Spišská Nová Ves: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Zloženie obyvateľstva podľa národnosti od roku 1880{{--}}do roku 2011: mínus vlajočky v teabuľke národností, viz disk
ref, gram, wl.
Značka: editor wikitextu 2017
Riadok 42:
| Pôvod názvu =
| Poznámky =
|Rieka 2=Holubnica
|footnotes='''Demonym:''' ''Spišskonovovešťan, Spišskonovovešťanka''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Košičan}}</ref>
|Mapa1=Spišská Nová Ves2020.jpg}}
 
'''Spišská Nová Ves''' ({{Audio|Sk-Spišská Nová Ves.ogg|slovenská výslovnosť}}, [[Latinčina|lat.]] ''Villa Nova''/''Noua Civitas'', [[Nemčina|nem.]] ''Zipser Neudorf/Neudorf'', [[Maďarčina|maď.]] ''Igló'', iné názvy pozri [[Spišská Nová Ves#Názov|kapitolu Názov]]) je spišské mesto a okresné mesto ležiace v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Mesto je označované za vstupnú bránu do [[Národný park Slovenský raj|Národného parku Slovenský raj]]. Počtom obyvateľov je druhým najväčším mestom [[Spiš (región)|Spiša]], tretím najväčším mestom [[Košický kraj|Košického kraja]] (po [[Košice|Košiciach]] a [[Michalovce|Michalovciach]]) a šestnástym najväčším mestom na [[Slovensko|Slovensku]]. Archeologické nálezy po [[Slovania|Slovanoch]] z územia mesta a okolia pochádzajú už z [[8. storočie|8. storočia]]. Prvá písomná zmienka pochádza z roku [[1268]] ako osada ''Villa Nova''. Osada bola založená [[Nemci na Slovensku|nemeckými kolonistami]] pri starej slovanskej osade ''Iglov''. V [[Stredovek|stredoveku]] pomohlo rozvoju mesta právo využívať náleziská [[Meď|medi]], [[Železo|železa]] a [[Striebro|striebra]]. V meste pôsobila aj známa zvonolejárska dielňa. Od roku [[1412]] patrila Spišská Nová Ves patrila medzi mestá zálohované [[Poľské kráľovstvo|Poľsku]]. Po skončení [[Spišský záloh|Poľského zálohu]] sa stala sídlom [[Provincia XVI spišských miest|Provincii XVI spišských miest]] vrátených [[Uhorsko|Uhorsku]]. Spišská Nová Ves čoraz viac predstavovala vážnejšieho konkurenta [[Levoča|Levoče]]. Vybudovaním [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko{{--}}bohumínskej železnici]] v roku [[1871]]. Spišská Nová Ves sa stala postupne priemyselným a dopravným centrom [[Spiš (región)|Spišského regiónu]].<ref name=":6">{{Citácia knihy|priezvisko=Kucharík|meno=Juraj|titul=Spiš|vydanie=1|vydavateľ=Dajama|miesto=Bratislava|rok=2018|isbn=978-80-8136-082-4|strany=26|poznámka=ďalej len Kucharík}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ottova všeobecná encyklopédia M-Ž|vydanie=1|vydavateľ=Agentúra Cesty|miesto=Bratislava|rok=2006|isbn=80-969159-4-0|strany=427|zväzok=2|poznámka=kolektív autorov}}</ref>
|priezvisko=Kucharík
|meno=Juraj
|titul=Spiš
|vydanie=1
|vydavateľ=Dajama
|miesto=Bratislava
|rok=2018
|isbn=978-80-8136-082-4
|strany=26
|poznámka=(ďalej len Kucharík)}}</ref><ref>Spišská Nová Ves In:{{Citácia knihy
|titul=Ottova všeobecná encyklopédia M-Ž
|vydanie=1
|vydavateľ=Agentúra Cesty
|miesto=Bratislava
|rok=2006
|isbn=80-969159-4-0
|strany=427
|zväzok=2}}</ref>
 
== Geografia ==
Řádek 49 ⟶ 70:
 
=== Geológia ===
Mesto leží Nachádzajú sa tu rozsiahle rudné ložiská v centrálnej časti Volovských vrchoch. Z rúd železa sa ťažil [[siderit]] a [[limonit]], z medených rúd [[chalkopyrit]] a [[tetraedrit]] a zo strieborných rúd tetraedrit s prímesou [[Ortuť|ortuti]]. Mesto je priamou bránou do [[Národný park Slovenský raj|Národneho parku Slovenský raj]]. V katastri mesta sa začína mnoho turistických ciest do celého [[Slovenský raj|Slovenského raja]].<ref name=":3" />
 
=== Vodné toky ===
Katastrom mesta pretekajú vodné toky:
* [[Hornád]]
* [[Brusník (prítok Hornádu)|Brusník]]
* [[Holubnica]]
* Čingovský potok
* Hnilica
Řádek 68 ⟶ 89:
 
=== Časti mesta ===
*Mestské mestské časti: [[Novoveská Huta]], [[Pod Tepličkou]]
*Miestne miestne časti: [[Staré mesto (Spišská Nová Ves)|Staré mesto]], [[Ferčekovce]], [[Telep]], [[Mier (Spišská Nová Ves)|Mier]], [[Tarča]], [[Východ (Spišská Nová Ves)|Východ]], [[Za Hornádom]], [[Západ (Spišská Nová Ves)|Západ]], [[Blaumont (Spišská Nová Ves)|Blaumont]], [[Červený Jarok]]
*Osady osady: Hájik, Pod skalou, Potok, Virčulňa, Predná Huta
 
=== Symboly mesta ===
'''Erb mesta''' tvorí modrý štít zo stredu vrchu zeleného trojvršia vyrastajú tri zlaté, červenostredé a zelené kališné ruže na zelených listnatých stopkách, na bočných vŕškoch strieborné banícke kladivká (rozpájacie a bicie), ktoré symbolizujú poľnohospodársko-banícky ráz mesta. Takzvaný nosič štítu je Korunovaná [[Mária (matka Ježiša)|Panna Mária]] s [[Gloriola|gloriolou]] je, patrónka farského kostola a patrónkou mesta, odetá do červeného rúcha a modrého plášťa so zlatým [[Žezlo|žezlom]] v ľavici. Erb mesta nie je presne datovaný ale vo svojej [[Pečať|pečati]] používa symbol troch ruží a baníckych kladiviek nie je darované. Prvá darovaná pečať s týmito znakmi je z roku [[1663]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=spisskanovaves.eu: O meste
|url=https://www.spisskanovaves.eu/spisska_nova_ves/o_meste/index.html
|vydavateľ=www.spisskanovaves.eu
|dátum prístupu=2020-07-21}}</ref>
 
'''Pečať mesta''' bola symbolom výkonu verejnej správy a súdnictva. Na mestskom [[Pečatidlo|pečatidle]] z konca [[16. storočie|16. storočia]] sa nachádza latinský kruhopis: ''SIGGILLUM LIBERAE REGIAEGY MONTANAE CIVITATIS IGLO''{{--}}Pečať slobodného a kráľovského banského mesta Iglo. Na pečatidle sa prvýkrát objavujú ruže vo váze. Cisár [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand II.]] udelil [[29. marec|29. marca]] [[1632]] vo Viedni právo pečatiť svoje písomnosti červeným voskom. Predtým ich smelo pečatiť len zeleným alebo čiernym voskom. Toto právo spišským zálohovaným mestám potvrdil v roku [[1655]] [[Ferdinand II. (Rakúsko)|Ferdinand III.]] aj [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] v roku [[1688]].<ref name=":1" />
Řádek 89 ⟶ 114:
po roku 1989:
 
