Hnačka: Rozdiel medzi revíziami

'''Hnačka''' je riedka až vodnatá [[Výkal|stolica]], vyprázdňovaná v značnom objeme častejšie ako trikrát denne, alebo častý a naliehavý pocit potreby s nasledovným vyprázdnením riedkeho obsahu, často bez pocitu úľavy. Nie je to samostatné ochorenie, ale je prejavom ochorení [[Tráviaca sústava|tráviaceho systému]], prípadne môže byť sprievodným príznakom ochorení, ktoré nepostihujú len tráviaci trakt. Hnačka patrí medzi obranné mechanizmy organizmu. Telo sa ňou zbavuje škodlivého obsahu [[Črevo|čreva]], ktorý vyvolal zápal sliznice. V prípade intenzívnej a dlhotrvajúcej hnačky však hrozí [[Dehydratácia organizmu|dehydratácia]], rozvrat [[Vnútorné prostredie|vnútorného prostredia]] organizmu a prípadne aj smrť. Ohrozené sú najmä deti, starí a chorí ľudia.<ref name=":0">{{Citácia knihy|edícia=3., přeprac. a dopl. vyd|titul=Vnitřní lékařství|url=https://www.worldcat.org/oclc/124087026|vydavateľ=Karolinum|rok=2006|miesto=Praha|isbn=80-7262-431-8|priezvisko=Klener, Pavel a kol.|meno=|vydanie=|strany=610 - 613}}</ref><ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Lukáš|meno=Karel|titul=Průjem|periodikum=Medicína pro praxi|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Solen|miesto=|dátum=2006|ročník=3|číslo=|strany=106-110|issn=|url=https://www.medicinapropraxi.cz/pdfs/med/2006/03/01.pdf|dátum prístupu=18.8.2020}}</ref><ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Ehrmann|meno=Jiří|titul=Diferenciální diagnostika průjmu a možnosti léčby|periodikum=Interní Medicína|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Solen|miesto=|dátum=2011|ročník=13|číslo=4|strany=167-170|issn=|url=https://www.solen.cz/pdfs/int/2011/04/05.pdf|dátum prístupu=18.8.2020}}</ref>

Do čreva sa dostáva približne 10 litrov vody denne (z potravy a tráviacich štiav), z ktorej sa väčšina vstrebáva. [[Osmóza|Osmotická]] hnačka vzniká, ak je v čreve nadbytok osmoticky aktívnych látok, ktoré v čreve prítomnú vodu viažu a druhotne spôsobujú vylučovanie ďalšej vody a minerálov do čreva. Je typické, že ustávajú po vyprázdnení obsahu čriev, teda pri hladovaní.  Vznikajú pri chýbaní [[Enzým|enzýmov]] [[Disacharidáza|disacharidáz]] a účinkom preháňadiel - osmotických laxatív, napríklad nevstrebateľného disacharidu [[Laktulóza|laktulózy]] alebo solí hořčíka. Iným mechanizmom je výrazné zmenšenie absorpčného povrchu čreva po chirurgickom výkone - po resekcii čreva alebo črevnom bypasse. V tomto prípade nie je ponechaný úsek čreva schopný vstrebať potrebné množstvo vody a nedostatočne zahustený črevný obsah oúšťaopúšťa tráviaci trakt ako riedka, hnačkovitá stolica.<ref name=":2" /><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Akutní průjem dospělých Doporučený postup – aktualizovaná verze|url=http://www.csgh.info/cs/clanek/akutni-prujem-dospelych-doporuceny-postup-aktualizovana-verze-369|vydavateľ=www.csgh.info|dátum prístupu=2020-08-18|priezvisko=Hep a kol.|meno=Aleš|dátum vydania=2009}}</ref>

