Staroslovenčina (19. storočie): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Radoslav Ivan (diskusia | príspevky)
Wikifikácia
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
 
Riadok 1:
[[Súbor:Slowensky prawopis s kratkou mluwnici, Ondrej Radlinsky.JPG|náhľad|Úvodná strana diela ''Prawopis slowenský s krátkou mluwnicí'' [[Andrej Ľudovít Radlinský|Andreja Radlinského]]]]
'''Staroslovenčina''' bola adaptovaná [[čeština]] s niektorými znakmi [[slovenčina|slovenčiny]], ktorú na radu [[Ján Kollár|Jána Kollára]] zaviedla [[Viedeň]] na území [[Slovensko|Slovenska]] roku [[1849]] ako úradný jazyk do nižších zložiek verejnej správy, súdnictva a školstva (vyučovací jazyk na ľudových a čiastočne stredných školách) ako odmenu Slovákom za pomoc Viedni pri porážke Maďarov v revolúcii 1848{{--}}1849. Jazyk sa neujal pre svoju umelosť, nezrozumiteľnosť pre Slovákov a nerešpektovanie slovenského jazykového stavu
 
'''Staroslovenčina''' bola adaptovaná [[čeština]] s niektorými znakmi [[slovenčina|slovenčiny]], ktorú na radu [[Ján Kollár|Jána Kollára]] zaviedla [[Viedeň]] na území [[Slovensko|Slovenska]] roku [[1849]] ako úradný jazyk do nižších zložiek verejnej správy, súdnictva a školstva (vyučovací jazyk na ľudových a čiastočne stredných školách) ako odmenu Slovákom za pomoc Viedni pri porážke Maďarov v [[Uhorská revolúcia|revolúcii 1848{{--}}1849]]. Jazyk sa neujal pre svoju umelosť, nezrozumiteľnosť pre Slovákov a nerešpektovanie slovenského jazykového stavu.
 
Jej jazykovú príručku vypracoval [[Andrej Radlinský]] pod názvom ''Prawopis slowenský s krátkou mluwnicí'' (1850). Oficiálne sa jazyk používal do roku [[1859]], ale prakticky sa prestal používať po [[Martin Hattala|Hattalovej]] kodifikácii roku [[1852]] ([[hodžovsko-hattalovská jazyková reforma]]).
 
== Špecifiká ==
Základnými znakmi, ktorými sa od češtiny používanej v [[České krajiny|českých krajinách]] líšila, boli:
* predpona ''naj''- namiesto ''nej''-
* prípona -''stwo'' namiesto -''stwí''
* ''čo'' namiesto ''co''
* prípona -''ný'' namiesto -''ní'' v tvaroch prídavných mien typu ''cirkewný / cirkewní''
* slovenská infinitívna[[infinitív]]na podoba -''ť'' oproti českej podobe -''ti''
* slovenské zakončenie [[substantívum|substantív]] mäkkou spoluhláskou (''hosť, oheň'' oproti českému ''host, ohen'')
* ''l''-ové participiáparticípiá majú vkladné -''e''- ''(nésel)'' a toto vkladné -''e''- je aj v nominatíve singuláru maskulín typu ''brater''
* v genitíve plurálu maskulín je koncovka -''úv (pánúv)''
* v pozícii českej dvojhlásky ''ou'' je dlhé ''ú'' ''(úřad, súdce)'', okrem inštrumentálu singuláru feminín ''(sestrou)''