Wikipédia

Pink Floyd: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bojars (diskusia | príspevky)
23 247 editací
→‎Vznik zoskupenia: rozšírenie článku
Bojars (diskusia | príspevky)
23 247 editací
rozšírenie
Riadok 28:
Členovia kapely pochádzajú z [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]]. Niektoré skladby z ich tvorby sú ovplyvnené atmosférou krajiny ich detstva stráveného v okolí [[Grantchester Meadows]]. [[Roger Waters]] a [[Nick Mason]] sa stretli počas štúdia architektúry na [[University of Westminster|Londýnskej Polytechnickej univerzite]] na [[Regent Street]].<ref>{{sfn|Blake|2008|pp=37–38}}: Mason meeting Waters while studying architecture at the London Polytechnic; {{sfn|Fitch|2005|p=335}}: Waters meeting Mason while studying architecture at the London Polytechnic.</ref> Hudbu si spolu zahrali prvýkrát kapele, ktorú tvoril Keith Noble, Clive Metcalfe a Nobleho sestra, Sheilagh. Potom, ako sa neskôr v tom istom roku k skupine pridal ďalší zo spolužiakov, [[Richard Wright]],{{refn|group=nb|Wright studied architecture until 1963, when he began studying music at London's [[Royal College of Music]].{{sfn|Blake|2008|pp=39–40}}}} vzniklo sexteto, ktoré si dalo názov Sigma&nbsp;6. Waters hral v tej dobe na sólovú gitaru, Mason na bicie nástroje a Wright na rytmickú gitaru.<ref>{{sfn|Blake|2008|pp=39–40}}: Wright was also an architecture student when he joined Sigma 6; {{sfn|Povey|2008|pp=13–14}}: The formation of Sigma 6; {{sfn|Schaffner|1991|p=27}}: Instrumental line-up of Sigma 6: Waters (lead guitar), Wright (rhythm guitar) and Mason (drums).</ref> Kapela vystupovala na súkromných akciách a skúšala v čajovni v suteréne Polytechnickej univerzity na Regent Street. Väčšinu ich repertoáru tvorili coververzie piesní skupiny [[The Searchers]] a materiál, ktorý pre nich napísal ich manažér a skladateľ, spolužiak [[Ken Chapman]].{{sfn|Blake|2008|pp=38–39}} Niekedy v nej spievala aj Keithova sestra Sheila, striedavo sa k nej pridávali iní hudobníci, najčastejšie gitaristi, a tak sa podľa potreby menilo obsadenie hudobných nástrojov aj u stálejších členov. Táto skupina hrala hudbu v štýle [[R&B|Rhytm & Blues]]. Okrem [[coververzia|coververzií]] vtedajších známych piesní skupina hrala skladby, ktoré napísal Ken Chapman.<ref name="insideout">[[Nick Mason]]: Pink Floyd (2007- český preklad knihy ''[[Inside Out]]'') ISBN 978-80-7381-111-2</ref> Juliette sa neskôr vydala za Ricka Wrighta, potom ona, Noble a Metcalfe z kapely odišli.
 
V septembri 1963 sa Waters a Mason presťahovali do bytu na Stanhope Gardens 39 blízko [[Crouch End]] v Londýne, ktorý vlastnil [[Mike Leonard]], mal vtedy okolo 35 rokov, bol učiteľ na čiastočný úväzok na neďalekej [[Hornsey College of Art]] a na Regent Street Polytechnic.{{sfn|Mason|2005|pp=24–26}} Okrem architektúry sa zaujímal o umelecké prepojenie rytmu svetla a hudbou pochádzajúcou hlavne z [[Afrika|afrických]] [[perkusie|prekusných hudobných nástrojov]]. Doma v byte na [[Stanhope Gardens]] v [[Highgate]] mal ateliér, kde konštruoval a skúšal svetelné prístroje najčastejšie zložené z perforovaných diskov poháňaných elektromotormi. Cez disky prechádzalo svetlo, ktoré na stenách vytváralo rôzne efektné obrazce. Aj vďaka tomuto nadšencovi mala kapela k dispozícii v prednej izbe jeho bytu hudobnú skúšobňu, kde mohla aj ona experimentovať so svojimi nápadmi. Mike Leonard si v tomto čase kúpil elektrický organ ''Farfisa Duo'', na ktorom skupinu príležitostne aj sprevádzal.<ref name="insideout" />{{sfn|Mason|2005|pp=24–26}} V akademickom roku 1964 zo skupiny odišiel Mason a v septembri toho istého roku prišiel do kapely hrať na gitaru [[Bob Klose]]. Vystriedal Watersa, ktorý v tom čase začal hrať na basovú gitaru.{{sfn|Povey|2008|p=14}} Skupina Sigma&nbsp;6 postupne menila mená: sprvu boli Meggadeaths, potom The Abdabs, či Screaming Abdabs, potom Leonard's Lodgers, alebo aj Spectrum Five, kým sa nezhodli na názve Tea Set.{{sfn|Povey|2008|pp=13–18}} V roku 1964, potom ako zo skupiny odišli Metcalfe a Noble, ktorí sa rozhodli založiť si vlastnú kapelu, sa ku Klosovi a Watersovi pripojil nový gitarista, [[Syd Barrett|Roger (Syd) Barrett]].{{sfn|Blake|2008|p=41}} Barrett, ktorý bol o dva roky mladší prišiel v roku 1962 do Londýna študovať na umeleckú školu [[Camberwell College of Arts]].{{sfn|Povey|2008|p=13}} Na tejto škole sa venoval štúdiu jazykov iný jeho dávny známy, [[David Gilmour]]. Waters a Barrett boli kamaráti z detstva. Waters často navštevoval Barretta a sledoval, ako hráva v dome u jeho matky na gitare.{{sfn|Schaffner|1991|pp=22–23}} Barettovi rodičia, otec Arthur a matka, Winfred, už od detstva syna podporovali v tom, aby sa venoval hudbe. Došlo to tak ďaleko, že Sydove prvé hudobné skupiny mohli skúšať priamo v obývačke ich domu v Cambridge. Syd v tomto období postupne prepadal ľahkým drogám a v spojení s obdivom ku východným vieram, či mystickým, rozprávkovým témam sa táto kombinácia prepájala do jeho predstavivosti a komponovaných diel. Mason o Barrettovi povedal, že „v časoch, keď každý bol kúlovým sebavedomým adolescentom, Syd bol mimo módnych konvencií, a pre Masona bolo nezabudnuteľnou spomienkou na prvé stretnutie so Sydom skutočnosť, že sa obťažoval prísť a predstaviť sa mu.“
{{sfn|Mason|2005|p=27}}
 