Sú spôsobené [[Toxín|toxínmi]], pôsobiacimi na črevnú [[Sliznica|sliznicu]], ktoré vyvolávajú aktívne vylučovanie veľkého množstva vody a [[Ión (častica)|iónov]]. Množstvo vylúčenej tekutiny môže spôsobiť dehydratáciu organizmu až smrť, hlavne u malých detí. Takýto [[enterotoxín]] produkuje pôvodca cholery [[Vibrio cholerae]], niektoré [[Stafylokok|stafylokoky]],  enterotoxikogénne typy [[Escherichia coli|E. coli]]  (častý pôvodca tzv. cestovateľských hnačiek), [[Bacillus cereus]], [[Clostridium perfringens|Clostridium  perfringens A]]. Enterotoxin [[Clostridium difficile]] pôsobí iným mechanizmom - priamo poškodzuje črevnú sliznicu. Druhou, zriedkavejšou skupinou chorôb so sekrečnými hnačkami sú tzv. [[Neuroendokrinný nádor|neuroendokrinné nádory]] tráviaceho traktu, vyznačujúce sa neprimeraným vylučovaním [[Hormón|hormonálne]] aktívnych látok, napríklad [[Sérotonín|serotonínu]] alebo [[Vazoaktívny intestinálny polypeptid|vazoaktívneho intestinálneho polypeptidu]] (VIP). Hnačky sekrečného typu vyvolávajú tiež [[kontaktné laxatíva]] na báze sennosidov a fenolftaleínu.<ref name=":2" />

Sú zapríčinené štrukturálnym poškodením sliznice čreva, prípadne celej črevnej steny, čoho dôsledkom je porušenie spätného vstrebávania vody alebo jej zvýšené vylučovanie do čreva. Stolica často obsahuje [[krv]] a [[hnis]]. Pravidelne sa na nich podieľa sekrečná zložka. Môžu byť infekčné, spôsobené [[Baktérie|baktériami]], [[Vírus|vírusmi]] a [[Parazit|parazitmi]], nešpecifického pôvodu a fyzikálnymi vplyvmi.

* salmonelózy - vyvolané baktériou [[Salmonela enterica]], ktorej zdrojom sú zvieratá a ich produkty (vajcia). Salmonela môže kolonizovať črevo bezpríznakovo (u tzv. nosičov), ale aj vyvolať ťažkú infekciu, dokonca [[Sepsa|sepsu]].

* šigelózy - vyvolané baktériami zo skupiny [[Shigella]], prenášanými medzi ľuďmi, s obrazom [[Bacilová červienka|bakteriálnej dyzentérie]] (červienky)

* yersiniózy - vyvolané baktériami zo skupiny Yersinia. [[Yersinia enterocolica]] preniká do krvi a postihuje ďalšie orgány (obraz artritídy, nodózneho erytému). Yersinie vyvolávajú chronické ochorenia, alebo aj akútne so septickým priebehom.

* kampylobakteriózy - ich pôvodcami sú [[Campylobacter jejinijejuni]] a [[Campylobacter coli]], prenášané zo zvierat. Ochorenia bývajú aj pod obrazom tzv. hnačiek cestovateľov, niekedy ide o systéímovú infekciu.

* kolibacilárne hnačky - vyvolané patogénnymi enterovirulentnými kmeňmi [[Escherichia coli|Escherichia Coli]] (ktorá je ináč súčasťou bežného črevného bakteriálneho osídlenia).

* [[Pseudomembranózna kolitída|klostrídiové enterotoxikózy]], vyvolané toxínmi baktérii [[Clostridium]] s obrazom sekrečných hnačiek

* vírusové [[Gastroenteritída|gastroenteritídy]], charakterizované náhlym začiatkom, prudkým zvracaním a hnačkami s hrozbou dehydratácie, spôsobujú [[Rotavírus|rotavírusy]], enterálne [[adenovírusy]] a [[Kalicivírus|kalicivírusy]].

* najrozšírenejšie parazitárne hnačky spôsobujú [[prvoky]], najmä [[améby]], ďalej lambliie[[Lamblia|lamblie]] a [[Schistosoma|schistosomy]]. Ich priebeh je skôr chronický. (Ochorenia spôsobené červami, napríklad [[Pásomnice|pásomnicami]], majú menej charakteristické príznaky.)