* [[1989]]{{--}}[[1990]]{{--}}Ing. Ján Borovský
* [[1990|1990]]{{--}}]][[1994|1994]]{{--}}]]Ing. Rastislav Jacák
* [[1994|1994]]{{--}}]][[2002|2002]]{{--}}]]Ing. [[Karol Mitrík]]
* [[2002|2002]]{{--}}]][[2006]]{{--}}Mgr. [[Anna Fedorová]]
* [[2006|2006]]{{--}}]][[2018]]{{--}}PhDr. [[Ján Volný|Ján Voľný]], PhD.
* [[2018]]{{--}}súčasnosť{{--}}Ing. Pavol Bečarik
 
Řádek 106 ⟶ 131:
 
== Názov ==
Názov mesta Spišská Nová Ves je odvodený pravdepodobne z latinského a nemeckého názvu. Mesto vzniklo spojením slovanskej osady ''Iglov'' ([[Maďarčina|maď]]. ''Igló'') a mladšej nemeckej osady ako ''Villa Nova'', ''Neudorf a'' ''Nová Ves.'' Pomenovanie ''Iglov'' podľa F. Javorského pochádza od slovanského slova ''igla'', ''ihla'', ''igilica'' alebo ''ihlica''. Názov bol odvodený pravdepodobne od geografickej polohy slovanskej osady v tvare ihly ležiacej na sútoku riek Hornád a Brusník. Podľa Marsinu a Halagu je slovanský pôvod názvu mesta nespochybniteľný, ale zároveň tvrdia, že názov je prevzatý od vtedajšieho miestneho potoka. Ako nepravdepodobné sa ukazujú tvrdenia o pôvode názvu od ihličnatého lesa alebo nemeckého tvaru mena [[Egídius]] ([[Nemčina|nem.]] ''GIlg'' alebo ''Ilg'') alebo hľadania spojenia medzi historickým názvom [[Jihlava (mesto)|Jihlavy]] a Spišskej Novej Vsi. Podľa jazykovedca Š. Ondruša odmieta odvodenie od slovanského slova ''igla''. Pôvod názvu mesta podobne ako v prípade Jihlavy predpokladá základ v praslovanskom jazyku ''jug'' teda juh vo význame svetla, svetlej južnej strany, odvodzuje ho teda od výrubanje lesnej plochy (''Juglava''{{--}}''Iglava''{{--}}''Iglov'').<ref name=":3">{{Citácia knihy
|priezvisko=Štefánik
|meno=Martin
|titul=Lexikón stredovekých miest na Slovensku
|vydanie=
|vydavateľ=[[Historický ústav SAV]]
|miesto=Bratislava
|rok=2010
|isbn=978-80-89396-11-5
|strany=446|meno2=Ján|priezvisko2=Lukačka|poznámka=ďalej len ibidem}}</ref>
|meno2=Ján
|priezvisko2=Lukačka
|poznámka=ďalej len ibidem}}</ref>
 
Ostatné tvary názvu mesta sú:<ref name=":3" />
Řádek 137 ⟶ 174:
 
=== Divadlá ===
 
* Spišské divadlo, sídli v [[Reduta (Spišská Nová Ves)|Redute]] (vo východnej časti námestia)
* Divadlo Kontra
Řádek 145 ⟶ 181:
 
=== Kiná ===
 
* Kino Mier
* Ster Century Cinemas
Řádek 152 ⟶ 187:
 
=== Múzeá a Galérie ===
 
* [[Múzeum Spiša]]
* [[Slovenské technické múzeum]] – vysunutá expozícia
* [[Galéria umelcov Spiša]]
*Galéria netradičných umení
 
=== Knižnice ===
 
* Spišská knižnica
* Spišská knižnica, pobočka MIER
 
=== Pravidelné podujatia ===
 
* Zimný prechod tiesňavami Slovenského raja:
* Ples Spišiakov:
Řádek 194 ⟶ 226:
 
=== Šport ===
* [[HK Spišská Nová Ves]]
* FbC Young Arrows Spišská Nová Ves
* [[1. BK Spišská Nová Ves]]
* BK 04 AC LB Spišská Nová Ves
* Aeroklub Spišská Nová Ves
* [[FK NOVES Spišská Nová Ves]]
* FBK Kométa Spišská Nová Ves
 
== Pamiatky ==
Spišská Nová Ves vznikla pri ceste vedúcej zo [[Spišské Vlachy|Spišských Vlách]] do [[Spišský Štvrtok|Spišského Štvrtku]]. Po rozšírení cesty a výstavbou domov po stranách na úzkych dlhých gotických parcelách vzniklo šošovkovité námestie, ktoré je dlhšie ako námestie v [[Košice|Košiciach]] a v [[Stredovek|stredoveku]] svojím rozsahom prevyšovalo rozsah námestí podobného typu východoslovenských miest. Okolo námestia vznikli pôvodne menšie roľnícke domy so štítovými strechami. Až do 15. storočia vyrástli na ich mieste jednoposchodové murované domy. Domy v podstate tvorili len dva bloky kedže Spišská Nová Ves nemala žiadne ulice okrem cestu z [[Rožňava|Rožňavy]] do [[Levoča|Levoče]], ktorá priečne pretínala mesto. Mesto bolo ohradené len jednoduchým [[Hradby|fortifikačným systémom]] a vchádzalo sa doň štyrmi [[Brána (hlavný vstup)|bránami]]. Obranný system a brány s výnimkou jednej boli zbúrané na začiatku [[19. storočie|19. storočia]] v dôsledku rozširovania mesta. Uprostred námestia stál Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Pred kostolom sa pravdepodobne nachádzala budova kde bola asi umiestnená fara a škola. Celý areál Kostola bol obohnaný hradbou. Po požiari v roku [[1849]] zhorela fara a škola jej zvyšky spolu s hradbou boli odstránené. Koncom [[18. storočie|18. storočia]] postavili za kostolom terajšiu budovu radnice a evanjelický kostol. Z druhej strany farského kostola boli menšie domy, ktoré tvorili tzv. "''stredný riadok''". Z urbanistického hľadiska je najcennejšie šošovkovité námestie v Spišskej Novej Vsi, ktorý ostal pomerne neporušený.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PAMIATKOVÁ ZÓNA MESTA
|titul=Pamiatková zóna mesta Spišská Nová Ves
SPIŠSKÁ NOVÁ VES|url=http://www.pamiatky.sk/Content/PZ_ZASADY/Spisska_Nova_Ves/Zasady_ochrany_SNV_Text.pdf|vydavateľ=KRAJSKÝ PAMIATKOVÝ ÚRAD KOŠICE|dátum prístupu=2020-01-02|priezvisko=Kiráľ|meno=Róbert|dátum vydania=2015|poznámka=ZÁSADY OCHRANY PAMIATKOVÉHO ÚZEMIA, AKTUALIZÁCIA 2015|miesto=Košice|priezvisko2=Sobota|meno3=Martin|meno2=Vladimír|priezvisko3=Horvát}}</ref><ref name=":3" />
|url=http://www.pamiatky.sk/Content/PZ_ZASADY/Spisska_Nova_Ves/Zasady_ochrany_SNV_Text.pdf
|vydavateľ=Krajský pamiatskový úrad Košice
|dátum prístupu=2020-01-02
|priezvisko=Kiráľ
|meno=Róbert
|dátum vydania=2015
|poznámka=ZÁSADY OCHRANY PAMIATKOVÉHO ÚZEMIA, AKTUALIZÁCIA 2015
|miesto=Košice
|priezvisko2=Sobota
|meno3=Martin
|meno2=Vladimír
|priezvisko3=Horvát}}</ref><ref name=":3" />
 