Noble a Metcalfe odišli z Tea Set koncom roka 1963 a Klose predstavil skupine Chrisa Denisa, technika, ktorý pracoval ako zubný technik na základni ''[[Royal Air Force]]'' (RAF) v [[Northolt]]e, mal skúsenosti s vystupovaním so známejšími skupinami vtedajšej hudobnej scény v Cambridge..{{sfn|Blake|2008|pp=42–44}} V decembri 1964 sa im podarilo cez jedného Wrightového kamaráta získať nahrávací čas v štúdiu vo West Hampstead. Wright, ktorý sa prestal venovať štúdiu, sa vtedy nahrávania nezúčastnil.{{sfn|Mason|2005|pp=29–30}} Vznikli vtedy ich prvé štyri demonahrávky, R&B klasika „[[I'm a King Bee]]“ (originál od bluesmana [[Slim Harpo|Slima Harpa]] a tri originály od Barretta: „Butterfly“, „Lucy Leave“ a „Double O Bo“.{{sfn|Mason|2005|pp=29–30}} Začiatkom roku 1965 RAF poslala Dennisa do Bahrainu a Barrett sa stal fronmanom skupiny.{{sfn|Povey|2008|p=19}} Neskôr v tom istom roku sa skupina stala stálym účinkujúcim v londýnskom klube Countdown Club neďaleko [[Kensington High Street]] kde od neskorej noci do skorého rána hrávali tri hudobné sady po 90 minútach. V tomto období sa, podľa vyjadrenia Masona, začali vyhýbať opakovaniu tých istých skladieb v každom takomto hudobnom bloku tým, že piesne predlžovali rozširovaním sól.{{sfn|Mason|2005|p=30}} Po tlaku rodičov a radách od vysokoškolských profesorov, Klose v polovici roku 1965 opustil kapelu a Barrett začal hrať na sólovú gitaru.{{sfn|Blake|2008|pp=44–45}}{{sfn|Mason|2005|p=32}} Koncom roka 1965 sa kapela prvýkrát nazvala The Pink Floyd Sound. Barrett vtedy zareagoval na to, že na jednom z vystúpení mala tiež účinkovať iná skupina nazvaná Tea Set.{{sfn|Povey|2008|pp=18–19}} Názov bol odvodený z mien dvochstal [[blues]]ových hudobníkov, ktorých albumy mal Barrett vo svojej zbierke: boli nimi [[Pink Anderson]] a [[Floyd Councilfotograf]]om.<ref>{{sfn|Mason|2005|pp=33–37}}: The origin of the band name Pink Floyd (primary source); ="Mabbett">{{sfn|Povey|2008|pp=18–19}}:Cite The origin of the band name Pink Floyd (secondary source).</ref>book
 
Od roku 1966 repertoár kapely pozostával z hudby v štýle R&B. Od decembra dostali príležitosť vystupovať v londýnskom [[Marquee Club|klube Marquee]]. Tam zaujali [[Peter Jenner|Petra Jennera]], ktorý prednášal na ekonomickej škole v Londýne. Jenner bol fascinovaný zvukovými efektami, ktoré vytváral Wright s Barrettom a tak sa rozhodol, že sa spolu so svojim obchodným partnerom, [[Andrew King|Andrewom Kingom]] stanú manažérmi skupiny.<ref>{{sfn|Mason|2005|pp=33–37}}: Jenner was impressed by Barrett and Wright; {{sfn|Schaffner|1991|p=17}}: Jenner and King became Pink Floyd's business managers.</ref> Dvojica mala nejaké skúsenosti s fungovaním [[hudobný priemysel|hudobného priemyslu]], použila 1000&nbsp;Libier&nbsp;(v roku 2019&nbsp;by tento obnos predstavoval hodnotu 18000&nbsp;Libier) z Kingovho dedičstva na založenie spoločnosti [[Blackhill Enterprises]] a kúpu nových hudobných nástrojov pre kapelu. Približne v tomto čase dal Jenner návrh, aby kapela vyradil zo svojho názvu slovo „Sound“ a zostal im názov Pink Floyd.{{sfn|Schaffner|1991|pp=32–33}} Pod Jennerovým a Kingovým vedením sa z kapely stala súčasť londýnskej [[underground]]ovej hudobnej scény, ktorá najčastejšie účinkovala v kluboch ako boli All Saints Hall a Marquee.{{sfn|Mason|2005|pp=50–51}} Počas pôsobenia v klube Countdown skupina experimentovala s dlhými inštrumentálnymi improvzáciami hudobných motívov, ktoré prezentovala s farebnými podomácky vyrábanými svetelnými efektami.<ref>{{sfn|Mason|2005|pp=46–49}}: (primary source); {{sfn|Schaffner|1991|p=34}}: (secondary source).</ref> Spoločenské styky, ktoré mali Jenner a King pomohli k tomu, že sa zmenky o skupine dostali aj do článkov novín, ako ''[[Financial Times]]'' a ''[[The Sunday Times|Sunday Times]]'' v ktorých sa zmieňovali o pulzujúcej hudbe Pink Floyd sprevádzanej farebným blikajúcim svetlom, ktoré sa premietalo na plochu za kapelou a zvýrazňovalo psychedéliu ich vysúpenia.<ref>{{sfn|Mason|2005|pp=52–53}}: Jenner and King's connections helped gain the band important coverage; {{sfn|Schaffner|1991|p=44}}: "apparently very psychedelic"</ref>▼
 
