Matúš Černák: Rozdiel medzi revíziami

|Popis osoby = slovenský [[politik]], [[diplomat]] a [[pedagóg]]

Študoval na gymnáziu v Prievidzi, Kežmarku, [[1919]]-[[1922]] v Banskej Bystrici, potom na univerzite v Lipsku a v Prahe. Od roku [[1928]] stredoškolský profesor v Trnave a v Bratislave, od r. [[1938]] člen [[HSĽS]], [[1938]] minister bez kresla v Syrového vláde, [[1938]]-[[1939]] minister školstva a národnej osvety slovenskej autonómnej vlády. V r. [[1939]]-[[1944|44]] veľvyslanec [[Prvá slovenská republika|Slovenského štátu]] v [[Berlín]]e, od roku [[1942]] aj vo [[Fínsko|Fínsku]] a [[Dánsko|Dánsku]]. Po vojne bol zajatý spojencami a odsúdený [[Národný súd|Národným súdom]] v Bratislave na 3 roky väzenia. Po prepustení, koncom roku [[1948]] emigroval a od roku 1950<ref>Ľudovít Petraško: Stopy vedú na Východ, História, ISSN 1335-8316, [http://www.historiarevue.sk/index.php?id=2004petrasko56 Online]</ref> žil v Mníchove, kde prevzal po [[Jozef Paučo|Jozefovi Paučovi]] vedenie [[Karol Sidor|Sidorovej]] [[Slovenská národná rada v zahraničí|Slovenskej národnej rady v zahraničí]], sústreďujúcej emigrantov, prívržencov slovenskej samostatnosti. Vydával a redigoval jej orgán ''Slobodné Slovensko'', prispieval aj do iných krajanských časopisov.<br>V Mníchove bol naňho [[5. júla]] [[1955]] spáchaný atentát, keď na pošte explodovala zásielka, ktorú otváral. Spolu s ním zahynuli aj dvaja ďalší zákazníci a 10 boli zranení. Pohreb sa konal 12. júla v MnichoveMníchove za účasti vysokých nemeckých vládnych predstaviteľov. Roku 1991 syn Boris uložil urnu s jeho pozostatkami na Bratislavskom cintoríne.