Vznikajú následkom [[Alergia|alergického]] zápalu čreva po kontakte s alergénom, ktorým môže byž zložka potravy, parazit alebo aj liek.<ref name=":1" />

* postiradiačná kolitída následkom ionizujúceho žiarenia (dne s spravidla po [[Aktinoterapia|aktinoterapii]] nádorov)

* [[Ischémia|ischemická]] kolitída následkom poruchy krvného zásobenia čreva

* druhotné zápaly čreva následkom ochorení - [[Zlyhanie obličiek|zlyhania obličiek]], [[Portálna hypertenzia|portálnej hypertenzie]], pri [[Imunodeficiencia|imunodeficienciach]], alebo spôsobené liekmi - napr.  [[Cytostatikum|cytostatikami]]

* organického pôvodu: následkom ochorení - pri [[Hypertyreóza|hyperthyreóze]] (zvýšenej činnosti [[Štítna žľaza|štítnej žľazy]]), následkom [[Diabetes mellitus|diabetickej]] neuropatie (poškodenia nervov), alebo ako následok operácie, pri ktorej došlo k zmenšeniu resorpčnej plochy čreva alebo poruche trávenia: operácie žalúdka, črevné bypassy (vyradenie z činnosti časti čreva), resekcie (odstránenie časti čreva pre chorobu).

Hnačka môže byť nežiadúcim účinkom viacerých liekov. Často ho spôsobuje liečba [[Antibiotikum|antibiotikami]], ktoré okrem toho, že potláčajú rast patogénnych mikroorganizmov, narušujú aj normálne mikrobiálne osídlenie čreva, čo vedie k poruchám trávenia. Hnačky sú časté u pacientov, živených preparátmi pre enterálnu výživu. Z ostatných liekov sú to niektoré cytostatiká, ale aj také bežné lieky, ako niektoré antihypertenzíva antidiabetiká, hypolipidemiká alebo psychofarmaká. <ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Humánne lieky|url=https://www.adc.sk/databazy/humanne-lieky|vydavateľ=ADC.sk|dátum prístupu=2020-08-18|jazyk=sk}}</ref> Hnačkou sa prejavuje otrava niektorými hubami, jedovatými rastlinami (náprstník, jesienka, ricín), ťažkými kovmi (ortuť, olovo), ale aj alkoholom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Toxické kovy – WikiSkripta|url=https://www.wikiskripta.eu/w/Toxick%C3%A9_kovy|vydavateľ=www.wikiskripta.eu|dátum prístupu=2020-08-18}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Otrava hubami|url=https://www.alphamedical.sk/casopis-invitro/otrava-hubami|vydavateľ=alphamedical.sk|dátum vydania=2018-10-09|dátum prístupu=2020-08-18|jazyk=sk}}</ref>

Bývajú najčastejšie infekčné. Sú často intenzívne, sprevádzané bolesťami brucha, niekedy [[Zvracanie|zvracaním]], často so [[Horúčka|zvýšenou teplotou]]. Pomerne časté sú krátke hnačky, spôsobené zle stráviteľnou alebo nevhodne upravenou stravou, prípadne alergickou reakciou na niektorú zložku potravy. Zriedkavejšie sú hnačky, spôsobené požitými chemikáliami a toxínmi (napríklad aj väčším množstvom alkoholu). Nie sú zriedkavé hnačky, spôsobené liekmi, najmä nevhodne užitými preháňadlami. Akútne hnačky často skončia skôr, než sú vykonané podrobnejšie vyšetrenia, bez liečby alebo po minimálnych liečebných opatreniach. Len v niektorých prípadoch je žiadúce mikrobiologické vyšetrenie stolice z epidemiologických dôvodov, najmä pri súčasnom výskyte hnačiek u väčšieho počtu pacientov, alebo k určeniu príčiny hnačky, ktorá neustupuje po základných liečebných opatreniach. Špecifické sú tzv. hnačky cestovateľov, ktoré sa objavujú počas vycestovania do cudzích krajín, hlavne tropických a subtropických s nižšími hygienickými štandardmi alebo po návrate z nich. Sú infekčného pôvodu, prenášajú sa väčšinou kontaminovanou vodou a spravidla trvajú menej, ako týždeň.<ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Galský, Jan a pracovní skupina|meno=|titul=Akutní prujem u dospělých - doporučené postupy|url=https://www.internimedicina.cz/pdfs/int/2002/05/07.pdf|dátum vydania=2007|dátum prístupu=18.8.2020|vydavateľ=Solen}}</ref>