V roku 1966 sa posilnil obchodný vzťah skupiny s Blackhill Enterprises natoľko, že sa spolu s Jennerom a Kingom každý z členov stal vlastníkom šestiny podielu spoločnosti.{{sfn|Schaffner|1991|pp=32–33}} Koncom roku 1966 ich hudobný repertoár pozostával iba z niekoľko štandardných skladieb v štýle R&B a z veľkej časti z Barrettových originálnych nápadov, z ktorých väčšina stačila na vydanie ich prvého albumu.{{sfn|Mason|2005|p=49}} Napriek tomu, že im výrazne stúpala frekvencia vystúpení, kapela ešte nebola vo väčšej miere akceptovaná. Po jednom predstavení v katolíckom mládežníckom klube ich majiteľ odmietol zaplatiť, pričom tvrdil, že ich predstavením nebola hudba.{{sfn|Mason|2005|p=54}} Keď ich manažment skupiny podal žalobu na súd proti majiteľovi klubu, sudca potvrdil jeho rozhodnutie. Lepšiu odozvu mal Pink Floyd v londýnskom [[UFO Club|klube UFO]], kde si kapela postupne budovala vlastnú fanúšikovskú základňu.{{sfn|Mason|2005|pp=54–58}} Barrettove vystúpenia oplývali nadšením, „preskakovali od šialenstva, inšpirácií k improvizáciám, prekonávali obmedzenia do oblastí, ktoré boli pre publikum zaujímavé. Nikto iný toto v tom čase nedokazoval.“{{sfn|Schaffner|1991|p=49}}▼
 
=== Underground a prvé kroky k popularite ===
Neskôr bol Chris Dennis prevelený do cudziny. Niekoľko mesiacov nato opustil skupinu aj jej vtedajší líder, viac džezovo orientovaný Bob Klose, ktorý sa stal [[fotograf]]om.<ref name="Mabbett">{{Cite book
| publisher = Omnibus,
| isbn = 071194301x
Řádek 45 ⟶ 38:
| location = London
| date = 1995
}}</ref> Barrett po Kloseho odchode začal hrať na sólovú gitaru.{{sfn|Blake|2008|pp=44–45}}{{sfn|Mason|2005|p=32}} Koncom roka 1965 sa kapela prvýkrát nazvala The Pink Floyd Sound. Barrett vtedy zareagoval na to, že na jednom z vystúpení mala tiež účinkovať iná skupina nazvaná Tea Set.{{sfn|Povey|2008|pp=18–19}} Názov bol odvodený z mien dvoch [[blues]]ových hudobníkov, ktorých albumy mal Barrett vo svojej zbierke: boli nimi [[Pink Anderson]] a [[Floyd Council]].<ref>{{sfn|Mason|2005|pp=33–37}}: The origin of the band name Pink Floyd (primary source); {{sfn|Povey|2008|pp=18–19}}: The origin of the band name Pink Floyd (secondary source).</ref>
}}</ref> V skupine sa ako jeho nástupca takmer ihneď presadil v bohémskych pomeroch vychovávaný [[Syd Barrett]]. Jeho rodičia, otec Arthur a matka, Winfred, ho už od detstva podporovali v tom, aby sa venoval hudbe. Došlo to tak ďaleko, že Sydove prvé hudobné skupiny mohli skúšať priamo v obývačke ich domu v Cambridge. Syd študoval výtvarné umenie na umeleckej škole ''Cambridgeshire High School'', odkiaľ tesne po otcovej smrti prestúpil na štúdium výtvarného umenia na ''Cambridge Tech''. Na tejto škole sa venoval štúdiu jazykov iný jeho dávny známy, [[David Gilmour]].<ref name="insideout" /> Syd v tomto období postupne prepadal ľahkým drogám a v spojení s obdivom ku východným vieram, či mystickým, rozprávkovým témam sa táto kombinácia prepájala do jeho predstavivosti a komponovaných diel.
 
