Oto Herman: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 3 564 bajtov ,  pred 6 mesiacmi
doplnené so zdrojmi
(kat + Záznam o narodení a krste v matrike)
(doplnené so zdrojmi)
Značky: Vizuálny editor sekcia Referencie
 
}}
 
'''Oto Herman''' (známy aj ako '''Ottó Herman''') (* [[26. jún]] [[1835]], [[Brezno]] - † [[27. december]] [[1914]], [[Budapešť]]) bol [[prírodovedec]] - [[ornitológ]] a [[entomológ]], [[politik]], [[novinár]], [[archeológ]] a [[antropológ]]. Popri ostatných početných aktivitách bol činný predovšetkým ako prírodovedec - [[Zoológia|zoológ]] európskeho formátu. Bol priekopníkom ochrany prírody na Slovensku, v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Svetový deň vtáctva, ktorý si pripomíname 1. apríla sa v začiatkoch spájaspájal práve s jeho menom.
 
== Rodina ==
* manželka Kamila, rodená Borosniová.
== Životopis ==
Jeho otec bol lekár a spolužiak ornitológa [[Ján Šalamún Petian|Jána Šalamúna Petiana]] (Salamon János Petényi). Rodina pôvodne pochádzala z Horného Saska. V roku 1847 sa jeho rodičia spolu s jeho mladšími súrodencami (mal 6 bratov) presťahovali do Miškovca (historická časť [[Diósgyőr]]). Ako trinásťročné dieťa tu prežil neúspešnú [[Uhorská revolúcia|uhorskú revolúciu z rokov 1848/1849]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Az első fotók Egyiptomról. Herman Ottó (1835-1914)|url=https://cimlap.blog.hu/#bloghu/miskolciszemelvenyek/2020/08/25/a_vadgalambpor_herman_otto_es_gyulai_pal_vitaja|vydavateľ=cimlap.blog.hu|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-08-26|miesto=|jazyk=hu}}</ref>
Študoval na gymnáziu v Miškovci a v [[Košice|Košiciach]], absolvoval polytechnický prípravný kurz pre štúdium na vysokej škole technickej vo [[Viedeň|Viedni]]. Štúdium nedokončil a ďalej sa vzdelával ako samouk. Zámočnícky učeň a robotník, majiteľ fotografickej dielne v [[Kőszeg]]u, konzervátor v múzeu a novinár v [[Kluž|Kluži]] (Rumunsko), [[1872]]-[[1875]] pracovník Národného múzea, potom politik, redaktor a vedecký pracovník v [[Budapešť|Budapešti]]. Predstaviteľ radikálnej inteligencie bojujúcej za uplatňovanie demokratických slobôd. Funkcionár Strany nezávislosti, dlhoročný poslanec uhorského snemu, autor vyše 300 politických a ideových článkov v novinách a časopisoch. Ako samouk sa venoval prírodným vedám, najmä [[ornitológia|ornitológii]], svoju zbierku vtákov venoval Národnému múzeu v Budapešti. Pokladaný za posledného uhorského polyhistora: venoval sa [[entomológia|entomológii]], ichtyológii a rybárstvu, [[antropológia|antropológii]] (študoval osídlenie uhorského územia pračlovekom), archeológii i jazykovede-študoval jazyk uhorských pastierov. Všetky jeho práce sa zakladajú na bohatom materiáli a dodnes sú významným prameňom poznatkov. Roku [[1893]] založil a viedol Uhorské ornitologické stredisko. Zaoberal sa bojom proti fyloxére, entomologicky preskúmal [[Sedmohradsko]], z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti spracoval pavúky [[Uhorsko|Uhorska]]. Okrem početných monografických prác uverejnil v odborných časopisoch okolo 300 štúdií a článkov z prírodných vied. Roku [[1877]] založil a do roku [[1887]] redigoval časopis [[Térmészetrajzi Füzetek]], [[1894]] [[Aquila (časopis)|Aquila]], prispieval autorsky do viacerých uhorských novín a časopisov.
 
Študoval na gymnáziu v [[Miškovec|Miškovci]] a v [[Košice|Košiciach]]. Po ukončení strednej školy v Miškolci pracoval vo [[Viedeň|Viedni]] ako dobrovoľník v K.u.k. Hof-Naturalienkabinett pri zbierke švajčiarskeho entomológa [[Karl Brunner-von Wattenwyl|Karla Brunner-von Wattenwyla]]. V rokoch 1853 až 1856 študoval na polytechnickom inštitúte vo Viedni (predchodca súčasnej Technische Universität Wien). Štúdium nedokončil a ďalej sa vzdelával ako samouk.
 