=== Stavby ===
Řádek 210 ⟶ 254:
 
==== Kostol Nanebovzatia Panny Márie ====
{{Catmore|Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Spišská Nová Ves)}}Kostol Nanebovzatia Panny Márie je rímskokatolícky gotický [[kostol]], ktorý sa nachádza v Spišskej Novej Vsi na Radničnom námestí. Je najcennejšou umelecko{{--}}historickou pamiatkou v meste. Kostol postavili na mieste staršieho kostola v roku [[1350]], ako trojloďovú pseudobazlikálnu halovú stavbu s polygonálnym uzáverom. Ku kostolu pristavali [[Sakristia|sakristiu]] a [[Kaplnka|kaplnku]] [[Svätá Barbora|svätej Barbory]]. Priestor chrámu zaklenuli krížovou [[Klenba|klenbou]]. V jednom poli klenby strednej lode sa zachovali neskorogotické nástenné maľby zobrazujúce štyroch evanjelistov a štyroch anjelov. Jednou z najkrajších umelecko{{--}}výtvarných častí je južný gotický [[Portál (architektúra)|portál]] a oltár, ktorý sa v roku [[1621]] zmenil z gotického na renesančný. Ústrednou postavou však zostala patrónka farského kostola{{--}}Nanebovzatá [[Mária (matka Ježiša)|Panna Mária]]. Medzi najcennejšie diela patrí súsošie [[Ukrižovanie|Ukrižovania]] z dielne [[Majster Pavol z Levoče|Majstra Pavla z Levoče]], zložené z troch častí ([[Kríž]], [[Sedembolestná Panna Mária]] a [[Svätý Ján|svätého Jána]]). V kostole sa nachádzajú [[Relikviár|relikviáre]], ako napríklad relikviár v tvare kríža od [[Mikuláš Gallicus zo Sieny|Mikuláša Gallicusa zo Sieny]], pochádza z prvej polovice [[14. storočie|14. storočia]]. Cenné sú [[Pacifikál|pacifikály]] z [[15. storočie|15. storočia]]. [[Monštrancia]] pripisovaná košickému zlatníkovi Antóniovi, pochádzajúca zo začiatku [[16. storočie|16. storočia]]. [[Kalich]] od Jána Kolbenhayera z Levoče vyrobený z pozláteného [[Striebro|striebra]], z roku [[1795]]. Bronzová [[krstiteľnica]], ktorá je jednou z posledných krstiteľníc uliatych v slávnej spišskonovoveskej kovolejárskej dielni. Jej výzdoba má motív Ukrižovania, mužských hláv a okrídlených anjelov s renesančným charakterom. Negotická veža z konca [[19. storočie|19. storočia]] (1893) je svojou výškou 87 m najvyššou kostolnou vežou na [[Slovensko|Slovensku]]. Veža má zároveň aj najviac hodinových ciferníko'''v'''ciferníkov. Na štyroch stranách veže sa ich nachádza až sedem (štyri v hornej časti a ďalšie tri v dolnej časti Sú pozostatkom pôvodnej gotickej veže, ktorá bola v roku [[1649]] prebudovaná). Všetkých sedem ciferníkov poháňa iba jeden hodinový stroj. Práve kvôli počtu hodín na veži dostali Spišiaci prívlastok ''„šlepí“''.<ref>Kucharík, str. 28</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=spisskanovaves.eu: Rímskokatolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie
|url=http://www.spisskanovaves.eu/spisska_nova_ves/o_meste/pamiatky/rimskokatolicky_farsky_kostol_nanebovzatia_panny_marie/index.html
|vydavateľ=www.spisskanovaves.eu
|dátum prístupu=2020-07-23}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=VÝLET Najvyššia veža
|url=https://dromedar.zoznam.sk/cl/100195/198639/
|vydavateľ=Dromedár.sk
|dátum prístupu=2020-07-23
|jazyk=en}}</ref>
 
==== Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie ''"Malý alebo aj Slovenský kostol"'' ====
{{Catmore|Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie (Spišská Nová Ves)}}
Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márii na Levočskej ulici bol pôvodne len kaplnkou postavenou pri pochádzajúcou z [[14. storočie|14. storočia]]. Kaplnka bola postavená pri mestskom [[Špitál|špitáli]] a nachádzala sa mimo mestského opevnenia pri Levočskej bráne. Za najstarší údaj o kaplnke je považovaný zápis v mestskej knihe zo začiatku [[15. storočie|15. storočia]], v ktorom sa hovorí že kaplnku založilo mesto. Druhá možnosť je že vznikla v súvislosti so založením základiny 12 zlatých zvonolejárom Konrádom Gálom v roku [[1369]] na vydržovanie jedného kaplána v meste. Počas [[Reformácia|reformácie]] prevzali kaplnku [[evanjelici]] a na krátko v roku [[1616]] ju získali [[katolíci]] a definitívne sa vrátila spať katolíkom v roku [[1671]].<ref>{{Citácia knihy
|priezvisko=Chalupecký
|meno=Ivan
|titul=Spišská Nová Ves a okolie
|vydanie=
|vydavateľ=Východoslovenské vydavateľstvo v Košiciach
|miesto=Košice
|rok=1971
|isbn=
|strany=62{{--}}63}}</ref> V prvej polovici [[18. storočie|18. storočia]] bol kostol [[Barok|barokizovaný]] a bol rozšírený podľa návrhu Jána Rossnera. Zariadenie kostola je barokové, hlavný [[oltár]] pochádza z rokov [[1751]]{{--}}[[1752]], ale oltárny obraz je z roku [[1856]]. Pôvodné bočné barokové oltáre sa nezachovali. Dnešné sú z rokov [[1884]]{{--}}[[1886]] a vyhotovil ich spišskonovoveský [[Rezbárstvo|rezbár]] Július Fuhrmann. Staršie maľby barokovej [[Kazateľnica|kazateľnice]] z roku [[1756]] boli nahradené reliéfmi, ktoré, podobne ako viaceré drobné kusy zariadenia kostola, pochádzajú z dielne spišskonovoveského rezbára Františka Repčika zo začiatku [[20. storočie|20. storočia]]. Viac menej ho využívalo slovenské obyvateľstvo, jeho zaužívaný názov je aj "''Slovenský kostol''".<ref>Kucharík, str. 33</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kostol Nepoškvrneného počatia|url=https://navstevnik.spisskanovaves.eu/co-vidiet/pamiatky/kostol-neposkvrneneho-pocatia/|vydavateľ=navstevnik.spisskanovaves.eu|dátum prístupu=2020-07-23|jazyk=sk}}</ref>[[Súbor:Spišská Nová Ves 16Slovakia63.JPG|náhľad|Evanjelický kostol.]]
|titul=Kostol Nepoškvrneného počatia
|url=https://navstevnik.spisskanovaves.eu/co-vidiet/pamiatky/kostol-neposkvrneneho-pocatia/
|vydavateľ=navstevnik.spisskanovaves.eu
|dátum prístupu=2020-07-23
|jazyk=sk}}</ref>
 