V októbri 1965 hrala skupina Tea Set v High Pines ([[Esher]], [[Surrey (Anglicko)|Surrey]]) na oslave narodením dvojičiek Libby a Rosie Januaryových. Libby bola priateľkou [[Roger Waters|Rogerovho]] a Sydovho spolužiaka z gymnázia, [[Storm Thorgerson|Storma Thorgersona]], neskoršieho autora [[dizajn]]u vizuálneho stvárnenia albumov u väčšiny projektov skupiny Pink Floyd. Bola to pompézna oslava, na ktorej okrem Tea Set a iných umelcov vystupoval vtedy mladý pesničkár [[Paul Simon]], či skupina [[Jokers Wild]] (s [[David Gilmour|Davidom Gilmourom]]). V roku 1965 sa v anglických mestách začali presadzovať hudobné kluby, v ktorých sa prezentovalo [[underground]]ové umelecké hnutie. V hudobnej sfére bol underground polovice 60. rokov charakteristický psychedelickou hudbou. Okrem predĺžených improvizácií hudobných sól, či zvukovými efektmi bola pódiová prezentácia muzikantov zvýrazňovaná rôznymi svetelnými efektmi, ako bolo premietanie olejových diapozitívov, niekedy šlo dokonca iba o domáce bodové svetlá, ktoré sa prepínali ručne. Efekt olejového diapozitívu a filmovej projekcie použila skupina na jednom vystúpení na Essexskej univerzite. Krátko po tomto vystúpení dostala skupina ponuku prvýkrát vystúpiť v undergroundovom klube s názvom Marquee.<ref name="insideout" />
 
▲Od roku 1966 repertoár kapely pozostával z hudby v štýle R&B. Od decembra dostali príležitosť vystupovať v londýnskom [[Marquee Club|klube Marquee]]. Tam zaujali [[Peter Jenner|Petra Jennera]], ktorý prednášal na ekonomickej škole v Londýne. Jenner bol fascinovaný zvukovými efektami, ktoré vytváral Wright s Barrettom a tak sa rozhodol, že sa spolu so svojim obchodným partnerom, [[Andrew King|Andrewom Kingom]] stanú manažérmi skupiny.<ref>{{sfn|Mason|2005|pp=33–37}}: Jenner was impressed by Barrett and Wright; {{sfn|Schaffner|1991|p=17}}: Jenner and King became Pink Floyd's business managers.</ref> Dvojica mala nejaké skúsenosti s fungovaním [[hudobný priemysel|hudobného priemyslu]], použila 1000&nbsp;Libier&nbsp;(v roku 2019&nbsp;by tento obnos predstavoval hodnotu 18000&nbsp;Libier) z Kingovho dedičstva na založenie spoločnosti [[Blackhill Enterprises]] a kúpu nových hudobných nástrojov pre kapelu. Približne v tomto čase dal Jenner návrh, aby kapela vyradil zo svojho názvu slovo „Sound“ a zostal im názov Pink Floyd.{{sfn|Schaffner|1991|pp=32–33}} Pod Jennerovým a Kingovým vedením sa z kapely stala súčasť londýnskej [[underground]]ovej hudobnej scény, ktorá najčastejšie účinkovala v kluboch ako boli All Saints Hall a Marquee.{{sfn|Mason|2005|pp=50–51}} Počas pôsobenia v klube Countdown skupina experimentovala s dlhými inštrumentálnymi improvzáciami hudobných motívov, ktoré prezentovala s farebnými podomácky vyrábanými svetelnými efektami.<ref>{{sfn|Mason|2005|pp=46–49}}: (primary source); {{sfn|Schaffner|1991|p=34}}: (secondary source).</ref> Spoločenské styky, ktoré mali Jenner a King pomohli k tomu, že sa zmenky o skupine dostali aj do článkov novín, ako ''[[Financial Times]]'' a ''[[The Sunday Times|Sunday Times]]'' v ktorých sa zmieňovali o pulzujúcej hudbe Pink Floyd sprevádzanej farebným blikajúcim svetlom, ktoré sa premietalo na plochu za kapelou a zvýrazňovalo psychedéliu ich vysúpenia.<ref>{{sfn|Mason|2005|pp=52–53}}: Jenner and King's connections helped gain the band important coverage; {{sfn|Schaffner|1991|p=44}}: "apparently very psychedelic"</ref>
Koncom roku 1965 sa skupina premenovala na „''The Pink Floyd Sound''“, t. j. ''Zvuk Pinka a Floyda'' Mená Pink a Floyd pochádzajú z albumov dvoch [[blues]]ových umelcov z [[Južná Karolína|Karolíny]] v [[Spojené štáty|USA]]: [[Pink Anderson|Pinka Andersona]] a [[Floyd Council|Floyda Councila]], ktoré mal vo svojej zbierke [[Syd Barrett]]. Tento názov začala skupina Tea Set používať ako alternatívu už v lete toho istého roku, po tom ako Syd objavil na jednom z vystúpení na základni ''[[Royal Air Force|RAF]]'' v Northolte medzi účinkujúcimi skupinu s identickým menom. Neskôr si tento názov skrátili na „''The Pink Floyd''“.
 
▲V roku 1966 sa posilnil obchodný vzťah skupiny s Blackhill Enterprises natoľko, že sa spolu s Jennerom a Kingom každý z členov stal vlastníkom šestiny podielu spoločnosti.{{sfn|Schaffner|1991|pp=32–33}} Koncom roku 1966 ich hudobný repertoár pozostával iba z niekoľko štandardných skladieb v štýle R&B a z veľkej časti z Barrettových originálnych nápadov, z ktorých väčšina stačila na vydanie ich prvého albumu.{{sfn|Mason|2005|p=49}} Napriek tomu, že im výrazne stúpala frekvencia vystúpení, kapela ešte nebola vo väčšej miere akceptovaná. Po jednom predstavení v katolíckom mládežníckom klube ich majiteľ odmietol zaplatiť, pričom tvrdil, že ich predstavením nebola hudba.{{sfn|Mason|2005|p=54}} Keď ich manažment skupiny podal žalobu na súd proti majiteľovi klubu, sudca potvrdil jeho rozhodnutie. Lepšiu odozvu mal Pink Floyd v londýnskom [[UFO Club|klube UFO]], kde si kapela postupne budovala vlastnú fanúšikovskú základňu.{{sfn|Mason|2005|pp=54–58}} Barrettove vystúpenia v štýlespontánneho undergroundu oplývali nadšením, „preskakovali od šialenstva, inšpirácií k improvizáciám, prekonávali obmedzenia do oblastí, ktoré boli pre publikum zaujímavé. Nikto iný toto v tom čase nedokazoval.“{{sfn|Schaffner|1991|p=49}}
V polovici roku [[1966]] sa skupina prezentovala v [[underground]]ových kluboch ako ''[[UFO]]'' a ''[[Marquee Clubs|Marquee]]'' štýlom spontánneho undergroundu. Bolo to v období, keď ich hudobný štýl prechádzal od hrania [[psychedelický rock|psychedelickej]] hudby [[R&B]] [[coververzia|coververzií]] po ich vlastnú tvorbu, takmer výlučne tvorenú Sydom Barretom.
 
