Hnačka: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 417 bajtov ,  pred 11 mesiacmi
d
čiastočne doplnené linky
(upload prepracovaného článku. Linky, obrázky budú nasledovať)
Značky: Vizuálny editor sekcia Referencie
d (čiastočne doplnené linky)
Hnačka je riedka až vodnatá stolica, vyprázdňovaná v značnom objeme častejšie ako trikrát denne, alebo častý a naliehavý pocit potreby s nasledovným vyprázdnením riedkeho obsahu, často bez pocitu úľavy. Nie je to samostatné ochorenie, ale je prejavom ochorení [[Tráviaca sústava|tráviaceho systému]], prípadne môže byť sprievodným príznakom ochorení, ktoré nepostihujú len tráviaci trakt. Hnačka patrí medzi obranné mechanizmy organizmu. Telo sa ňou zbavuje škodlivého obsahu čreva, ktorý vyvolal zápal sliznice. V prípade intenzívnej a dlhotrvajúcej hnačky však hrozí [[Dehydratácia organizmu|dehydratácia]], rozvrat [[Vnútorné prostredie|vnútorného prostredia]] organizmu a prípadne aj smrť. Ohrozené sú najmä deti, starí a chorí ľudia.<ref name=":0">{{Citácia knihy|edícia=3., přeprac. a dopl. vyd|titul=Vnitřní lékařství|url=https://www.worldcat.org/oclc/124087026|vydavateľ=Karolinum|rok=2006|miesto=Praha|isbn=80-7262-431-8|priezvisko=Klener, Pavel a kol.|meno=|vydanie=|strany=610 - 613}}</ref><ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Lukáš|meno=Karel|titul=Průjem|periodikum=Medicína pro praxi|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Solen|miesto=|dátum=2006|ročník=3|číslo=|strany=106-110|issn=|url=https://www.medicinapropraxi.cz/pdfs/med/2006/03/01.pdf|dátum prístupu=18.8.2020}}</ref><ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Ehrmann|meno=Jiří|titul=Diferenciální diagnostika průjmu a možnosti léčby|periodikum=Interní Medicína|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Solen|miesto=|dátum=2011|ročník=13|číslo=4|strany=167-170|issn=|url=https://www.solen.cz/pdfs/int/2011/04/05.pdf|dátum prístupu=18.8.2020}}</ref>
 
== Epidemiológia ==
 
==== Osmotické hnačky ====
Do čreva sa dostáva približne 10 litrov vody denne (z potravy a tráviacich štiav), z ktorej sa väčšina vstrebáva. [[Osmóza|Osmotická]] hnačka vzniká, ak je v čreve nadbytok osmoticky aktívnych látok, ktoré v čreve prítomnú vodu viažu a druhotne spôsobujú vylučovanie ďalšej vody a minerálov do čreva. Je typické, že ustávajú po vyprázdnení obsahu čriev, teda pri hladovaní.  Vznikajú pri chýbaní enzýmov disacharidáz a účinkom preháňadiel - osmotických laxatív, napríklad nevstrebateľného disacharidu laktulózy alebo solí hořčíka. Iným mechanizmom je výrazné zmenšenie absorpčného povrchu čreva po chirurgickom výkone - po resekcii čreva alebo črevnom bypasse. V tomto prípade nie je ponechaný úsek čreva schopný vstrebať potrebné množstvo vody a nedostatočne zahustený črevný obsah oúšťa tráviaci trakt ako riedka, hnačkovitá stolica. <ref name=":2" /><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Akutní průjem dospělých Doporučený postup – aktualizovaná verze|url=http://www.csgh.info/cs/clanek/akutni-prujem-dospelych-doporuceny-postup-aktualizovana-verze-369|vydavateľ=www.csgh.info|dátum prístupu=2020-08-18|priezvisko=Hep a kol.|meno=Aleš|dátum vydania=2009}}</ref>
 
==== Sekrečné hnačky ====
Sú spôsobené [[Toxín|toxínmi]], pôsobiacimi na črevnú [[Sliznica|sliznicu]], ktoré vyvolávajú aktívne vylučovanie veľkého množstva vody a iónov. Množstvo vylúčenej tekutiny môže spôsobiť dehydratáciu organizmu až smrť, hlavne u malých detí. Takýto [[enterotoxín]] produkuje pôvodca cholery [[Vibrio cholerae]], niektoré [[Stafylokok|stafylokoky]],  enterotoxikogénne typy [[Escherichia coli|E. coli]]  (častý pôvodca tzv. cestovateľských hnačiek), [[Bacillus cereus]], [[Clostridium perfringens|Clostridium  perfringens A]]. Enterotoxin [[Clostridium difficile]] pôsobí iným mechanizmom - priamo poškodzuje črevnú sliznicu. Druhou, zriedkavejšou skupinou chorôb so sekrečnými hnačkami sú tzv. neuroendokrinné nádory tráviaceho traktu, vyznačujúce sa neprimeraným vylučovaním hormonálne aktívnych látok, napríklad serotonínu alebo vazoaktívneho intestinálneho polypeptidu (VIP). Hnačky sekrečného typu vyvolávajú tiež kontaktné laxatíva na báze sennosidov a fenolftaleínu. <ref name=":2" />
 