[[Súbor:Spišská Nová Ves 16Slovakia12916Slovakia63.JPG|náhľad|ProvinčnýEvanjelický dom|alt=kostol]]
==== Evanjelický kostol ====
{{Catmore|Evanjelický kostol (Spišská Nová Ves)}}
{{Catmore|Evanjelický kostol (Spišská Nová Ves)}}Evanjelický kostol v Spišskej Novej Vsi je typickou stavbou [[Klasicizmus|klasicistických]] [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelických]] [[Kostol|kostolov]] z konca [[18. storočie|18. storočia]]. Evanjelický kostol sa nachádza na Radničnom námestí v historickom centre mesta Spišská Nová Ves. Má priznaný štatút [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|národnej kultúrnej pamiatky]]. Kostol s pôdorysom kríža dokončili v roku [[1796]]. Oltárny obraz Krista na [[Olivová hora|Olivetskej hore]] pochádza z roku [[1797]]. Na [[Chór (architektúra)|chórechór]]e je umiestnená knižnica bývalého evanjelického gymnázia. V interiéri sa nachádzajú originály sôch štyroch evanjelistov, ktoré boli pôvodne umiestnené na [[Priečelie|priečelí]] hlavného vstupu mestského [[Cintorín|cintorína]]. Vďaka výbornej [[Akustika|akustike]] je kostol obľúbeným miestom konania koncertov [[Klasická hudba|klasickej hudby]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Evanjelický kostol|url=https://navstevnik.spisskanovaves.eu/co-vidiet/pamiatky/evanjelicky-kostol/|vydavateľ=navstevnik.spisskanovaves.eu|dátum prístupu=2020-07-23|jazyk=sk}}</ref><ref name=":2">Kucharík, str. 29</ref>
|titul=Evanjelický kostol
|url=https://navstevnik.spisskanovaves.eu/co-vidiet/pamiatky/evanjelicky-kostol/
|vydavateľ=navstevnik.spisskanovaves.eu
|dátum prístupu=2020-07-23
|jazyk=sk}}</ref><ref name=":2">Kucharík, str. 29</ref>
 
==== Radnica ====
{{Catmore|Radnica (Spišská Nová Ves)}}
[[Súbor:Radnica v Spišskej Novej Vsi.jpg|náhľad|Radnica.|alt=|vľavo]]
[[Klasicistická architektúra|Klasicistickú]] budovu radnice postavili v rokoch [[1777]]{{--}}[[1779]] uprostred dnes Radničného Námestia po predaji svojej stredovekej [[Radnica|radnice]] dnes Provinčný dom. Jej výstavba bola financovaná z prostriedkov získaných z predaja pôvodnej radnice a z doplnených vlastných peňazí mesta. Celá výstavba stála 11 569 [[Zlatka|zlatých]] a 51 [[Grajciar|grajciarov]]. Hlavný vchod bol postavený zo severu a hlavná [[fasáda]] je tak orientovaná na juh. Ústredným miestom radnice je zasadacia sieň (dnes obradná sieň), ktorá zaberá až dve podlažia. Steny zdobia reštaurované benátske zrkadlá. Zvonku je zasadacia sieň dekoratívne vyzdvihnutá. Spodnú časť dekorácie tvorí mohutný [[Balkón (fasáda)|balkón]] s kužeľovitou [[Balustráda|balustrádou]] podopieranou kamennými [[Krakorec (konzola)|krakovcami]]. V suteréne sa nachádzali priestory slúžiace ako policajné väzenie a sklad paliva (dnes sa tam nachádzajú spoločenské priestory). Na prízemí sa nachádzajú kancelárske miestnosti predstaviteľov mesta, kancelárske priestory sa nachádzajú i na prvom a druhom poschodí.Vo foyeri sa nachádza reprezentačná stena erbov partnerských miest a svoje čestné miesto si v Radnici našla aj patrónka mesta. Od roku [[2010]] sa tu nachádza aj reštaurovaný originál sochy z barokového [[Mariánsky stĺp|Mariánskeho stĺpu]] stojaceho na námestí pred kostolom.<ref name=":2" /><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jančiková
|meno=Andrea
|titul=Spišská Nová Ves. Turistický sprievodca
|vydanie=1
|vydavateľ=Mesto Spišská Nová Ves
|miesto=Spišská Nová Ves
|rok=2013
|isbn=978-80-97472-3-5
|strany=7
|meno2=Lucia|priezvisko2=Kormošová}}</ref>
|priezvisko2=Kormošová}}</ref>
[[Súbor:Spišská Nová Ves 16Slovakia129.JPG|náhľad|Provinčný dom|alt=]]
[[Súbor:Spišská Nová Ves 16Slovakia129.JPG|náhľad|Provinčný dom]]
 
==== Provinčný dom ====
{{Catmore|Provinčný dom (Spišská Nová Ves)}}
Provinčný dom je významnou budovou mesta. Jeho názov je spomienkou na časy, kedy bol Spišská Nová Ves sídlom [[Provincia 13 spišských miest|Provincie XIII]] a potom [[Provincia 16 spišských miest|Provincie XVI spišských miest]]. Budova bola pôvodne postavená ako radnica mesta. V roku [[1443]] v nej uzavreli mier kráľ [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav Jagelovský]] a [[Ján Jiskra z Brandýsa]]. V roku [[1777]] budovu odkúpila Provincia XVI spišských miest a v nasledujúcom období upravila objekt pre svoje potreby. Stavebné úpravy boli realizované v neskoro barokovom duchu, ale aj s prvkami klasicizmu podľa návrhu Františka Bartla z roku [[1786]]. Čelná fasáda je bohato zdobená [[Rokoko|rokokovými]] [[Kartuša|kartušami]], pričom každá z nich ma vlastnú [[Alegória|alegorickú]] výzdobu s nápisom. Symbolicky vyobrazuju vlastnosti, ktoré by mal mať každý funkcionár mesta alebo provincie pri výkone úloh. Administratívne sídlo provincie tu sídlilo až do roku [[1876]]. Po zániku Provincie sa budova stala majetkom [[Spišská župa (Uhorsko)|Spišskej župy]], tá ju v roku [[1894]] predala [[Sporiteľňa XVI spišských miest|Sporiteľni XVI spišských miest]] za 18 600 zlatých. Od roku [[1954]] v ňom sídli [[Múzeum Spiša]], ktoré v rokoch [[2015]]{{--}}[[2016]] prešlo rozsiahlou rekonštrukciou.<ref>Kucharík, str. 301</ref><ref>{{Citácia knihy
|priezvisko=Chalupecký
|meno=Ivan
|titul=Provinčný dom
|vydanie=1
|vydavateľ=Mesto SpišskáNováSpišská Nová Ves
|miesto=Spišská Nová Ves
|rok=2003
|isbn=80-969054-9-X
|strany=}}</ref>
 