==== Podpis kontraktu s EMI ====
Toto obdobie je charakterizované slovami:
V roku 1967 začala skupina Pink Floyd priťahovať pozornosť hudobného priemyslu.<ref>{{sfn|di Perna|2002|p=29}}: Pink Floyd as a spack rock band; {{sfn|Povey|2008|p=37}}: The music industry began to take notice of Pink Floyd.</ref> K rokovaniam im pomohol manžér klubu UFO, [[Joe Boyd]] spolu s účtovníkom spolupracujúcim s kapelou, [[Bryan Morrison|Bryanom Morrisonom]], ktorí im vynavili nahrávanie v štúdiách [[Sound Techniques]] in [[West Hampstead]] a o tri dni neskôr podpis zmluvy so spoločnosťou [[EMI]] a zálohou na 5000&nbsp;Libier (pre rok 2019 je to v prepočte 91&nsp;400&nbsp;Libier) Dňa 10. marca 1967 skupine pod značkou spoločnosti [[Columbia Records|Columbia]] vyšiel ich prvý oficiálny [[singel (hudba)|singel]] „[[Arnold Layne]]“, (B-strana, „[[Candy and a Currant Bun]]“).<ref>{{sfn|Povey|2008|p=342}}: Release date for "Arnold Layne"; {{sfn|Schaffner|1991|pp=54–55}}: Signing with EMI.</ref> Obidve nahrávky vznikli v jdeden deň, 29. januára 1967.{{sfn|Povey|2008|p=37}} V dňoch 11. a 12. januára skupina nahrala dlhú verziu skladby „[[Interstellar Overdrive]]“.{{sfn|Povey|2008|p=37}} Niekedy okolo 29. januára nakrútili v Sussexe krátky film, ktorý bol premietaný k piesni „Arnold Layne“.{{sfn|Mason|2005|pp=59–63}} Odkaz v piesni „Arnold Layne“ k úchylke obliekania si šiat opačného pohlavia ([[cross-dressing]]) spôsobil, že niektoré rádiá odmietali jej hranie, no kreatívna manipulácia zo strany maloobchodu spôsobila, že sa singel aj napriek cenzúre médií dostal na 20.&nbsp;priečku britských hudobných rebríčkov.{{sfn|Mason|2005|pp=84–85}}
„''Floydi boli tá najhlučnejšia skupina, akú mohli ľudia v tom období počuť. Boli tiež najpodivnejší. Bola to pravá [[underground]]ová kapela.''"
 
Dňa 16. júna 1967 vyšiel skupine ďalší singel, „[[See Emily Play]]“. Táto nahrávka si viedla ešte lepšie ako „Arnold Layne“, vyšplhala sa v britských rebríčkoch na 6. miesto a zostala tam počas siedmich týždňov.{{sfn|Povey|2008|p=342}} Skupina vystúpila aj v programe [[BBC]] ''Look of the Week'', kde Waters a Barrett pútavo a s rozumom čelili tvrdému výsluchu moderátora [[Hans Keller|Hansa Kellera]].{{sfn|Blake|2008|pp=86–87}} Účinkovali aj v ďalšom populárnom programe BBC ''[[Top of the Pops]]'', kde od nich kontroverzne vyžadovali, aby obmedzili spev a hranie.{{sfn|Mason|2005|pp=86–87}} Pink Floyd sa vrátili ešte na ďalšie dve vystúpenia, no pri reťom sa Barrett začal osobnostne rozpadávať a niekedy v tomto čase si skupina začala všímať významné zmeny v jeho správaní.{{sfn|Povey|2008|p=43}} Začiatko roku 1967 Syd začal pravidelne užívať [[Dietylamid kyseliny lysergovej|LSD]] a Mason ho opísal ako „kompletne izolovaného z okolitej reality“.<ref>{{sfn|Mason|2005|p=82}}: Barrett was "completely distanced from everything going on"; {{sfn|Schaffner|1991|p=51}}: Barrett's increasing LSD use starting early 1967.</ref>
V marci [[1967]] vydali Floydi [[singel (hudba)|singel]] „Arnold Layne“. Týmto singlom prešli z undergroundu do rebríčkov popularity. Pieseň dosiahla v britských hitparádach 20. miesto a začala sa hrať v národných [[rozhlas|rádiách]]. Po nej nasledoval singel „See Emily Play“, ktorý v rebríčkoch zostal na 6. mieste počas siedmich týždňov.
 
