Judita Durínska: Rozdiel medzi revíziami

'''Judita Durínska''' ([[Nemčina|nem.]] ''Judith von Thüringen,'' asi *[[1135]], [[Wartburg]]{{--}}†[[9. september]] [[1174]], [[Teplice]]) bola druhou manželkou českého kráľa Vladislava II., pochádzala z významného rodu [[Ludowingerovci|Ludowingerovcov]]. Bola dcérou durínskeho landgrófa [[Ľudovít I. (Durínsko)|Ľudovíta I. Durínskeho]]. Po roku [[1158]] sa stala druhou českou kráľovnou. Založila kláštor v [[Teplice|Tepliciach]], a v roku [[1167]] dala vybudovať v [[Praha|Prahe]] prvý kamenný most známy ako [[Juditin most]].<ref>Judita Durínska In:{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ottova všeobecná encyklopédia A-L|vydanie=1|vydavateľ=Agentúra Cesty|miesto=Bratislava|rok=2006|isbn=80-969159-3-2|strany=584|zväzok=1}}</ref>▼

Judita časti zastupovala kráľa v štátnických záležitostiach v dobe jeho neprítomnosti. Podľa historika Josefa Žemličku si vytvorila vlastný dvor s vlastnými hodnostármi. Keď v januári [[1158]] obdržal Vladislav II. od Fridricha Barbarossu, ako druhý český panovník v histórii titul [[Kráľ|kráľa]], stala sa jeho manželka Judita druhou českou kráľovnou. O jej korunovácii neexistujú žiadne písomné pramene ale hovorí sa o nej ako o kráľovnej.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Skopal|meno=M.|titul=K otázce řezenské korunovace Vladislava II.|vydanie=|vydavateľ=AUC Philosophica et Historica|miesto=|rok=1987|isbn=|strany=31-39}}</ref><ref name=":0" />▼

V roku [[1157]] povodeň strhla drevený most, ktorý stál v blízkosti starého brodu pod hradom v Prahe. Iniciátorkou stavby nového mostu bola práve Judita. Vladislav a biskup Daniel ešte z talianskych ťažení poznali výhody kamenných mostov z juhu [[Európa|Európy]], ktoré v ich domovine neboli známe. V tejto dobe boli v [[Stredná Európa|strednej Európe]] len dva kamenné mosty a to v [[Regensburg|Regensburgu]] a [[Würzburg|Würzburgu]]. Most bol pomenovaný po Judite, zrejme na počesť korunovácie kráľovského páru. Most bol postavený v miestach, kde sa dnes nachádza [[Karlov most]]. Na dĺžku meral 514 m a na šírku 6,8 m. Vznikol údajne len za tri roky a bol dlhší a reprezentovanejší než kamenné mosty v Regensburgu a Würzburgu. Dokončený bol pravdepodobne v roku 1172 a stál až do februára [[1342]], kedy ho strhla povodeň. Pozostatky Juditinho mostu sa nachádzajú niekoľko desiatok metrov severne od Karlového mostu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Merhautová-Livorová|meno=A.|titul=Reliéf na věži bývalého Juditina mostu|periodikum=Umnění|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=1971|ročník=19|číslo=1|strany=70-75|issn=|url=|dátum prístupu=23.8.2020}}</ref><ref name=":0" />▼

V prebiehajúcom boji podporovala Judita dedičské nároky svojho syna Přemysla Otakar I., kráľ Vladislav II. však pokúšal záujme zachovania rodovej kontinuity sa pokúšal zaistiť nástupníctvo na tróne pre svojho najstaršieho syna [[Bedřich (knieža)|Bedřicha]]. Na sklonku roku [[1172]] preto Vladislav II. abdikoval a svojho syna uviedol ako nové české knieža. Neurobil to však cestou snemového zhromaždenia ani prijatím [[Kniežatstvo|kniežatstva]] od cisára. Ten jeho čin posúdil ako bezprávny. Bedřicha v nasledujúcom roku zbavil kniežatstva a na jeho miesto vymenoval syna Vladislavovho strýka [[Soběslav I.|Soběslava I.]], [[Oldřich II.|Oldřicha]]. Ten sa však titulu vzdal v prospech svojho staršieho brata [[Soběslav II.|Soběslava]]. Vladislav opustil Čechy na jeseň roku [[1173]] sa uchýlil do exilu v [[Durínsko|Durínsku]], na majetky v Meerane svojej manželky Judity. Juditin manžel Vladislav zomrel dva roky neskôr, vo januári roku [[1174]]. O ďalšom osude Judity môže napovedať miesto jej posledného odpočinku.<ref name=":0" />▼

Podľa [[Dalimilova kronika|Dalimilovej kroniky]] bola kráľovná pochovaná v Kláštore v Tepliciach. V kronike je zmienka o Judite, ako zakladateľke tejto kláštora. Kráľovnine pozostatky boli objavené v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch 20. storočia]] pri archeologickom výskume románskej baziliky kláštora, ktorý založila práve Judita na začiatku druhej polovice [[12. storočie|12. storočia]]. Kláštor zanikol na konci alebo po skončení [[Husitské vojny|husitských vojen]]. Pravdepodobné kráľovnine pozostatky boli podrobené antropologickému výskumu, ktorý vykonal antropológ Emanuel Vlček. Podarilo samu potvrdiť identitu lebky. Ostatné časti kostry, ktorých identita sa prv javila ako pravdepodobná ale nie istá. Exhumované pozostatky pri archeologickom výskume boli odvezené k dôkladnému prieskumu, dnes sa bohužiaľ považujú za stratené. Výsledky výskumu naznačujú že Judita sa mohla dožiť až 80 rokov ale aj ostatné okolnosti naznačujú že mohla zomrieť až po roku [[1210]]. V tomto prípade by ešte zažila vládu svojho syna Přemysla Otakara I..<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Vlček|meno=Emanuel|titul=Judita Durynská - paní znamenité krásy a ducha neobyčejného|periodikum=Vesmír|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=5. 10. 2002|ročník=|číslo=10|strany=561-565|issn=1214-4029|url=https://vesmir.cz/cz/casopis/archiv-casopisu/2002/cislo-10/judita-durynska-ndash-pani-znamenite-krasy-ducha-neobycejneho.html|dátum prístupu=23.8.2020}}</ref>▼