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] na Žitnom ostrove v okrese [[Okres Dunajská Streda|Dunajská Streda]].
== Dejiny ==
=== Veľké Lehnice (Veľký Lég) ===
* Prvá písomná pamiatka pochádza a roku 1239 pod názvom Legy. Ďalšie formy názvu: roku 1250 Leeg, 1269 Leg, 1328 Leeg, 1396 Leeg alias Legendorf, 1398 Naglegh, 1476 Legnicz, 1927 Veľký lég, 1940, 1948 Lehnice.
* V listine kráľa [[Belo IV.|Bela IV.]] z roku 1239 vystupuje ako bratislavský hradný majetok. Obyvatelia neskoršie užívali šľachtické výsady. Zaujímavé údaje nám ponúka rozsudok kráľa Bela IV. z roku 1269, v ktorom sa rozhodol v majetkovom spore medzi rodom Salamonovcov z Vaty, dnešné Maslovce, a dvoranmi, ktorí žili v Légu a v Potôni, v prospech dvoranov. Tento spis zachováva názvy mnohých žitnoostrovských vôd, rybnísk a iných zemepisných bodov, ktoré tvorili hranicu sporného majetku. V portálnom sčítaní z roku [[1553]] vystupuje rodina Sárkányovcov s 5 a rodina Zomorovcov s 3 dvormi. V roku 1694 je najväčšou statkárkou obce manželka Ferenca Szüllőa. Rodina Szüllőovcov vlastní tu ešte aj začiatkom XIX. storočia najväčšie majetky, ale Zsigmond Szüllő okolo roku [[1861]] dá majetok do zálohu Péterovi Gálfymu. Začiatkom tohto storočia má tu väčšie majetky gróf Ľudovít Beňovský, Gábor Petőcz a rodina Bacsáková a každá rodina má peknú kúriu. V súpise Lajosa Nagya z roku [[1828]] sa dozvedáme, že tu bolo 84 domov a 608 obyvateľov.
* K obci patria samoty Vörösbuzahely a Kondoros, z nich posledná bola v roku [[1319]] majetkom Jakaba Kondorosiho, potom manželky Mikósa Sellyeyho a začiatkom minulého storočia Pétera Beňovského. Sem patria ešte samoty Alsó- a Felsőtőse, Nagyhegy, Elina, Gálház a pustiny Hétmány, ďalej svahy Igriczei, Kapuhely a Bánvölgy.
* Podľa listiny z roku [[1328]] už stál gotický rímskokatolícky kostol, ktorý bol v tureckých časoch zničený. Základy dnešného barokového kostola položil [[Juraj Selepčéni]], ostrihomský arcibiskup, v roku 1679, ale stavebné práce boli ukončené až po jeho smrti.
=== Malé Lehnice (Malý Lég) ===
* Listiny z [[13. storočia]] spomínajú len jednu obec pod názvom Lég. Najstarším takýmto spisom je dokument, ktorý vydal v roku 1239 kráľ Belo IV., v ktorom vystupuje pod názvom Legu ako bratislavský hradný majetok. V uznesení palatína Rolanda z roku [[1250]] sa spomína pod názvom Legh. S názvom Kislég sa prvý raz stretávame v listine z roku 1311 v tvare Kyus Leeg. Ďalšie tvary mena boli: roku 1517 Kyslegh, 1828 Kilégh, [[1927]] Malý Lég.
* V roku [[1324]] je zemepánom rod Salamonovcov, ale neskoršie prepustia časť majetku Péterovi Olgyaimu a jeho synovi. V roku 1517 kráľ [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít II.]] uviedol do majetku syna Pála Kisléghiho, Pétera, syna Egyeda, Andrása a syna Mátyása, Balázsa. V roku 1603 Simon, syn Istvána Kislégiho, daroval svoju tunajšiu kúriu svojej manželke Zsófii. V roku [[1657]] Mátyás Alszegi dal svoju časť tunajšieho majetku Ferencovi Szüllőovi do zálohu na 50 rokov. O dva roky neskoršie, keď György Szüllő padol pri Štúrove, sa na tunajšom majetku delili jeho deti a manželka. V roku 1802 ho dal Zsigmond Szüllő do zálohu Péterovi Pálfimu. Rodiny Léghiovcov a Kisléghiovcov vlastnia majetky v obci do začiatku minulého storočia. Podľa súpisu Lajosa Nagya z roku 1828 bolo v obci 42 domov a 307 obyvateľov. V roku 1866 pustošil v obci požiar.
=== Sása ===
* Spomína sa v listine z roku [[1239]] v tvare Zaz-Waros, ako súčasť Bratislavského hradu. Ďalšie tvary jej mena boli: roku 1254 Sas, 1287 Zaz, či Zaaz, 1317 Superior et Inferior Zaz, 1354 Alzas, Fylzas, 1437 Kezepzaz, 1462 Wyzaz, 1467 Kyszaz, 1511 Naghzaz, '''1927 Sása'''.