Prvý album skupiny Pink Floyd ''[[The Piper at the Gates of Dawn]]'' sa tiež udržal na 6.  mieste rebríčkov popularity počas 7  týždňov. Úspech týchto dvoch singlov a albumu bol už asi priveľkým sústom pre Barretta. Naplno podľahol [[drogy|drogám]]. Tlak z neúspechu jeho tretieho pokusu o hit („Apples and Oranges“) a zároveň slepé zbožňovanie od fanúšikov, drogy a iné faktory spôsobili jeho neschopnosť hrať na vystúpeniach a v štúdiu. Ostatní členovia skupiny sa preto rozhodli priviesť ďalšieho sólového gitaristu ako náhradu Sydových výpadkov. Oslovili [[David Gilmour|Davida Gilmoura]]. Rozhodovalo sa aj o [[Jeff Beck|Jeffovi Beckovi]] (vtedy [[The Yardbirds]]), ale skupina sa (vraj) obávala, že Beck by si mohol zapýtať priveľké peniaze. Gilmour bol známy a mal dobrú povesť ako gitarista a [[spevák]] skupiny [[The Jokers Wild]].
 
=== Bez Barretta ===
Řádek 86 ⟶ 79:
Názov albumu z ''Eclipse'' na ''[[Dark Side of the Moon]]'' bol zmenený preto, lebo v tomto období mala skupina [[Medicine Head]] vydaný album s týmto názvom. Názov ''Eclipse'' sa teda použil aspoň pri poslednej skomponovanej skladbe albumu.
 
Album ''[[Dark Side of the Moon]]'' bol prvým albumom skupiny, ktorý sa prebojoval aj na prvé miesta rebríčkov hudobného trhu v [[Spojené štáty|USA]]. V rebríčku ''[[Billboard 200|U. S. Billboard]]'' sa držal v top 200 počas 15 rokov, t. j. spolu 724  týždňov, kým z neho nevypadol dňa [[23. júla]], [[1988]]. Tento výsledok nie je oficiálne uznaný. Oficiálne (podľa pravidiel [[Billboard]]u) je uznaná jeho pozícia od [[18. decembra]], [[1976]] do [[23. apríla]], [[1988]], čo znamená 591  týždňov.
 
Je to štvrtý najúspešnejší album sveta po [[Michael Jackson|Jacksonovom]] albume ''[[Thriller (album)|Thriller]]'', soundtracku k filmu ''[[Saturday Night Fever|Horúčka sobotňajšej noci]]'' a albumu skupiny [[Fleetwood Mac]] ''[[Rumours]]''. Paradoxne album získal iba jednu zlatú platňu za pol milióna predaných nosičov, pretože vznikol pred 1. januárom, [[1976]], t. j. pred pridaním ocenení platinovou platňou za milión predaných nosičov.
Řádek 102 ⟶ 95:
==== ''[[Animals]]'' ====
{{Hlavný článok|Animals (album)}}
[[Súbor:Pigs (Roger Waters at Gelredome, Arnhem, the Netherlands).jpg|thumb|Maketa nafukovacieho prasaťa (známeho aj ako Algie<ref name="insideout" />) na koncerte Rogera Watersa v Holandsku.]]
Rok [[1976]] bol prvým rokom, kedy skupina nemala žiadnu koncertnú šnúru od začiatku ich profesionálnej kariéry v roku [[1967]]. Počas tejto prestávky Roger prepracoval dva songy („Raving and Drooling“ a „You Gotta Be Crazy“), ktoré boli naživo hrané roku [[1975]] počas krátkeho turné ''[[Wish You Were Here (album, Pink Floyd)|Wish You Were Here]]''. Tieto dve pesničky sa objavili v ďalšom projekte, albume ''[[Animals]]'' pod názvami „Dogs“ a „Sheep“. Tento album bol [[George Orwell|orwelovským]] konceptom zobrazujúcim ľudstvo ako prasce, psov a ovce. Bol vydaný [[23. január]]a [[1977]]. V tom období vzhľadom na dopyt vznikla potreba spustiť koncertnú šnúru po futbalových štadiónoch. Boli využité kvadrofonické efekty, nafukovacie figuríny a špeciálne efekty pre zvýšenie zážitku z koncertov.
Řádek 124 ⟶ 117:
[[Nick Mason]] v životopisnej knihe ''[[Inside Out: A personal History of Pink Floyd]]'' charakterizuje Watersa v ére ''[[The Wall]]'' ako ''egomaniaka''. Bolo to v čase, keď sa rozhodol vyhodiť zo skupiny Wrighta po jeho osobných problémoch, ktoré začali narušovať výrobu albumu. Wright zostal so skupinou ako externe platený hudobník, kým Waters viedol kompletnú zostavu skupiny v činnosti počas celej koncertnej šnúry, ktorá nasledovala. Gilmour mal postavenie hudobného dramaturga.
 
Album The Wall bol veľmi úspešný  –  podľa [[Recording Industry Association of America|RIAA]] bol 23  krát platinový.
 
==== The Final Cut ====
Řádek 133 ⟶ 126:
 
==== Pokus o rozpad ====
Roku [[1984]] hneď po vydaní albumu ''[[The Final Cut]]'' sa [[Roger Waters]] pustil do realizácie ''[[The Pros and Cons of Hitch Hiking]]'' a [[David Gilmour]] v tom čase pracoval na svojom novom sólovom albume ''[[About Face]].'' Obidva albumy boli vydané v roku 1984 a obidva dosiahli 30.  pozíciu v rebríčku [[Billboard]]u. V tom čase David hovoril: „''existujú traja z nás, ktorí by sa mohli nazvať Pink Floyd, no nikto z nás nemá v pláne v tejto chvíli spolupracovať na žiadnom spoločnom projekte..''“ (myslel tým [[Roger Waters|Rogera]], [[David Gilmour|Davida]] a [[Nick Mason|Nicka]]). Obidvaja, Gilmour a Waters sa pustili na koncertné turné, ale so slabým finančným úspechom.
 