==== Zápalové - exsudatívne hnačky ====
==== Hnačky pri nešpecifických a autoimúnnych črevných zápaloch ====
 
* [[Crohnova choroba]]
* [[ulcerózna kolitída]]
* [[Celiakia|céliakia]]
 
==== Alergické hnačky ====
Sú spôsobené urýchlením prechodu potravy, resp. jej zvyškov tráviacim traktom.
 
* organického pôvodu: následkom ochorení - pri [[Hypertyreóza|hyperthyreóze]] (zvýšenej činnosti štítnej žľazy), následkom [[Diabetes mellitus|diabetickej]] neuropatie (poškodenia nervov), alebo ako následok operácie, pri ktorej došlo k zmenšeniu resorpčnej plochy čreva alebo poruche trávenia: operácie žalúdka, črevné bypassy (vyradenie z činnosti časti čreva), resekcie (odstránenie časti čreva pre chorobu).
* funkčné hnačky - hnačky, vznikajúce bez zistiteľného poškodenia orgánov. Môžu to byť akútne hnačky, vyvolané stresom, alebo aj chronické, napríklad v rámci [[Syndróm dráždivého čreva|syndrómu dráždivého hrubého čreva]].<ref name=":2" />
 
==== Hnačky, vyvolané liekmi a jedmi ====
Zásadným prínosom v diagnostike ochorení čreva sú endoskopické vyšetrenia. Bežne sa robí vyšetrenie hrubého čreva - kolonoskopické, ktorým sa dá diagnostikovať väčšina jeho bežných ochorení. Okrem posúdenia vzhľadu sliznice, ktorý je pre niektoré zápalové ochorenia charakteristický, je možné pod kontrolou zraku odobrať vzorky tkaniva na histologické vyšetrenie.
 
Ďalšou skupinou ochorení, spôsobujúcich chronické hnačky, sú poruchy vstrebávania určitých živín - malabsorpčné syndrómy. Môžu byť dôsledkom ochorenia samotného čreva, ale aj poruchami iných orgánov tráviaceho traktu. Z ochorení čreva spôsobuje malabsorpciu autoimúnne ochorenie s neznášanlivosťou lepku - céliakia. Diagnostikujú sa na základe nálezu špecifických protilátok, prípadne endoskopického vyšetrenia. K poruche vstrebávania tukov dochádza pri poruche vylučovania žlče a pri chorobách slinivky brušnej - pankreasu. V diagnostike ochorení žlčových ciest a slinivky brušnej je spravidla potrebné vyšetrenie ultrasonografické, vyšetrenie [[Počítačová tomografia|počítačovou tomografiou]] (CT), niekedy nukleárnou [[Magnetická rezonancia|magnetickou rezonanciou]] (MRI), prípadne špecializované [[Endoskopia|endoskopické]] vyšetrenia, napríklad [[Endoskopická retrográdna cholangiopankreatikografia|endoskopická retrogádna cholangiopankreatikografia]] (ERCP).
 
Niekedy je možné stanoviť príčinu a závažnosť hnačiek až celkovým vyšetrením pacienta, a to v prípadoch, kedy je hnačka jedným z príznakov iného závažného ochorenia. Súčasťou je základné, prípadne aj rozšírené laboratórne vyšetrenie krvi, ktoré poskytne dôležité informácie o zápalovej aktivite v organizme a postihnutí iných orgánov, čo vedie k diagnóze základného ochorenia. Týmto môže byť napríklad zvýšená činnosť štítnej žľazy - hyperthyreóza, poškodenie nervov - neuropatia pri cukrovke (diabetes mellitus), ischémia - nedokrvenie čreva následkom cievnych ochorení, napríklad aterosklerózy. Úporné hnačky spôsobujú aj pomerne vzácne neuroendokrinné nádory, napríklad karcinoid, gastrinóm, vipóm.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Zamrazil|meno=Václav|titul=Neuroendokrinní tumory|periodikum=Interní medicína|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Solen|miesto=|dátum=2007|ročník=9|číslo=11|strany=514–519|issn=|url=https://www.internimedicina.cz/pdfs/int/2007/11/08.pdf|dátum prístupu=18.8.2020}}</ref>
903

úprav