==== Reduta ====
{{Catmore|Reduta (Spišská Nová Ves)}}
[[Súbor:Spišská Nová Ves 040.jpg|vľavo|náhľad|Reduta.]]
Budova Reduty bola postavená v [[Historizmus|historizujúcom]] a [[Secesia|secesnom štýle]] v roku [[1902]] pre spoločnosť [[Imre Halmaih Strauss|Imre Halmaiho Straussa]], podľa návrhu budapeštianskeho architekta [[Koloman Gerster|Kolomana Gerstera]]. Reduta je trojpodlažná budova s pozdĺžnym pôdorysom so štyrmi hranolovými nárožnými vežami a so stanovou strechou, zakončené ozdobnými [[Helmica|helmicami]] a [[Lucerna|lucernou]]. Helmice sú ukončené cibuľovou stechou. Na rohoch sa nachádzajú plastické vázy v tvare plameňa. Severná a južná fasáda je zdobená [[Rizalit|rizalitom]]. Hlavný vstup teda [[portikus]] na dvoch [[Iónsky sloh|iónskych stĺpoch]], ktorého vrch je upravený [[Balustráda|balustrádou]] ako [[Terasa (architektúra)|terasa]]. Základným motívom výzdoby je veľký erb mesta Spišská Nová Ves a [[labuť]], ako symbol [[Spev|spevu]] a [[Poézia|poézie]]. Zaujímavo je riešená časť divadla, ktoré vystupuje z hmoty objektu v polkruhovej forme s polkruhovým schodiskom. Vstup do divadla je riešený cez sedem dverí. Divadlo má prízemie a dva rady [[Balkón|balkónov]]. [[Nástenná maľba]] v divadle je prácou maliara [[Jozef Hanula|Jozefa Hanulu]], predstavujúca [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]] a podtatranskú krajinu. Reduta slúži okrem [[Divadlo (budova)|divadla]], koncertnú sálu, hotelu a [[kaviareň]]. Súveký popis hovorí o bielej a zlatej výzdobe a o 235 miestach na sedenie. V budove pôsobí profesionálna scéna [[Spišské divadlo|Spišského divadla]] a ochotnícky súbor Hviezdoslav. V tejto budove sa v súčasnosti okrem Spišského divadla nachádza aj reštaurácia a kaviareň Sonáta, sídli tu Mestského kultúrne centrum a lokálna Televízia Reduta.
 
==== Meštianske domy ====
Kedže centrum mesta je už zapísané do pamiatkovej zóny stále tu nájdeme typické spišské meštianske domy. Námestie je rozdelené na dve ulice a to Zimná ulica (nem. ''Winterzeil'') a Letná ulica (nem. ''Sommerzeil''). Fasády budov na Zimnej ulici majú vo veľkej miere klasicistické a secesné prvky na priečelí, v priestranných podbrániach sa zachovali barokové, renesančné a dokonca aj gotické prvky. Barokové [[Klenba|klenby]] v podbrání ma napríklad dom č. 36.<ref name=":7">Chalupecký, str. 68{{--}}70</ref> V dome č. 46 sídli Galéria umelcov Spiša. Dom má modernú fasádu ale vo dvore možno vidieť renesančnú [[Lodžia|loggiulodžiu]] s [[Arkáda (architektúra)|arkádami]] a zvyšky renesančných okien. Dom je budova s trojpriestorovým členením s krížovými a valenými klenbami so zachovanými detailmi arkád, stĺpov, [[Rímsa|ríms]] a [[Krakorec (konzola)|krákorcov]], ako aj upravené exteriérové priestory galerijnej záhrady vytvárajú pre návštevníka príťažlivé prostredie naplnené výtvarným umením s možnosťou poznania, vzdelávania, objavovania, získavania nových zážitkov a stretnutí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Galéria umelcov Spiša|url=https://navstevnik.spisskanovaves.eu/co-vidiet/pamiatky/galeria-umelcov-spisa/|vydavateľ=navstevnik.spisskanovaves.eu|dátum prístupu=2020-08-05|jazyk=sk}}</ref> Dom č. 51 má podbránie ešte gotické ukončenie. Zachovanú renesančnú fasádu ma dom č. 53. a dom vedľa má bohatú klasicistickú fasádu. Ďalej v domoch č. 59 a 60 nájdeme gotické priechody. Dom č. 61 má pôvodnú renesančnú fasádu zdobenú barokovou [[Štuka|štukovou]] výzdobou, obsahujúcou nad oknami banický motív. Portál a časť podbránia je gotické. V priechode domu č. 62 je gotický [[portál]] a v dvore sú renesančné prvky. Pôvodné renesančné priečelia majú domy č. 63, 76{{--}}79 a 82{{--}}84. Na Zimnej ulici v dome č. 90 sa nachádzal fotoateliér Gustáva Matza.<ref name=":7" />
 
Na Letnej ulici nájdeme na dome č. 64 pamätnú tabuľu, v ktorom žila a v roku [[1928]] zomrela matka [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]], Albertína Štefáníková, ako aj jeho brat JUDr. Ladislav Dušan Štefáník. Dom č. 62 má na priečelí aj vo vnútri renesačné prvky. Dom č. 51 má síce modernú fasádu ale priechod a dvor je renesančný. Nad portálom sa nachádza rok [[1796]]. Vedľa Provinčného dom sa nachádza dom č. 48 ktorým má jasný gotický portál z [[15. storočie|15. storočia]]. Gotické je aj podbránie a v dvorovej časti sa nachádzajú zvyšky starej sýpky. Fasáda už je však renesančne upravená. Dom č. 45 má bohatú štukovú výzdobu na klasicistickej fasáde. Uprostred fasády sa nachádza medzi dvoma anjelmi šľachtický erb. Na dome č. 42 nájdeme liatinové zábradlia a podpery balkóna, pochádzajúceho zo železiarni v [[Prakovce|Prakovciach]]. Výrazné klasicistické fasády majú domy č. 37{{--}}39. Najcennejšou budovou na Letnej ulici je dom č. 34 hlavne jeho dvor. Dvor má renesančné ochodze z troch strán. Vzadu má na prízemí na prvom poschodí arkády. Cenné je aj kované zábradlie. Vo výklenku dvora je fragment starého nápisu PAVLUS ANNO..... DO... . Vedľa sa nachádza budova bývalej filiálky Pražskej banky. Na čele fasády je mozaikový erb [[Praha|Prahy]]. V chodbe sa nachádza tabuľa, nad ktorou je nápis: RENOVATUM 1671. Pod ňou sú dva erby, zobrazujúce na trojvrší stojacu holubicu s vetvičkou v zobáku. Vedľa sa nachádza aj majstrovská značka. Dom č. 28 má secesným ornamentom zdobenú fasádu. Nad balkónom je rok [[1904]], nad oknami je monogram Armanda Jantnera.<ref>Chalupecký, str. 70{{--}}72</ref>

<gallery>
Súbor:Spišská Nová Ves 16Slovakia103.JPG|Dom č. 46 na Zimnej ulici, Galéria umelcov Spiša.
Súbor:Spišská Nová Ves 16Slovakia106.JPG|Dom č. 62 na Zimnej ulici.
Řádek 249 ⟶ 345:
</gallery>
 