Ako chronické hnačky sa označujú tie, ktoré trvajú viac, ako niekoľko týždňov (2-4). Väčšinou nebývajú sprevádzané horúčkami, ich intenzita býva nižšia a pacienta bezprostredne neohrozujú dehydratáciou. V dôsledku poruchy vstrebávania živín dochádza k [[Podvýživa|poruchám výživy]], takže pacienti postupne chudnú, prípadne sa u nich objavujú príznaky deficitu dôležitých látok - [[Anémia|málokrvnosť]], celková slabosť, poruchy vnútorného prostredia.

Aj chronické hnačky bývajú často spôsobené infekciou. Vyvolávateľmi takýchto hnačiek bývajú enteropatogénne baktérie [[Escherichia coli]], [[Cryptosporidium]], [[Aeromonas]], [[Yersinia enterocolica]], prvoky [[Giardia lamblia]] a [[Meňavkovce (Amoebozoa)|Amoeba]]. Niektoré z týchto mikroorganizmov sú ťažko zistiteľné. Mikroorganizmy môžu byť aj príčinou pretrvávajúcich hnačiek u cestovateľov. Preto je pre stanovenie diagnózy dôležité mikrobiologické vyšetrenie stolice, a to okrem kultivačného aj mikroskopické a parazitologické a stanovenie obsahu toxínov (napríklad klostrídiového).

Chronické hnačky bývajú spôsobené tiež neinfekčnými zápalmi ochoreniami čreva, zvlášť hrubého - kolitídami, napríklad ulceróznou kolitídou alebo Crohnovou chorobou. Prvým krokom v diagnostike všetkých uvedených ochorení je vyšetrenie stolice, pričom veľa napovie aj jej vzhľad - farba, konzistencia, prítomnosť krvi a hlienu. Podrobnejšie informácie s detekciou nestrávených zvyškov potravy, prípadne mikroskopických množstienmnožstiev krvi poskytne mikroskopické a biochemické vyšetrenie stolice.

Zásadným prínosom v diagnostike ochorení čreva sú [[Endoskopia|endoskopické vyšetrenia]]. Bežne sa robí vyšetrenie hrubého čreva - [[Kolonoskopia|kolonoskopické]], ktorým sa dá diagnostikovať väčšina jeho bežných ochorení. Okrem posúdenia vzhľadu sliznice, ktorý je pre niektoré zápalové ochorenia charakteristický, je možné pod kontrolou zraku odobrať vzorky tkaniva na [[Histológia|histologické]] vyšetrenie.

Ďalšou skupinou ochorení, spôsobujúcich chronické hnačky, sú poruchy vstrebávania určitých živín - [[Malabsorpčný syndróm|malabsorpčné syndrómy]]. Môžu byť dôsledkom ochorenia samotného čreva, ale aj poruchami iných orgánov tráviaceho traktu. Z ochorení čreva spôsobuje malabsorpciu [[Autoimunitná choroba|autoimúnne]] ochorenie s neznášanlivosťou lepku - céliakia. Diagnostikujú sa na základe nálezu špecifických [[Protilátka|protilátok]], prípadne endoskopického vyšetrenia. K poruche vstrebávania tukov dochádza pri poruche vylučovania žlče a pri chorobách slinivky brušnej - pankreasu. V diagnostike ochorení žlčových ciest a slinivky brušnej je spravidla potrebné vyšetrenie [[Ultrasonografia (medicína)|ultrasonografické]], vyšetrenie [[Počítačová tomografia|počítačovou tomografiou]] (CT), niekedy nukleárnou [[Magnetická rezonancia|magnetickou rezonanciou]] (MRI), prípadne špecializované [[Endoskopia|endoskopické]] vyšetrenia, napríklad [[Endoskopická retrográdna cholangiopankreatikografia|endoskopická retrogádna cholangiopankreatikografia]] (ERCP).