David k tomuto poznamenal:
Řádek 149 ⟶ 142:
Waters bývalých spoluhráčov zažaloval za neoprávnené používanie názvu Pink Floyd, keďže ako autor väčšiny skladieb si tento názov nárokoval sám. Podarilo sa mu síce vyhrať prvé kolo, ale odvolací súd nakoniec priznal používanie názvu Pink Floyd Gilmourovi a Masonovi čo bolo najmä záťaž pre Watersovu sólovú kariéru. Nikto by nečakal že Pink Floyd sa postaví na nohy aj bez Watersa ale stalo sa tak.
 
Nakoniec vraj Waters zaplatil jednému [[karikatúra|karikaturistovi]], a ten namaľoval na 100  roliek toaletného papiera na každý ústrižok jednotlivo Gilmourovu tvár.
 
==== A Momentary Lapse of Reason ====
Řádek 350 ⟶ 343:
 
== Referencie ==
{{Referencie|4}}
<references />
 
== Zdroje ==
<div style="font-size:80%;">
{{Refbegin|2}}
* {{cite book|last=Blake|first=Mark|authorlink=Mark Blake (writer)|title=Comfortably Numb: The Inside Story of Pink Floyd |url=https://books.google.com/books?id=jmJbSIn1LacC&printsec=frontcover#v=onepage&q&f=false|publisher=Da Capo Press |year=2008|isbn=978-0-306-81752-6|ref=harv}}
* {{cite book|last=Bronson|first=Fred|editor1-last=Weiler|editor1-first=Fred|year=1992|title=The Billboard Book of Number One Hits|edition= 3rd revised|work=Billboard Books|isbn=978-0-8230-8298-8|url=https://books.google.com/books?id=PgGqNrqfrsoC&dq |ref=harv}}
* {{Cite journal|last=Brown|first=Jimmy|title=Sorcerer Full of Secrets|journal=Guitar World|volume=27|issue=5|date=May 2006|ref=harv}}
* {{Cite journal|last=di Perna|first=Alan|title=Shine On|journal=Guitar World|volume=27|issue=5|date=May 2006|ref=harv}}
* {{cite book|last=di Perna|first=Alan |year=2002|chapter= Mysterious Ways |title= Guitar World Presents: Pink Floyd |editor1-last=Kitts|editor1-first=Jeff|editor2-last=Tolinski|editor2-first=Brad|publisher=Hal Leonard|isbn=978-0-7546-6708-7|chapter-url=https://books.google.com/books?id=nQ1f7Vasrv8C&dq|ref=harv}}
* {{cite book|title=Syd Barrett and British Psychedelia: Faber Forty-Fives: 1966–1967|last=Chapman|first=Rob|publisher=Faber & Faber|year=2012|isbn=978-0-571-29676-7|ref=harv}}
* {{cite book|last=Croskery|first=Patrick|chapter=Pigs Training Dogs to Exploit Sheep: ''Animals'' as a Beast Fable Dystopia|editor1-last=Reisch|editor1-first=George A|title=Pink Floyd and Philosophy: Careful with that Axiom, Eugene!|chapter-url= https://books.google.com/books?id=qxlBF7G5tjcC&dq|publisher=Open Court|year=2007|isbn=978-0-8126-9636-3|ref=harv}}
* {{cite book|first=Jim|last=DeRogatis|title=Staring at Sound: The True Story of Oklahoma's Fabulous Flaming Lips|year=2006|publisher=[[Broadway Books]]|isbn=978-0-7679-2140-4|ref=harv|url=https://archive.org/details/staringatsoundtr00dero}}
* {{cite book|last=Detmer|first=David|chapter=Dragged Down by the Stone: Pink Floyd, Alienation, and the Pressures of Life|editor1-last=Reisch|editor1-first=George A|title=Pink Floyd and Philosophy: Careful with that Axiom, Eugene!|chapter-url= https://books.google.com/books?id=qxlBF7G5tjcC&dq|publisher=Open Court|year=2007|isbn=978-0-8126-9636-3|ref=harv}}
* {{cite book|last=Fitch|first=Vernon|title=The Pink Floyd Encyclopedia|edition=Third |year=2005|publisher=Collector's Guide Publishing|isbn=978-1-894959-24-7|ref=harv}}
* {{cite book|last=Fitch|first=Vernon|title=Pink Floyd: The Press Reports 1966–1983|year=2001|publisher=Collector's Guide Publishing Inc|isbn= 978-1-896522-72-2|ref=harv}}
* {{Cite book|last1=Fitch|first1=Vernon|last2=Mahon|first2=Richard|title=Comfortably Numb: A History of "The Wall", Pink Floyd, 1978–1981|edition=1st|year=2006|publisher=PFA Publishing, Inc.|isbn=978-0-9777366-0-7 |ref= harv}}
* {{cite book|editor1-last=George-Warren|editor1-first=Holly|year=2001|title=The Rolling Stone Encyclopedia of Rock & Roll|url=https://archive.org/details/rollingstoneency00holl|url-access=registration|edition= 2005 revised and updated|publisher=Fireside|isbn=978-0-7432-9201-6|ref=harv}}
* {{cite book|last=Harris|first=John|title=The Dark Side of the Moon|publisher=Da Capo|edition=First Hardcover|year=2005|isbn=978-0-306-81342-9|ref=harv}}
* {{cite book|last=Hibbert|first=Tom|chapter=Who the hell does Roger Waters think he is?|editor1-last=MacDonald|editor1-first=Bruno|title=Pink Floyd: Through the Eyes of the Band, Its Fans and Foes|chapter-url= https://books.google.com/books?id=b7J3K2snuhAC&dq|publisher=Da Capo|year=1996|origyear=1971|isbn=978-0-306-80780-0|ref=harv}}
