Stolica (vrch): Rozdiel medzi revíziami

Nachádza sa vo východnej časti Stolických vrchov, v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Stolica (geomorfologický podcelok)|Stolica]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-27| miesto = Bratislava }}</ref> Vrchom vedie hranica [[Banskobystrický kraj|Banskobystrického]] a [[Košický kraj|Košického kraja]], ako aj okresov [[Revúca (okres)|Revúca]] a [[Rožňava (okres)|Rožňava]]. Mohutný masív zasahuje do katastrálneho územia obcí [[Muránska Zdychava]], [[Čierna Lehota (okres Rožňava)|Čierna Lehota]] a [[Rejdová]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = http://www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy_februar_2017.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-27 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Masív Stolice sa nachádza južne od hlavného hrebeňa, s ktorým ho na severe spája [[Slanské sedlo]] ({{Mnm|1234}}), južné svahy sa končia sedlom [[Harová]] ({{Mnm|1362}}), kde nadväzuje chrbát [[Lehotská hoľa|Lehotskej hole]] ({{Mnm|1397.4}}). Vrcholom vedie východná hranica ochranného pásma [[Národný park Muránska planina|Národného parku Muránska planina]].<ref name="mapa"/>

Na vrchole Stolice sa končí [[Rudná magistrála]] a okolitými sedlami naň vedú viaceré trasy. Susednými vrchmi sú severne situovaný, Slanským sedlom oddelený, [[Kyprov]] ({{Mnm|1391}}), juhovýchodne ležiaci [[Grúň (vrch v Stolických vrchoch)|Grúň]] ({{Mnm|1197}}) a juhozápadne ležiaca [[Lehotská hoľa]] ({{Mnm|1397.4}}). Na severných svahoch pramení rieka [[Slaná]], odvodňujúca severné a východné svahy, vody z južne položených častí tečú [[Lehotský potok (prítok Štítnika)|Lehotským potokom]] do riečky [[Štítnik (rieka)|Štítnik]] a západnú časť odvodňuje [[Zdychava]], ktorá je prítokom [[Muráň (rieka)|Muráňa]].<ref name="mapa"/>

Vrcholové partie Stolice sú sčasti porastené lesom, čo obmedzuje možnosť výhľadov. Tie sú možné len z menších lúk, najmä na južných svahoch masívu. Značná nadmorská výška i napriek tomu ponúka ďaleké výhľady, jedinečný je však najmä výhľad na neďalekú [[Kráľova hoľa|Kráľovu hoľu]] ({{Mnm|1946}}). Pozorovať je možnémožno mnohé [[Zoznam vrcholov v Stolických vrchoch|vrchy pohoria]], no dobre pozorovateľná je celá [[Kráľovohoľské Tatry|kráľovohoľská časť nízkotatranského hrebeňa]] a pri vhodných podmienkach i [[Tatry|Vysoké Tatry]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.7736&lng=20.2078&azi=256&zoom=5&ele=1471&cfg=r&date=2020-06-23T08:39Z | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-27 | miesto = | jazyk = }}</ref>