* V roku [[1317]] tu má väčší majetok Pográcz Szászi; dokument spomína dve obce Sása s prívlastkami Dolná a Horná, obce sa zjednotili koncom XVIII. storočia. Severozápadnú časť obce aj dnes nazývajú Felszász, juhovýchodnú časť Alszász. V roku [[1353]] dal kráľ Ľudovít II. pochodiť hranice majetku pre rodinu Szásziovú. V roku 1394 má väčšie v obci rodina Olgyaiová. V XVIII. a v XIX. storočí sú tu statkármi rodiny Bacsáková, Majláthová, Petrikovichová a Petőczová. Začiatkom storočia tu mali väčšie majetky István a Pál Bacsák. Podľa súpisu Lajosa Nagya v roku 1828 tu bolo 41 domov a 298 obyvateľov.
=== Predná Potôň (Masníkovo) ===
* Je to jedna z krajných potôňských obcí. S jej menom sa prvý raz stretávame v listine z roku 1435 pod názvom Elewpathon. Ďalšie tvary mena boli: r. 1773 Elő-Patony, 1927 Predná Potôň, 1948 Predná Potôň.
* V roku [[1489]] ho listina spomína ako malinovský hradný majetok, a tak je jeho zemepánom svätojurský a pezinský gróf. V portálnom súpise z roku [[1553]] sú zapísaní István Leeghy so 7, Mihály Mérey a rodina Sárkányová s 2 dvormi, Péter Bakits a Tamás Tóth s 1 dvorom. V roku [[1608]] Simon, syn Istvána Léghiho daroval svoju časť tunajšieho majetku svojej manželke Zsófii. V roku 1802 dá Zsigmond Szüllő svoj tunajší majetok do zálohu Péterovi Gálfymu. V minulom storočí tu mali majetky rodiny Petőczová, Váradyová, Benyovszká a Bacsáková a ešte začiatkom tohto storočia tu mali väčšie majetky Ľudovít Beňovsky, Pál, Zsigmond a István Bacsákovci. V súpise Lajosa Nagya z roku [[1828]] má obec 30 domov a 225 obyvateľov. Patrí sem Sárrétpuszta, kde v 20-tych rokoch usídlili Moravanov.
== Obyvateľstvo ==
Řádek 53 ⟶ 78:
* nezistená 169 (6,69%)
==
=== Pamiatky ===
* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Alžbeta (matka Jána Krstiteľa)|sv. Alžbety]], jednoloďová [[barok]]ová stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1679]]. Stojí na mieste staršieho stredovekého kostola. Interiér je na západnej strane zaklenutý hrebienkovou [[klenba|klenbou]]. Nachádza sa tu barokový [[oltár]] sv. Alžbety z konca [[17. storočia]]. Z tohto obdobia pochádza aj baroková [[kazateľnica]]. Bočné oltáre Piety, [[Štefan I. (Uhorsko)|sv. Štefana kráľa]] a [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] sú zo začiatku [[19. storočia]]. Nad víťazným oblúkom je umiestnené vročenie stavby chrámu vo forme chronostikonu. V malej nike na obvode kostola je umiestnený reliéf zo 17. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Lehnice - Kostol sv. Alžbety
| url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/lehnice-kostol-sv-alzbety
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme [[rizalit]]u. Priečelie je ukončené prelamovaným štítom s dekoratívnymi kolkami. Veža členená lizénami je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou.
* Starý kaštieľ Beňovských, dvojpodlažná dvojtraktová [[eklekticizmus|eklektická]] stavba na pôdoryse štvorca s nárožnými vežami, z konca 19. storočia. Staviteľom kaštieľ bol Ľudovít Beňovský, ktorý zahájil stavbu už v roku [[1880]] ako rozsiahly štvorkrídlový kaštieľ. Po pozemkovej reforme v roku [[1920]], ktorá miestnych šľachticov ekonomicky zruinovala, boli majitelia nútení rozsiahlu stavbu z veľkej časti zbúrať. Zachovaná ostala len východná časť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Lehnice
| url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/lehnice
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Po necitlivých úpravách kaštieľ stratil historický charakter. Nárožia sú dekorované [[Rustika|rustikou]].
* Nový kaštieľ Beňovských, dvojpodlažná dvojtraktová [[neogotika|neogotická]] stavba na pôdoryse štvorca s nárožnými vežami z roku [[1930]]. Staviteľom kašteľa bol Rudolf Beňovský. Kaštieľ je inšpirovaný anglickou a škótskou architektúrou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Lehnice
| url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/lehnice
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Fasády sú dekorované režnou tehlou v osteniach okien, kordónovou rímsou a dekoratívnym cimburím nad korunnou rímsou. Oba kaštiele sa nachádzajú v areáli rozsiahleho krajinárskeho parku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
| url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=2283
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
| miesto =
| jazyk =
}} </ref>
<gallery>
Súbor:Lég templom 2.JPG|Kostol sv. Alžbety
Súbor:Lég templom 6.JPG
Súbor:Lég templom 4.JPG
Súbor:LehniceParkZadnaCastMlada.jpg|Krajinársky park pri kaštieli
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.obeclehnice.sk/ Oficiálna stránka obce]
{{Obce okresu Dunajská Streda}}
| |||