* {{cite book|year=2002|title= Guitar World Presents: Pink Floyd |editor1-last=Kitts|editor1-first=Jeff|editor2-last=Tolinski|editor2-first=Brad|publisher=Hal Leonard|isbn=978-0-7546-6708-7|url=https://books.google.com/books?id=nQ1f7Vasrv8C&dq|ref=harv}}
* {{Cite book|last=Mabbett|first=Andy|title=The Complete Guide to the Music of Pink Floyd|year=1995|publisher=Omnibus Press|edition=1st UK paperback|isbn= 978-0-7119-4301-8|ref= harv}}
* {{cite book|last=Manning|first=Toby|title=The Rough Guide to Pink Floyd|publisher=Rough Guides|edition= First |year=2006|isbn= 978-1-84353-575-1|ref=harv}}
* {{cite book|last=Mason|first=Nick|authorlink=Nick Mason|title=Inside Out: A Personal History of Pink Floyd|publisher=Phoenix |edition=Paperback |editor1-last=Dodd|editor1-first=Philip|year=2005|origyear=2004|isbn=978-0-7538-1906-7|ref=harv}}
* {{cite book|last=Palacios|first=Julian|ref=harv|url=https://books.google.com/books?id=DvgH58uEPFAC&pg=PA317#v=onepage&q&f=false|title=Syd Barrett and Pink Floyd: Dark Globe|publisher=Plexus|year=2010|isbn=978-0-85965-431-9|access-date=12 January 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160624004447/https://books.google.com/books?id=DvgH58uEPFAC&pg=PA317#v=onepage&q&f=false|archive-date=24 June 2016|url-status=live}}
* {{cite book|last=Povey|first=Glenn|title=Echoes: The Complete History of Pink Floyd|url= https://books.google.com/?id=qnnl3FnO-B4C&pg=RA4-PT76&dq|publisher=Mind Head Publishing|year=2008|origyear=2007|isbn= 978-0-9554624-1-2|ref=harv}}
* {{cite book|last=Reisch|first=George A|chapter=The Worms and the Wall: Michael Foucault on Syd Barrett|editor1-last=Reisch|editor1-first=George A|title=Pink Floyd and Philosophy: Careful with that Axiom, Eugene!|chapter-url= https://books.google.com/books?id=qxlBF7G5tjcC&dq|publisher=Open Court|year=2007|isbn=978-0-8126-9636-3|ref=harv}}
* {{cite book|editor1-last=Roberts|editor1-first=David|title=British Hit Singles & Albums |publisher=Guinness World Records Limited |edition=18 |year=2005 |isbn=978-1-904994-00-8 |ref=harv}}
* {{cite book|last=Rosen|first=Craig|editor1-last=Lukas|editor1-first=Paul|year=1996|title=The Billboard Book of Number One Albums|work=Billboard|isbn=978-0-8230-7586-7|ref=harv}}
* {{cite book|last=Schaffner|first=Nicholas|title=Saucerful of Secrets|publisher=Sidgwick & Jackson|year=1991|edition= First|isbn= 978-0-283-06127-1 |ref=harv}}
* {{cite book|last=Scarfe|first=Gerald|title=The Making of Pink Floyd: The Wall|year=2010|publisher=Da Capo Press|edition=1st US paperback|isbn= 978-0-306-81997-1|ref=harv}}
* {{cite journal| last1= Simmons| first1= Sylvie| title= Pink Floyd: The Making of The Wall| journal=Mojo Magazine| volume= 73| date= December 1999|ref=harv}}
* {{cite book|last=O'Neill Surber|first=Jere|chapter=Wish You Were Here (But You Aren't): Pink Floyd and Non-Being|editor1-last=Reisch|editor1-first=George A|title=Pink Floyd and Philosophy: Careful with that Axiom, Eugene!|chapter-url= https://books.google.com/books?id=qxlBF7G5tjcC&dq|publisher=Open Court|year=2007|isbn=978-0-8126-9636-3|ref=harv}}
* {{cite book|last1=Watkinson|first1=Mike|last2=Anderson|first2=Pete|title=Crazy Diamond: Syd Barrett & the Dawn of Pink Floyd|url = https://books.google.com/?id=kPJlLjf4OogC |edition=First|publisher=Omnibus Press|year=2001|isbn=978-0-7119-2397-3|ref=harv}}
* {{cite book|last=Watts|first=Michael|origyear=1971|chapter= Pink's muddled Meddle|editor1-last= MacDonald|editor1-first= Bruno|title= Pink Floyd: Through the Eyes of the Band, Its Fans and Foes|year= 1996|publisher=Da Capo Press|isbn= 978-0-306-80780-0|ref=harv}}
* {{cite book|last=Weinstein|first=Deena|chapter=Roger Waters: Artist of the Absurd|editor1-last=Reisch|editor1-first=George A|title=Pink Floyd and Philosophy: Careful with that Axiom, Eugene!|chapter-url= https://books.google.com/books?id=qxlBF7G5tjcC&dq|publisher=Open Court|year=2007|isbn=978-0-8126-9636-3|ref=harv}}
* Frequently Asked Question (FAQ) – Pink Floyd Internet Reference List, Version 3.6 (August 1995), Originally compiled by David Schuetz, Currently maintained by Matt Denault
* {{preklad|en|Pink Floyd}}
{{Refend}}
</div>
 
== Iné projekty ==
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Pink_Floyd“