Niekedy je možné stanoviť príčinu a závažnosť hnačiek až celkovým vyšetrením pacienta, a to v prípadoch, kedy je hnačka jedným z príznakov iného závažného ochorenia. Súčasťou je základné, prípadne aj rozšírené laboratórne vyšetrenie krvi, ktoré poskytne dôležité informácie o zápalovej aktivite v organizme a postihnutí iných orgánov, čo vedie k diagnóze základného ochorenia. Týmto môže byť napríklad zvýšená činnosť štítnej žľazy - hyperthyreóza, poškodenie nervov - neuropatia pri cukrovke (diabetes mellitus), ischémia - nedokrvenie čreva následkom cievnych ochorení, napríklad [[Ateroskleróza|aterosklerózy]]. Úporné hnačky spôsobujú aj pomerne vzácne neuroendokrinné nádory, napríklad [[karcinoid]], [[gastrinóm]], [[vipóm]].<ref name=":0" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Zamrazil|meno=Václav|titul=Neuroendokrinní tumory|periodikum=Interní medicína|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Solen|miesto=|dátum=2007|ročník=9|číslo=11|strany=514–519|issn=|url=https://www.internimedicina.cz/pdfs/int/2007/11/08.pdf|dátum prístupu=18.8.2020}}</ref>

Hoci je hnačka niekedy označovaná za mechanizmus, ktorým sa organizmus zbavuje škodlivého obsahu tráviaceho traktu, máva nepriaznivé následky, ktoré môžu byť v krajnom prípade aj smrteľné. Prevažne ide o nadmerné straty tekutín, ktoré sa buď nestihnú vstrebať pri rýchlom prechode tráveniny črevom, alebo o tekutiny, vylučované do čreva zapálenou alebo ináč poškodenou črevnou sliznicou. Straty tekutín a nasledovné odvodnenie organizmu je obzvlášť závažné u malých detí a starých, polymorbídnych pacientov, u ktorých môže spôsobiť aj úmrtie. So stratami tekutín súvisia aj nadmerné straty minerálov, vedúce prípadne až k poruche vnútorného prostredia organizmu. Dlhšie trvajúce a chronické hnačky spôsobujú podvýživu, čo je následkom nedostatočného vstrebávania živín, a tiež deficity [[Vitamín|vitamínov]], prípadne stopových prvkov. K následkom hnačky sa pridružujú aj následky prípadného základného ochorenia, ktoré hnačky vyvolalo.

Hnačka môže spôsobiť poruchu vstrebávania niektorých liekov (napríklad [[Kontraceptívum|kontraceptív]] - možnosť nežiadúceho tehotenstva) alebo nežiadúco zmeniť ich účinky (antihypertenzíva - nadmerný pokles krvného tlaku pri dehydratácii, diuretiká - nadmerná dehydratácia).<ref name=":5">{{Citácia periodika|titul=Diarrhea: Practice Essentials, Background, Pathophysiology|url=https://emedicine.medscape.com/article/928598-overview|dátum=2020-04-27|dátum prístupu=2020-08-18|priezvisko=Guardiani|meno=Stefan|periodikum=Medscape Emedicine|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Medscape|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref>

Väčšinu hnačiek je možné vyliečiť doma, mnohé bez konzultácie s lekárom. Lekára treba kontaktovať pri vodnatej hnačke alebo hnačke s horúčkou, ktorá trvá viac ako 3 dni, u starých, dehydratovaných a poylmorbídnych pacientov aj skôr, pri trvajúcich bolestiach brucha, zvracaní, prímesi krvi alebo hlienu v stolici. Podľa situácie lekár rozhodne, či postačuje rada, je potrebné vyšetrenie, alebo rozhodne o liečbe v nemocnici, ak je potrebá [[Infúzia|infúzna]] liečba, neodkladné vykonanie vyšetrení, je riziko komplikácii alebo sa jedná (môže jednať) o závažné základné ochorenie.<ref name=":0" /><ref name=":3" />

Pri akútnej hnačke je užitočné zistiť, čo chorý v posledných hodinách, prípadne dňoch zjedol. Často padne oprávnené podozrenie na tekutiny a potraviny podozrivého pôvodu, nevhodne skladované (v teplom prostredí), alebo požité v nadmernom množstve alebo kombinácii. KonzumáciiĎalšej konzumácii takýchto potravín treba zabrániť.