==== Roľnícko{{--}}remeselnícke domy ====
Boli prevažne drevené prízemné domy s o štítom a sedlovou šindľovou strechou. Zvláštnosťou bolo riešenie komína cez tzv. krytý šindeľ. Tieto drevené domy sa nachádzali na Mlynskej ulici a predovšetkým v časti mesta za ohybom rieky Hornád, zvanej "''Šestnástka''". Názov pochádza jednak od toho, že toto územie patrilo rade šestnástich, jednak podľa 16 domov, ktoré sa tam nachádzal dnes na mieste Zimného štadióna, kde sa v stredoveku predpokladane nachádzal ženský kláštor.<ref name=":4">Chalupecký, str. 74{{--}}75</ref> Nachádzali sa tu ďalšie menšie osady ako bola banícka osada "''Klepár''" (nem. ''Klopp Orth''), garbiarska osada "''Garbovňa''" (nem. ''Garberei''), ktoré vznikli v priebehu [[16. storočie|16. storočia]]. V týchto osadách prevládala drevená drobná ľudová architektúra. Typickým znakom bolo prelínanie medzi meštianskou zástavbou a ľudovou a to hlavne vo východnom závere šošovky na tzv. Strednom riadku (medzi Redutou a dnes Hotelovou akadémiou) a na Mlynskej ulici, ale aj v záveroch Letnej a Zimnej ulice. V ľudovej architektúre bol využívaný typ slovenského karpatského domu a typ tzv. ľudového domu [[Spišskí Nemci|spišských Nemcov]], ktorých sa rôzne jednotlivé prvky prelínali. Z architektonického a historického hľadiska bol zaujímavý ľudový dom spišských Nemcov. Podľa V. Mencla práve v Spišskej Novej Vsi sa do druhej pol. [[20. storočie|20. storočia]] tento typ domu zachoval v najkomplexnejšej a najarchaickejšej forme tak, ako bol na [[Spiš]] importovaný kolonistami z [[Nemecko|Nemecka]] v [[13. storočie|13. storočí]]. Išlo o radový dom so strechou na samostatnej kolovej konštrukcii s krytým prejazdom "''dúfart''/''durchfahrt''" alebo "''laib''" s konštrukčne nezávislou zrubovou alebo murovanou izbou, orientovanou dvoma oknami do ulice, ktorá nemala ohnisko. Za obytnou izbou u najpôvodnejších domov bola otvorená kuchyňa s ohniskom a za ňou pokračovala uzavretá komora a ďalšie hospodárske miestnosti. Prejazd aj kuchyňa bývali otvorené do krovu. Krov bol hambálkovej konštrukcie, sedlová strecha mala hrebeň kolmý na ulicu, medzi strechami susedných domov bol spoločný medzi strešný žľab. Nemecký ľudový radový dom slúžil na Spiši v mestskom i vidieckom prostredí a charakterizoval zástavbu drobnejších urbanistických celkov spišských Nemcov. Jeho netypická konštrukcia a skladba svedčí o prapôvode ešte v prehistorickom kolovom dome. Uličné štíty oboch zastúpených typov (ale aj mnohých meštianskych domov pred 19. storočí) bývali drevené doskované, prelomené polvalbou alebo zriedkavejšie aj objemnou krytou galériou. Štít ukončoval tzv. kabrinec alebo aj kukla (strieška polkužeľového tvaru - ktorý mával na spodnom záklope maľovaný rok a meno vlastníka alebo staviteľa domu). Kabrinec plnil funkciu krytia doštenia štítu a je považovaný za prvok praslovanského pôvodu. Vo vrchole kabrinca bola osadená vyrezávaná makovica, hálka alebo kolík.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia knihy
|priezvisko=Mencl
|meno=Václav
|titul=Lidová architektura v Čekoslovensku
|vydanie=1
|vydavateľ=[[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]]
|miesto=Praha
|rok=1980
|isbn=
|strany=365{{--}}368}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vařeka|meno=Josef|titul=Lidová architektura|vydanie=2|vydavateľ=Grada|miesto=Praha|rok=2007|isbn=80-247-1204-0|strany=231-237|meno2=Václav|priezvisko2=Frolec}}</ref>
|priezvisko=Vařeka
|meno=Josef
|titul=Lidová architektura
|vydanie=2
|vydavateľ=[[Grada Publishing]]
|miesto=Praha
|rok=2007
|isbn=80-247-1204-0
|strany=231{{--}}237
|meno2=Václav
|priezvisko2=Frolec}}</ref>
 
==== Ostatné budovy ====
Železničiarsky internát bol postavený v secesnom štýle v rokoch [[1898]]{{--}}[[1899]] podľa plánov Jozefa Pfina. Vyzdvihnutá je hlavne stredná časť ako aj konce krídel. Nad portálom je reliéf zobrazujúci detskú hlavu. Nad ním a nad oknami sú iniciálky KOV (''Kassa óderbergi vasút''{{--}}[[košicko-bohumínska železnica]]). Od roku [[1940]] tu sídlila súkromná hudobná škola až do roku [[1944]] kedy boli miestnosti školy obsadené nemeckou armádou. Až v roku [[1946]] sa hudobná škola znovu otvorila. V roku [[1951]] bola Mestská hudobná škola zoštátnená a ďalšie roky škola prosperovala a otvoril sa aj výtvarný odbor, neskôr tanečný a literárno-dramatický odbor. Naďalej tu sídli Základná umelecká škola.<ref name=":5">CHalupeckýChalupecký, str. 67</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Základná umelecká škola J. Fabiniho 1
|url=http://www.zussnv.sk/o-nas/historia/
|vydavateľ=www.zussnv.sk
|dátum prístupu=2020-08-03|jazyk=sk|meno=KABADU-výroba webových|priezvisko=stránok}}</ref>
 
Učiteľský ústav bol postavený v rokoch [[1873]]{{--}}[[1874]] pôvodne ako pseudo [[Klasicistická architektúra|klasicistická]] budova. Budova postavená na dvakrát. Pôvodná budova bola o tretinu menšia. Postavili ju podľa plánov prof. Skalnického. V roku [[1907]]{{--}}[[1908]] pristavili k budove ďalšie krídlo pre internát. Budova mala pripomínať talianske renesančné paláce. Učiteľský ústav tu sídlil vyše 80 rokov. Dnes je sídlom Gymnázia na Školskej ulici.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=spisskanovaves.eu: Pamiatky
|url=https://www.spisskanovaves.eu/spisska_nova_ves/o_meste/pamiatky/index.html
|vydavateľ=www.spisskanovaves.eu
|dátum prístupu=2020-08-03}}</ref>
 
