Kozmický let: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
Riadok 33:
Keď sa rýchlosť zvýši na {{m|11180|m}}/s ([[Úniková rýchlosť|druhá úniková rýchlosť]]), apogeum sa stratí v nekonečne a teleso prejde na obežnú dráhu okolo [[Slnko|Slnka]] – [[heliocentrická dráha|heliocentrickú]]. Najvzdialenejší bod jeho dráhy od Slnka sa nazýva [[afélium]]. Po ďalšom zvyšovaní rýchlosti sa bude afélium od Slnka vzďaľovať, až po dosiahnutí hraničnej rýchlosti {{m|16670|m}}/s sa stratí v nekonečne a dráha sa zmení na [[parabolická dráha|parabolickú]]. Teleso s takouto rýchlosťou navždy opúšťa slnečnú sústavu a stáva sa obežnicou [[jadro Galaxie|jadra Galaxie]]. Ďalším zrýchľovaním by bolo schopné opustiť aj [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxiu]], čo sa však v praxi ešte nikdy nepodniklo.
 
Kozmické teleso sa môže stať obežnicou aj iného telesa ako je Zem. Ľudstvo už vytvorilo umelé družice Slnka, [[Mesiac]]a, [[Merkúr]]a, [[Venuša|Venuše]], [[Mars]]u, [[Jupiter]]a, [[Saturn]]a a niekoľkých [[malé teleso slnečnej sústavy|malých telies slnečnej sústavy]]. Len dve najvzdialenejšie planéty Slnečnejslnečnej sústavy a takisto žiadny iný Mesiacmesiac než zemský zatiaľ neobiehalo nijaké kozmické teleso. Keď sa umelé kozmické teleso vyvinutím 2. kozmickej rýchlosti odpúta od gravitačného pôsobenia Zeme a letí k telesu, ktorého obežnicou sa má stať, dočasne je umelou obežnicou Slnka. Pri cieľovom telese umelé teleso spomalí, aby ho gravitácia cieľového telesa pritiahla na obežnú dráhu.
 
Ak sa chce vypustené teleso stretnúť s nejakou inou družicou (na obežnej dráhe Zeme) alebo s nejakou planétou (na obežnej dráhe Slnka), musí mať rovnako vysokú obežnú dráhu, dráhu v rovnakej rovine a tiež musí na miesto stretnutia doletieť v rovnaký čas ako očakávané teleso, pretože všetko v Slnečnejslnečnej sústave sa pohybuje. Pretože veľké zmeny dráhy vyžadujú obrovské množstvá energie, najvýhodnejšie je docieliť požadovanú dráhu tým, že teleso odštartuje zo Zeme v správnysprávnom okamihokamihu. Tento okamih sa nazýva [[štartovacie okno]].
[[Súbor:Delta II 7925 (2925) rocket with Deep Impact.jpg|right|thumb|Nosná raketa [[Delta (nosná raketa)|Delta II]] (na zábere pred štartom so sondou [[Deep Impact]] je viacstupňová nosná raketa. Vyhorené stupne sa odhadzujú, čím hmotnosť komplexu počas celého štartu klesá.]]
 
== Uskutočnenie letu ==
Aby sa kozmický let mohol konať, je potrebné vynášanému telesu udeliť aspoň 1. únikovú rýchlosť v horizontálnom smere vo výške približne {{km|200|m}} nad Zemou. Toto sa v súčasnosti uskutočňuje prostredníctvom nosných rakiet. Nosná raketa je teleso s premennou hmotnosťou využívajúca princíp reaktívneho pohonu. Palivo (kvapalné alebo tuhé) sa spaľuje v tzv. [[spaľovacia komora|spaľovacej komore]]. Pritom prudko rastie [[tlak]] v komore a spaliny vylietavajú tryskou motoru vysokou rýchlosťou do okolia. To tlačí raketu smerom nahor.