V prvom rade je potrebná rehydratácia, ku ktorej väčšinou postačí podávanie vhodných tekutín ústami (perorálne). Jestvuje mnoho odporúčaní, odlišujúcich sa v detailoch. Za vhodné sa považuje čierny čaj, nesýtené minerálne vody, iontové nápoje, prípadne vývary. Ideálne by mal rehydratačný roztok obsahovať glukózu, sodík, draslík, chloridy, bikarbonát sodný, zinok. Dostupné sú rôzne koncentráty pre prípravu rehydratačného, tzv. ORS roztoku s obsahom minerálov a glukózy. V núdzi je možné pripraviť rehydratačný roztok rozpustením približne 4 kávových lyžičirklyžičiek cukru a jednej kávovekkávovej lyžičky soli v litri vody. Pri stredne závažnej dehydratácii je potrebné podať 50 - 100 ml tekutín na kilogram váhy v priebehu niekoľkých hodín, u malých detí platia vyššie objemy. Aby pacient podané tekutiny nevyzvracal, treba ich podávať postupne, niekedy pomaly, po lyžičkách. Nie sú vhodné džúsy, energetické nápoje alebo kola, pretože majú príliš vysokú osmolalitu.

Okrem tekutín sú pre chorého aj živiny. Pre [[Kojenenec|kojencov]] je vhodné [[materské mlieko]] alebo pokračovanie vo výžive rovnakým mliečnym preparátom. Podľa veku dieťaťa je vhodné podávanie mrkvového alebo ryžového odvaru, nemastná polievka, postupne ryžová a zemiaková kaša, piškóty, odležané pečivo, banány, strúhané jablká alebo prípravky pre detskú výživu, neskôr varené biele mäso. Výslovne nevhodnéNevhodné sú akékoľvek mastné, korenené, spočiatku aj mliečne jedlá a vajcia, ďalej čerstvé ovocie a zelenina. Podľa týchto zásad sa riadi aj dietna výživa dospelých. Pri chronických hnačkách je dôležité zachovať aspoň potrebný príjem živín, vitamínov a stopových prvkov, aby sa predišlo malnutrícii, k čomu býva potrebná konzultácia s lekárom, prípadne aj špecialistom. Pri zložení stravy sa prihliada k tolerancii či intolerancii jednotlivých pokrmov a prípadnému základnému ochoreniu. V najťažších prípadoch je možné použiť prípravky [[Nutrične definovaná strava|nutrične definovanej stravy]]. So zriedkavými výnimkami je stravovanie ústami vhodnejšie, ako parenterálna (infúzne podávaná) výživa, na rozdiel od infúzneho podávania tekutín pri akútnych hnačkách, ktorým je možné rýchlo doplniť veľké objemy stratených tekutín a minerálov, podľa potreby aj cielene, na základe biochemických vyšetrení krvi, v prípadoch, kedy nie je z rôznyvh dôvodov (poruchy vedomia, zvracanie) možné podať dostatok tekutín ústami.<ref name=":0" /><ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=Kotalová|meno=Radana|titul=Akutní průjem|periodikum=Pediatrie pro praxi|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2003|ročník=2|číslo=|strany=90-94|issn=|url=https://www.pediatriepropraxi.cz/pdfs/ped/2003/02/09.pdf|dátum prístupu=18.8.2020|priezvisko2=Nevoral|meno2=Jiří}}</ref><ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=Ambrožová|meno=Helena|titul=Průjmová onemocnění a jejich léčba|periodikum=Pediatria pre prax|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Solen|miesto=|dátum=2011|ročník=12|číslo=6|strany=234–238|issn=|url=http://www.pediatriapreprax.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=5432&magazine_id=4|dátum prístupu=18.8.2020}}</ref><ref name=":5" />

'''Črevné dezinficiencia''' s antimkrobiálnymantimikrobiálnym účinkom sú účinné len u niektorých hnačiek, vyvolaných baktériami a prvokmi. Nepomáhajú teda pri vírusových hnačkách detí a môžu mať nežiadúce účinky.