Oproti budove učiteľského ústavu (dnes Gymnázium Školská) stála židovská [[synagóga]]. Postavili ju podľa plánov Jozefa Feigenbauma v rokoch [[1898]]{{--}}[[1899]] v [[Maurské umenie|maurskom štýle]].  Synagóga bola v roku [[1939]] dvakrát podpálená a v roku [[1941]] ju zničila [[Hitlerjugend]]. Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] boli zvyšky budovy rozobraté na stavebný materiál.<ref name=":5" /> Na mieste dnešnej synagógy stoja domy.Pri synagóge sa bola postavená budova Okresného súdu spolu väznicou podľa plánov architekta Františka Jablonského v roku [[1909]]. Dnes slúži ako Detašované pracovisko [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Univerzity Konštantína Filozofa]].<ref name=":0" />
Řádek 261 ⟶ 385:
Budova bývalého evanjelického gymnázia stoji na konci Školskej ulici. Najprv to bola budova, ktorá patrila evanjelickej cirkvi neskôr bola prebudovaná evanjelické gymnázium. V rokoch [[1898]]{{--}}[[1900]] bol dostavané druhé poschodie. [[Priečelie]] budovy má dojem klasicistickej budovy. Stredná časť je zdobená [[Pilaster|pilastrami]], okná majú nadokenné [[Rímsa|rímsy]]. Vo dvore budovy stál v minulosti drevený evanjelický kostol. Budova neskôr slúžila ako Stredná priemyselná škola geologicko-banícka, ktorá patrila medzi najlepšie na [[Slovensko|Slovensku]].<ref>Chalupecký, str. 68</ref>
 
Medzi ďalšie významné budovy v Spišskej Novej Vsi patrí Katolícka fara postavená v roku [[1750]]. V rokoch [[1785]]{{--}}[[1786]] menšie barokové úpravy a na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] secesná dostavba. Ďalej Evanjelická dievčenská meštianska škola postavená v roku [[1914]] podľa projektu J. Urinyiho. Dnes tam sídli [[Technická akadémia]]. Na námestí blízko farského kostola sa nachádzal Rímskokatolícka ľudová škola z roku [[1877]] dnes tam sídli [[Cirkevné gymnázium Štefana Mišíka v Spišskej Novej Vsi|Cirkevné gymnázium Štefana Mišíka]]. Bývala kráľovská drevopriemyselná škola z rokoch [[1897]]{{--}}[[1899]], podľa návrhu H. Hermanna. Dnes tu sídli Hotelová Akadémia.Ďalej sa v meste nachádzali kasárne honvédov z roku [[1892]], dnes sa v objekte nachádzajú rôzne menšie firmy. V roku [[1885]] bol otvorený Mestský sirotinec. V metskej časti [[Novoveská Huta]] sa nachádza kamenný most, kostol [[Svätý Cyril a Metod|svätého Cyrila a Metoda]] a dnes už zaniknutý areál Novoveských kúpeľov.<ref name=":0" />
 
Vstupná brána na Mestský cintorín sa nachádza smerom do Levočskej brány na Slovenskú ulicu. Mestský cintorín bol postavený v [[18. storočie|18. storočí]], ktorý bol ohradený múrom a vstupnou bránou. Nad vstupnou bránou boli inštalované sochy evanjelistov – [[Ján Evanjelista|svätého Jána]], [[Lukáš (evanjelista)|svätého Lukáša]], [[Marek (evanjelista)|svätého Mareka]] a [[Matúš (apoštol)|svätého Matúša]]. Koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]] boli sochy demontované a v roku [[2009]] boli sochy reštaurované. Spolu s reštaurovaním sôch boli vyhotovené aj kópie, ktoré boli od roku [[2010]] znovu inštalované na priečelí vstupnej brány cintorína. Zreštaurované originálne sochy boli uložené do evanjelického kostola.<ref>Chalupecký, str. 65{{--}}67</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=spisskanovaves.eu: Sochy evanjelistov
|url=https://www.spisskanovaves.eu/spisska_nova_ves/o_meste/pamiatky/sochy_evanjelistov/index.html
|vydavateľ=www.spisskanovaves.eu
|dátum prístupu=2020-08-03}}</ref>
 
Židovský cintorín sa nachádza vo východnej časti mesta neďaleko železničnej trati. Potreba s výstavbou židovského cintorína súvisela s formovaním náboženskej obci v Spišskej Novej Vsi. Súčasťou cintorína bola vstupná brána, múr a obradná miestnosť s márnicou, ktorá bola pôvodne používaná ako dom očisty (''Bejt tahara)''. Časť obradnej miestnosti bol prestavaný v septembri [[1944]] na príkaz nemeckej armády na vojenské opevnenie. Po vojne boli po stranách cintorína vybudované garáže a zriadená záhradkárska oblasť. Židovský cintorín bol obnovený až po roku [[1989]] a to skupinou dobrovoľníkov, Ústredného zväzu Židovskej náboženskej obci na Slovensku a grantu od spoločnosti [[Orange Slovensko|Orange]]. Židovský cintorín je dnes poslednou zachovanou pamiatkou židovskej kultúry v meste. V roku [[2010]] bol zaradený medzi pamiatky [[Slovenská cesta židovského kultúrneho dedičstva|Slovenskej cesty židovského kultúrneho dedičstva]], ktorá je súčasťou rozsiahleho projektu [[Európska cesta židovského kultúrneho dedičstva|Európske cesty židovského kultúrneho dedičstva]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Židovský cintorín
|url=https://navstevnik.spisskanovaves.eu/co-vidiet/pamiatky/zidovsky-cintorin/
|vydavateľ=navstevnik.spisskanovaves.eu
|dátum prístupu=2020-08-03
|jazyk=sk}}</ref>

<gallery>
Súbor:Gym Skolska SNV.jpg|Učiteľský ústav dnes Gymnázium Školská.
Súbor:Spišská Nová Ves 16Slovakia70.JPG|Bývalá Kráľovská drevopriemyselná škola, dnes Hotelová akadémia.
Řádek 277 ⟶ 412:
 
==== Moderné stavby 20. storočia ====
Medzi moderné stavby v Spišskej Novej Vsi možno radiť Hanulovu vilu z [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]] na Hanulovej ulici. Mestský úrad je ďalšou modernou stavbou z rokoch [[1938]]{{--}}[[1940]] podľa projektu [[Milan Michal Harminc|M.M. Harminca]], ako jeden architektonický komplex. Vo výzdobe priečelia je v značnej miere použitý pre Stredný Spiš charakteristický travertín. Oproti mestskému úradu stoji moderná výšková budova hotel Metropol z roku [[1969]]. Medzi moderné stavby sakrálnej architektúry na Slovensku patrí Kostol Božieho Milosrdenstva na sídlisku Západ I., Gréckokatolícky chrám Premenia Pána v centre mesta a Kostol Panny Márie Fatimskej na [[Ferčekovce|Ferčekovciach]].<ref>Chalupecký, str. 68</ref><ref name=":0" />

<gallery>
Súbor:Spišská Nová Ves 303.jpg|Mestský úrad.
Súbor:Spišská Nová Ves 16Slovakia153.JPG|Gréckokatolícky chrám Premenenia Pána.
Řádek 283 ⟶ 420:
 
