Elia Levita

Elia Levita (13. február 1469 -  28. január 1549) (hebr. אליהו בן אשר הלוי אשכנזי‎), známy tiež pod menami Elijah Levita, Elias Levita, Élie Lévita, Elia Levita Ashkenazi, Eliahu Levita, Eliyahu haBahur („Elijah the Bachelor“), Elye Bokher, bol renesančný hebrejský jazykovedec, lexikograf, učeň a básnik. Bol autor románu Bovo-Bukh (napísaný v 1507-1508), najobľúbenejšieho rytierskeho románu napísaného v jazyku Jidiš. Žil počas dekády v dome Kardinála Egidia da Viterba a bol tiež jedným z popredných učiteľov významných kresťanských osobností v hebrejčine a židovského mysticizmu počas renesancie.

Strana z Levitovho Jidiš-hebrejsko-latinsko-nemeckého slovníka

Vytlačené vydanie Bovo-Bukh, Isny im Allgäu, 1541

Osobný a pracovný život

Narodil sa v Neustadte pri Norimbergu do židovskej rodiny Levitov a bol najmladším z deviatich bratov. Preferoval aby bol oslovovaný „Ashkenazi“ a bol tiež nositeľom mena „Bachur“ čo v preklade znamená mladý, mladý muž alebo mladý študent a toto meno neskôr použil v podobe názvu svojej hebrejskej gramatiky.

Počas jeho rannej dospelosti boli Židia vyhnaní z oblasti v ktorej žili, preto sa presťahoval do Talianska ktoré sa stalo jeho domovom. V 1504 v Padove napísal 650 Stanca slôh Bovo-Bukh, založených na obľúbenom románe Buovo d'Antona, ktorý bol napísaný na základe anglo-normanského románu Sira Bevisa z Hamptonu.

Do 1514 žil v Benátkach kde napísal dva kriticko-satirické paškvily. V tom istom roku sa presťahoval do Ríma kde získal kamaráta a patróna, renesančného humanistu a Kardinála Egidia da Viterba (1471-1532) z Viterbo v ktorého paláci žil počas viac než desať rokov. Elia Levita učil Egidia da Viterba hebrejčinu a prepisoval hebrejské rukopisy väčšinou súvisiace s Kabalou pre kardinálovu knižnicu. Prvé vydanie Levitovho Bahur (Rím, 1518) je venované Egídiovi a Elia Levita k nemu vypracoval dokument s abecedným zoznamom slov ktoré sú v knihe použité (Concordance) (1521).

Plienenie Ríma v 1527 spôsobilo že Levita bol znovu poslaný do exilu, naspäť do Benátok kde zastával funkciu korektora a vyučoval hebrejčinu. Levita v Benátkach publikoval rozpravu o pravidlách napoly spievaného prednesu (angl. Cantillation) pomenovanú Sefer Tuv Ta'am.

70 ročný Elia Levita odišiel od svojej manželky a detí v 1540 do mesta Isny im Allgäu v Bavorsku na pozvanie Paula Fagiusa aby tam spravoval jeho hebrejský tlačiarenský lis. Počas svojho zotrvania u Paula Fagiusa (do 1542 v Isny im Allgäu) zverejnil nasledujúce práce : Tishbi, slovník zameriavajúci sa na slová ktoré sa nenachádzajú v práci Arukh, obsahujúci 712 slov používaných v Talmude a Midraši s vysvetleniami v nemčine a latinským prekladom od Fagiusa (Isny im Allgäu, 1541); Sefer Meturgeman, vysvetľujúci všetky aramejské slová nájdené v Targúme (Isny im Allgäu, 1541); Shemot Devarim, abecedne zoradený zoznam odborných hebrejských slov (Isny im Allgäu, 1542); a nové a revidované vydanie Bachuru. Počas svojho pobytu v Nemecku vydal tiež Bovo-Bukh. Pri návrate do Benátok, napriek svojmu vysokému veku, Elia Levita pracoval na vydaniach viacerých prác vrátane práce Miklol od Davida Kimchiho, ktorú tiež komentoval.

Elia Levita zomrel 28. januára 1549 v Benátkach 80 ročný. Jeho pamätník na cintoríne Židovskej komunity v Benátkach obsahuje pochvalu : „Osvetlil tmavé časti gramatiky a premenil ich na svetlo“.

V období ktoré zaznamenalo vzostup reformácie a dalo štúdiu Hebrejskej Biblie a jej jazyka svetový význam, Elia Levita podporoval štúdium hebrejčiny v kresťanských kruhoch svojou vzdelávacou a vydavateľskou činnosťou. Medzi jeho učencov patrí hlavne Sebastian Münster, ktorý preložil Levitove gramatické práce do latinčiny a Georges de Selve, Lavaurský Biskup a Francúzsky veľvyslanec v Benátkach. Počas tohto obdobia sa tiež zoznámil so Samsonom Ha-Nakdanom.

Medzi jeho potomstvo patrí bývalý Britský premiér David Cameron ktorý ho opísal slovami „môj predok Elijah Levita ktorý napísal román ktorý sa považuje za prvý jidišský román vôbec.“

Práce

• Elia Levita Bachur's Bovo-Buch: A Translation of the Old Yiddish Edition of 1541 with Introduction and Notes by Elia Levita Bachur, preklad a poznámky od Jerry C. Smitha, Fenestra Books, 2003, ISBN 1-58736-160-4.

• Paris and Vienna (prisudzované)

• Viaceré krátke básne

• The Massoreth Ha-Massoreth of Elias Levita, je ukážka Masoretských poznámok o hebrejskej Biblii, alebo staroveký kritický "súbor" (angl. apparatus) zo starého zákona v hebrejčine s anglickým prekladom a kritickými a vysvetľujúcimi poznámkami, Londýn, Longmans, 1867.

Poznámky

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Elia Levita na anglickej Wikipédii.

Referencie

• Gottheil, Richard and Jacobs, Joseph Baba Buch, Jewish Encyclopedia, 1901-1906
• Liptzin, Sol, A History of Yiddish Literature, Jonathan David Publishers, Middle Village, NY, 1972, ISBN 0-8246-0124-6.
• Tento článok obsahuje text z publikácie, ktorá je teraz na verejnej doméne: Joseph Jacobs and Isaac Broydé (1901-1906). „Levita, Elijah“. In Singer, Isidore; et al. (eds.). The Jewish Encyclopedia. New York: Funk & Wagnalls.

Externé odkazy

• Práce Elia Levitu na Post-Reformation Digital Libary