Arabsko-izraelský konflikt: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
{{Arabsko-izraelský konflikt}}
'''Arabsko-izraelský konflikt''' ({{ara|{{ar|الصراع العربي الإسرائيلي}}}}, [[hebrejčina|hebr.]] {{he|הסכסוך הישראלי ערבי}}) alebo '''blízkovýchodný konflikt''' je dlhotrvajúci konflikt na [[Blízky východ|Blízkom východe]] medzi [[Liga arabských štátov|arabskými štátmi]] a [[Izrael]]om, ktorý v minulosti často vyústil do vojenského stretu. Konflikt má historický, náboženský aj politický rozmer. V novodobých dejinách sa za príčinu eskalácie konfliktu považuje založenie moderného [[Izrael|
== Dejiny konfliktu ==
Riadok 79:
Židovské teroristické organizácie Haganah, Irgun a Stern 31. októbra 1945 spoločne zaútočili na 80 britských a palestínskych objektov v súvislosti s vytvorením Ligy arabských štátov, ktorej vytvorenie Londýn privítal.
=== Vznik
Po vojne na územie Palestíny prúdili z Európy zástupy Židov, ktorí prežili vyhladzovacie tábory. Novo osamostatnené štáty v oblasti – Zajordánsko, Sýria, Libanon sa stavajú k židovskému prisťahovalectvu odmietavo.
[[Súbor:UN Partition Plan For Palestine 1947.png|thumb|left|Plán [[Organizácia Spojených národov|OSN]] na rozdelenie britského mandátu v Palestíne z r. 1947.]]
15. 5. [[1947]] OSN zriadila pre otázku Palestíny výbor (UNSCOP), ktorý rozhodol o rozdelení Palestíny na dva nezávislé štáty, arabský a židovský. S takýmto riešením súhlasili Židia, ale [[Liga arabských štátov]] bola proti a otvorene vyhlásila, že v Palestíne nepripustí existenciu samostatného židovského štátu. [[Plán rozdelenia Palestíny]] bol hlasovaním Valného zhromaždenia OSN 29. 11. [[1947]] schválený tesnou väčšinou .<ref>Rezolúcia VZ OSN č. 181</ref> Židovský štát mal mať rozlohu viac ako {{km2|15000}}, arabský viac ako {{km2|11000}}. Britský mandát v Palestíne mal byť ukončený 14. 5. [[1948]].
Už v januári 1948 podnikali palestínski Arabi podporovaní zo zahraničia útoky proti osamoteným židovským osadám. Podarilo sa im tiež odrezať židovskú komunitu v Jeruzaleme so 100 000 obyvateľmi. Zo židovskej strany nasledoval masaker v arabskej obci [[Dajr Jasín]]. 14. mája [[1948]] dočasná štátna rada pod vedením [[David Ben Gurion|Davida Ben Guriona]] vyhlásila samostatný
=== Prvá arabsko-izraelská vojna ===
''Hlavný článok: [[Prvá arabsko-izraelská vojna]]''
[[Súbor:After war.jpg|right|thumb|Mapa usporiadania Palestíny po vojne 1948-1949]]
Okamžite po vyhlásení Izraelského štátu
Palestínski Arabi nezískali vlastný štát a z územia Izraela utieklo a boli vyhnaní do okolitých arabských štátov približne 700 000 Arabov<ref>[http://www.jafi.org.il/education/100/maps/refuge.html Mapa utečencov po 1. Arabsko-izraelskej vojne (1948)]</ref>, kde dodnes žijú v utečeneckých táboroch. Následne z arabských území bolo vyhnaných približne 600 000 Židov<ref>[http://www.jafi.org.il/education/100/maps/refs.html Mapa židovských emigrantov z arabských krajín (1948 - 1972)]</ref>.
== Ďalšie významné medzníky konfliktu ==
* 1956 [[Suezská kríza]] – spojená izraelsko–britsko–francúzska operácia, počas ktorej Izrael obsadil [[Sinajský polostrov]] a britské a francúzske sily získali kontrolu nad strategicky dôležitým [[Suezský prieplav|Suezským prieplavom]].
* 1964 vznik [[Organizácia pre oslobodenie Palestíny|Organizácie pre oslobodenie Palestíny]] (OOP), politická a polovojenská organizácia, založená Ligou Arabských štátov, ktorá má za cieľ zničenie
* 7. apríl 1967, malý konflikt na hraniciach sa zmenil na vzdušnú bitku nad Golanskými výšinami, ktorá viedla k strate 7 sýrskych stíhačiek [[MiG-21]] a preletom nad Damaskom.
* 5.-10. jún 1967, [[Šesťdňová vojna]] - krátky konflikt medzi Izraelom a koalíciou Egypta, Sýrie a Jordánska. Izrael obsadil pásmo Gazy, Sinajský polostrov, západný breh rieky Jordán (vrátane východného Jeruzalema), a [[Golanské výšiny]].
Riadok 111:
V súčasnosti sa pri riešení arabsko-izraelského konfliktu hovorí o týchto hlavných sporných otázkach:
* bezpečnosť židovského
* teritórium Západného brehu Jordánu a Golanských výšin
* vznik palestínskeho štátu
| |||