Jeruzalem: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 85:
'''Jeruzalem''' ([[hebrejčina|hebr.]] {{Audio|He-Jerusalem.ogg|'''ירושלים''' }} ''Jerušalajim'', [[arabčina|arabs.]] {{Audio|ArAlquds.ogg|'''القُدس'''}} ''Al-Kuds''/iný prepis: ''al-Quds'', [[starogréčtina|starogr.]]'' Ἱεροσόλυμα'' - Hierosolyma) je rozlohou aj počtom obyvateľov najväčšie mesto [[Izrael|Izraela]]. Pre [[žid]]ov, [[kresťanstvo|kresťanov]] a [[moslim]]ov je to posvätné mesto. Dnes v Jeruzaleme žije 936 000 obyvateľov.
Izraeli v roku 1980 zákonom vyhlásil Jeruzalem za svoje hlavné mesto - je sídlom vlády, prezidenta, vládnych úradov, najvyššieho súdu a parlamentu. OSN a väčšina krajín však tento zákon neuznáva a považuje za hlavné mesto [[Tel Aviv-Jafo]], niekoľko krajín tento zákon uznáva a niekoľko krajín považuje za hlavné mesto Izraela Západný Jeruzalem. Palestínska autonómia požaduje Východný Jeruzalem za hlavné mesto plánovaného palestínskeho štátu.
V srdci Jeruzalema sa nachádza hradbami ohradené ''Staré mesto'' ležiace vo výške 800 metrov nad morom. Staré mesto má štyri štvrte: židovskú, moslimskú, kresťanskú a arménsku.
==
Jeruzalem vznikol na dvoch vyvýšeninách - západnej a východnej. Pôvodne, t.j. odpradávna, bola osídlená len východná; v jej severnej časti bol chrámový okrsok ([[Chrámová hora]]), v strednej časti bol vŕšok [[Ófel]] (dnes [[Ofel]]) a v južnej časti stálo [[Dávidovo mesto]]. Západná vyvýšenina bola osídlená až asi od 8. stor. pred Kr. Názvom [[Sion]] (dnes [[Cion]]) sa pôvodne označovalo Dávidovo mesto, neskôr Chrámová hora a od raného stredoveku južná časť západnej vyvýšeniny.
Prehľad:
* pravek: početné nálezy, najmä acheuléenska industria
* cca 3000 pred Kr.: najstaršie dôkazy kontinuálneho osídlenia
| |||