* nifuroxazid (Endiex). Jeje určený dospelým a deťom nad 6 rokov. Nevstrebáva sa z tráviaceho traktu. Jeho široké antibakteriálne spektrum zahŕňa aj druhy Salmonella, Shigella, Vibrio cholerae, Campylobacter a Escherichia coli, je teda vhodným liekom prvej voľby aj pri hnačkách cestovateľov.

* rifaximin (Normix) je určený pre liečbu akútnych aj chronických črevných infekcií a hnačiek spôsobených narušením rovnováhy črevnej flóry (letné hnačky, cestovateľské hnačky, enterokolitída), ale aj iných ochorení (napr. [[Divertikulóza|divertikulózy]] a [[Hepatálna encefalopatia|hepatálnej encefalopatie]]). Použiteľný je pre dospelých a deti nad 12 rokov, trvanie liečby nemá presiahnuť 7 dní

''(poznámka - hoci sa črevné dezinficienciá zvyknú zaraďovať medzi symptomatickú liečbu, ich antimikrobiálny účinok môže byť považovaný za kauzálny)''

'''Antimotiliká''' spomaľujú črevnú [[Peristaltika|peristaltiku]] a zvyšujú tonus zvierača [[Konečník (stavovce)|konečníka]]. Sú určené pre dospelých a staršie deti, u kojencov a malých detí môžu vyvolať až smrteľné  komplikácie. Sú kontraindikované pri hnačkách, spôsobených invazívnymi črevnými patogénmi, klostrídiovej kolitíde a ulceróznej kolitíde. Môžu spôsobiť nechcenú [[Zápcha (medicína)|zápchu]] s bolesťami brucha a zvracaním. Do tejto skupiny patrí:

* loperamid (Imodium) - má charakter opiátu, ktorý sa neprejavuje, nakoľkolieknakoľko liek sa metabolizuje v [[Pečeň|pečeni]] ihneď po vstrebaní z čreva (first pass metabolizmus). Je určený pre dospelých a deti nad 6 rokov, použiteľný je aj pri chronickej hnačke. Vzhľadom k možným komplikáciam, a to aj momomimo zažívací trakt, liečba, hlavne dlhodobá, má prebiehať pod dohľadom lekára.

* antibiotická liečba je potrebná u niektorých bakteriálnych hnačiek - napríklad týfus, paratýfus, salmonelózy, cholera, bacilárna dyzentéria, kampylobakteriózy, klostrídiové kolitídy. Potrebné môžu byť najmä u pacientov s poruchami imunity. Antibiotická liečba môže mať aj nežiadúce účinky - napríklad vznik nebezpečnej a ťažko liečiteľnej [[Pseudomembranózna kolitída|klostrídiovej kolitídy]]. Ich časté používanie v rozvojových krajinách viedlo k vzniku rezistentných kmeňov baktérii. U väčšiny vážnych infekčných hnačiek je účinný ciprofloxacín, ktorý vhodné nosiť so sebou pri cestovaní do rizikových krajín; alternatívou je rifaximin (Normix). Antiinfekčná liečba je nevyhnutná pri liečbe hnačiek, spôsobených parazitmi a prvokmi. Pri vírusových hnačkách bez komplikácii antibiotiká nepomáhajú, sú však známe perorálne [[Vakcína|vakcíny]] proti rotavírusom, určené na prevenciu.

* hnačka sprevádza infekčné ochorenia, ktoré nepostihujú črevo, napríklad [[Hepatitída typu A|vírusovú hepatitídu A]] alebo [[Helicobacter pylori|helikobakterovú]] gastritídu, a ustupuje po ich vyliečení.

* úprava diety je základom liečby hnačiek, vyvolaných intoleranciou alebo poruchou vstrebávania niektorých zložiek potravy, napríklad céliekia alebo [[Deficit laktáz|deficit laktázy]], alebo pri alergických hnačkách. Bez úpravy diety sa nezaobíde ani liečba hnačiek pri poruchách trávenia v dôsledku poruchy funkcie orgánov, napríklad [[Podžalúdková žľaza|slinivky brušnej]], po odstránení [[Žlčník|žlčníka]], časti [[Žalúdok|žalúdka]] alebo čreva.