=== Kaplnky ===
V okolí mesta sa nachádza niekoľko väčších [[Kaplnka|kaplniek]], ktoré boli postavené v [[18. storočie|18. storočí]]. Najstaršia z nich je kaplnka [[Svätý Kríž|svätého Kríža]], postavená v roku [[1748]] a reštaurovaná do roku [[1802]], ktorá sa dodnes nezachovala. Do prvej polovici 18. storočia patrí kaplnka [[Svätá Anna|svätej Anny]], postavená pri ceste do [[Levoča|Levoče]]. Dnešnú podobu získala až pri jej zväčšení v roku [[1804]]. V nej sa nachádza [[Renesancia|renesančný]] [[oltár]] z polovice [[17. storočie|17. storočia]]. Pri ceste do [[Markušovce|Markušoviec]] sa nachádza kaplnka [[Najsvätejšia Trojica|svätej Trojice]]. Bola postavená v roku [[1757]], a obnovovaná v roku [[1825]]. V kaplnke sa nachádza oltárna skriňa s dvoma krídlami z konca [[15. storočie|15. storočia]]. Ústredná socha je negotická z roku [[1800]]. Na tabuliach sú namaľovaní [[Juraj (svätec)|svätý Juraj]], [[svätý Augustín]], [[svätý Vavrinec]], [[svätý Erazmus]], [[svätý Rochamus]], [[svätý Anton]], [[svätý Egídius]] a traja neznámi. pravdepodobne sa jedná o pôvodný oltár [[Svätý Benedikt|svätého Benedikta]] alebo [[Svätý Mikuláš|Mikuláša]] z farského kostola. Ďalšia kaplnka [[Ruženec|svätého Ruženca]] z roku [[1760]], reštaurovaná v roku [[1802]] a [[1845]] pri starej ceste do [[Novoveská Huta|Novoveskej Huty]]. Neďaleko od nej sa nachádza menšia kaplnka zvaná "''kammený obrazek''" postavená v roku [[1828]] na mieste kde zosun pôdy usmrtil dvoch ľudí.<ref name=":4" />

<gallery caption="Kaplnky">
Súbor:Spišská Nová Ves - chapel of St Anne.JPG|Kaplnka svätej Anny
</gallery><gallery caption="Pamätníky">
Řádek 297 ⟶ 436:
 
== Obyvateľstvo ==
===Vývoj obyvateľstva od roku 1880{{--}} po súčasnosť ===
<graph>{
"version": 2,
Řádek 712 ⟶ 851:
* Gejza Emericzi (1838{{--}}†1857), prvý riaditeľ Učiteľského ústavu, funkcionár Spišského učiteľského spolku, významný organizátor spolkového života a sociálnej starostlivosti
 
* [[Jozef Hanula]] (* [[1863]] – † [[1944]]), maliar, pedagóg, ilustrátor
* Vojtech (Béla) Hajts (*1872{{--}}†1926), pedagóg, priekopník turistiky, zakladateľ turistiky na [[Spiš (región)|Spiši]], tvorca názvu [[Slovenský raj]], založili v roku [[1904]] súkromné observatórium
* Juraj Kapralčík (*1880{{--}}†1964), spisovateľ, pseudonym Ďuro Pokuta, napísal 5 básnických zbierok: Spišské klapancie
* Krištof Klesch (*1632{{--}}†1706), evanjelický duchovný, básnik, autor náboženských barokových polemík a dišpút
* [[Samuel Láni|Samuel Lányi]] (*1792{{--}}†1860), zememerač, maliar
* Ján Malleter (*1691{{--}}†1755), lekár, prírodovedec, spolupracoval s [[Matej Bel|Matejom Belom]] na monografii [[Spišská stolica|Spišskej stolice]], bol poverený zostavením prírodopisno-mineralogickej zbierky pre ruského cára [[Peter Veľký|Petra I.]]
* Ján Mariáši (*1822{{--}}†1905), príslušník kráľovskej gardy, dôstojník revolučnej armády, poslanec na [[Uhorský snem|uhorskom sneme]] za mesto Spišská Nová Ves
* Gustáv Matz (*1860{{--}}†1903), fotograf, historik umenia
* Aurél Münnich (*1856{{--}}†1906), právnik, poslanec, právny zástupca 1. uhorskej sporiteľne, poslanec Uhorského parlamentu za mesto Spišská Nová Ves, spoluzakladateľ Novoveských kúpeľov
* Sándor (Alexander) Münnich (*1842{{--}}†1918), historik, archeológ, pedagóg, horolezec, v roku [[1896]] vydal knihu o dejinách Spišskej Novej Vsi
* [[Viktor Olgyai]] (*1870{{--}}†1929), maliar, grafik
* Márton Roth (*1841{{--}}†1917), pedagóg, numizmatik, priekopník turistiky, podieľal sa na sprístupňovaní roklín Slovenského raja, organizátor [[Uhorský karpatský spolok|Uhorského karpatského spolku]], spoluzakladateľom [[Podtatranské múzeum v Poprade|Podtatranského múzea]] v [[Poprad|Poprade]], spoluautor dejín Spišského učiteľského spolku
* ThDr. Mikuláš Stanislav (*1908{{--}}†1975), kňaz, pedagóg, popredný znalec biblie, spolu prekladateľ Písma svätého
* Karol Thern (*1817{{--}}†1886), hudobný skladateľ, dirigent, klavirista, pedagóg, pseudonym Réth N. Károly
* Ľudovít Trangous (*1786 {{--}}†1855), železiarsky podnikateľ, mecenáš evanjelického školstva, založil moderné železiarne a valcovňu v [[Krompachy|Krompachoch]]
* Jozef Trangous (*1783{{--}}†1861), mecenáš ľudového a dievčenského školstva v meste
* Elias Ursinus (*okolo 1580{{--}}†1627), evanjelický kňaz, spisovateľ, humanistický vzdelanec, autor učebnice teológie, filozofickej rozpravy, rukopis jeho denníka je súčasťou spišskonovoveskej kroniky, jeho pohrebný chválospev na [[Stanislav I. Turzo|Stanislava Thurzu]] vyšiel v roku [[1626]] v [[Košice|Košiciach]]
* [[Andrej Reiprich]] (*[[1912|1912{{--}}]]†[[2002]]), entomológ
* [[Mikuláš Huba (herec)|Mikuláš Huba]] (*[[1919|1919{{--}}]]†[[1986]]), herec a recitátor
* [[Alexander Huba]] (*[[1920|1920{{--}}]]†[[2008]]), entomológ a vysokoškolský pedagóg
* [[Viliam Ficker]] (*[[1932|1932{{--}}]]†[[1978]]), matematik
* [[Ján Melkovič]] (*[[1939|1939{{--}}]]†[[2004]]), hudobný skladateľ a herec
* [[Ernest Valko]] (*1953{{--}}†2010), advokát, predseda ústavného súdu a politik
* [[Viera Klimková]] (*[[1957]]), bývalá bežkyňa na lyžiach a trénerka
 
== Partnerské mestá ==
Řádek 752 ⟶ 891:
* {{flagicon|USA}} [[Youngstown (Ohio)|Youngstown]], [[Ohio]], [[Spojené štáty|USA]]
}}
 
== Galéria ==
<gallery>
Řádek 770 ⟶ 910:
 
== Literatúra ==
 
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=kolektív autorov|titul=Spišská Nová Ves|vydanie=1|vydavateľ=Popradská tlačiareň a vydavateľstvo Poprad|miesto=Spišká Nová Ves|rok=|isbn=80-969521-1-0|strany=|poznámka=kolektív autorov}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Turistický sprievodca|vydanie=1|vydavateľ=Mesto Spišská Nová Ves|miesto=Spišská Nová Ves|rok=2017|isbn=978-80-972335-7-0|strany=|poznámka=kolektív autorov}}