Najprv pracoval ako zámočnícky učeň a robotník, potom mal fotografickú dielňu v [[Kőszeg]]u. Jeho ďalšia mnohostranná činnosť v rokoch 1864 až 1872 je zviazaná s mestom v [[Kluž|Kluži]], v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]]. V roku 1864 požiadal Herman o miesto konzervatóra v ''Sedmohradskom múzeu''. Združenie zastrešujúce múzeum fungovalo v skromných podmienkach. Starnúci vedúci oddelenia prírodných vied [[Sámuel Brassai]] spravoval zbierku v [[Kluž|Kluži]] s jediným zamestnancom. Tretinu svojho ročného platu 1000 forintov ponúkol ako plat pre konzervátora. Herman predložil vypchatého albínskeho škovránka a podporný list od Kálmána Černela. 6. apríla 1864 Brassai oznámil, že najal do múzea osobu z Kőszegu na svoje vlastné náklady.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Urák|meno=István|titul=Herman Ottó kolozsvári tevékenysége|url=http://adatbank.transindex.ro/vendeg/htmlk/pdf7027.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=2020/08/26|vydavateľ=|jazyk=hu}}</ref> V Kluži napísal Herman niekoľko vedecky - populárnych diel, napríklad „''Druhy pavúkov''“ vyšli v roku 1866 v miestnom almanachu. Brassai a Herman mali takmer identický vzhľad. Nosili dlhé vlasy na ramená a dlhé brady. Obaja vedci chceli spoznať život zvierat v prírodnom prostredí, avšak mali rozdielnu povahu: Brassai rád trávil čas detailami, zatiaľ čo Herman hľadal veľké zovšeobecnenia a podrobnosťami sa zaoberal iba keď ich potreboval ako argumenty na podporu svojich tvrdení.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Lambrecht|meno=Kálmán|titul=Herman Ottó, Az utolsó magyar polihisztor élete és kora|vydanie=|vydavateľ=|miesto=Budapest: Bíró Miklós.|rok=1920|isbn=|strany=}}</ref>
 
Herman publikoval vedecké práca ale aj písal články do novin, v ktorých politizoval. Podieľal sa na vytvorení a realizácii programu Asociácie transylvánskeho múzea. Ako ornitológ, systematizoval vtáky nie na základe vonkajších znakov, ale na základe spôsobu ich života (v duchu [[Carl Linné|Linného]]). Skutočnú slávu získal v roku 1876 po publikovaní dvojsvazkového maďarsko-nemeckého diela o faune Maďarska. V roku 1875 sa presťahoval do Budapešti a stal sa asistentom v zoologickom oddelení Národného múzea.<ref name=":0" />
 
Študoval na gymnáziu v Miškovci a v [[Košice|Košiciach]], absolvoval polytechnický prípravný kurz pre štúdium na vysokej škole technickej vo [[Viedeň|Viedni]]. Štúdium nedokončil a ďalej sa vzdelával ako samouk. Zámočnícky učeň a robotník, majiteľ fotografickej dielne v [[Kőszeg]]u, konzervátor v múzeu a novinár v [[Kluž|Kluži]] (Rumunsko), [[1872]]-[[1875]] pracovník Národného múzea, potom politik, redaktor a vedecký pracovník v [[Budapešť|Budapešti]]. Predstaviteľ radikálnej inteligencie bojujúcej za uplatňovanie demokratických slobôd. Funkcionár [[Strana nezávislosti|Strany nezávislosti]], dlhoročný poslanec [[Uhorský snem|uhorského snemu]], autor vyše 300 politických a ideových článkov v novinách a časopisoch. Ako samouk sa venoval prírodným vedám, najmä [[ornitológia|ornitológii]], svoju zbierku vtákov venoval Národnému múzeu v Budapešti. PokladanýBol pokladaný za posledného uhorského polyhistora: venoval sa [[entomológia|entomológii]], ichtyológii a rybárstvu, [[antropológia|antropológii]] (študoval osídlenie uhorského územia pračlovekom), archeológii i jazykovede-študoval jazyk uhorských pastierov. Všetky jeho práce sa zakladajú na bohatom materiáli a dodnes sú významným prameňom poznatkov. Roku [[1893]] založil a viedol Uhorské ornitologické stredisko. Zaoberal sa bojom proti [[Fyloxéra|fyloxére]], entomologicky preskúmal [[Sedmohradsko]],. zZ poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti spracoval pavúky [[Uhorsko|Uhorska]]. Okrem početných monografických prác uverejnil v odborných časopisoch okolo 300 štúdií a článkov z oblasti prírodných vied. Roku [[1877]] založil a do roku [[1887]] redigoval časopis [[Térmészetrajzi Füzetek]], [[1894]] [[Aquila (časopis)|Aquila]], prispieval autorsky do viacerých uhorských novín a časopisov.
 
Oto Herman sa podieľal aj na vypracovaní viacerých vtedajších ochranárskych aktivít a dohovorov. Rýchlo pochopil význam prírodných vied a ochrany prírody aj v osvetovej práci. O jeho prednášky v rámci osvetových večierkov Prírodovedeckej spoločnosti bol veľký záujem, pretože patril k výborným rečníkom.
 
Jeho zbierka [[hmyz|hmyzu]] zo [[Sedmohradsko|Sedmohradska]] je uložená v Sedmohradskom národnom múzeu v KolozsváriKluži.
 
== Dielo ==
Herman bol autorom obrovského množstva hodnotných vedeckých prác, celkom 5940 strán. Vydal 14 kníh a 1140 článkov a prednášok. Identifikoval 36 nových druhov pavúkov.
* Magyarország pókfaunája 1-3, Budapešť roku [[1876]]-[[1879]] (1879: ''Ungarns Spinnen-Fauna I-III'', K. U. Naturwissenschaftlichen Gesellschaft, Budapest)
* A fillokszéra, Budapešť roku [[1879]]
* Reliquia Petényiana, Budapešť roku [[1879]]
 
== Legacy ==
* The ''Herman Ottó Múzeum'' v [[Miskolc|MiskolciMiskovci]] nesie jeho meno
* ''Herman Ottó Gimnázium'', Miskolc - Tizeshonvéd utca 21
* ''Herman Ottó Institut,'' Budapest, park utca 2
* viacero základných škôl
* Od decembra 2014 maďarská Duna Television vysielala štvordielny dokumentárny film o jeho živote nazvaný ''Ottó Herman, posledný maďarský [[Polyhistória|polyhistor]]''.
 
6 273

úprav