Verzia z 06:51, 10. apríl 2020 upraviť Luppus (diskusia \| príspevky) 32 390 editací wikilinky ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 19:27, 1. september 2020 upraviť vrátiť Pescan (diskusia \| príspevky) 34 017 editací d referencie Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Obrázok:Košický hrad 15.JPG\|náhľad\|Okrúhla veža Košického hradu]] '''Košický hrad'''<ref>{{Názvy hradov a zámkov\|2020-09-01}}</ref> alebo '''Hradová'''<ref>KOŠICE. In: {{Citácia knihy \| priezvisko = Plaček \| meno = Miroslav Riadok 21: == Dejiny == Hrad pravdepodobne postavil palatín [[Omodej]] (Amade) Aba. Po smrti posledného Arpádovca [[Ondrej III.\|Ondreja III.]], v roku [[1301]], sa začínajú spory medzi Omodejovcami -– ktorí boli na strane [[Karol Róbert\|Karola Róberta]] -– a kráľovskou korunou. Po prepadnutí omodejovského hradu Gönz košickými mešťanmi a Spišiakmi, sa boje preniesli do blízkosti Košíc. Omodej si preto začal stavať na cudzom území, ktoré ovládal a z ktorého mohol kontrolovať aj Košice, hrad. V roku [[1307]] sa Košice pridali na stranu Karola a preto spory zanikli. To vysvetľuje, prečo hrad nebol dostavaný. Omodejovci po prehratej bitke hrad stratili a kráľ ho daroval svojim verným prívržencom, ktorí prišli spolu s ním z Talianska, Drugethovcom. Neskôr sa stali majiteľmi hradu [[Bubekovci\|Bebekovci]]. Tí mali ustavičné spory s mešťanmi z Košíc, ktorí tvrdili, že hrad bol postavený na ich území. Nakoniec keď sa do sporu zamiešal sám panovník, ktorému boli Bebekovci neverní, Košice roku [[1430]] hrad skutočne získali. Košičanom nešlo, pravda, ani tak o sám hrad, ako skôr o jeho rozsiahle majetky. Po ich získaní prestali sa o hrad starať, ktorý od polovice [[15. storočie\|15. storočia]] pomaly pustol a skoro zanikol.▼ == Súčasný stav ==▼ ▲Hrad pravdepodobne postavil palatín [[Omodej]] (Amade) Aba. Po smrti posledného Arpádovca [[Ondrej III.\|Ondreja III.]], v roku [[1301]], sa začínajú spory medzi Omodejovcami - ktorí boli na strane [[Karol Róbert\|Karola Róberta]] - a kráľovskou korunou. Po prepadnutí omodejovského hradu Gönz košickými mešťanmi a Spišiakmi, sa boje preniesli do blízkosti Košíc. Omodej si preto začal stavať na cudzom území, ktoré ovládal a z ktorého mohol kontrolovať aj Košice, hrad. V roku [[1307]] sa Košice pridali na stranu Karola a preto spory zanikli. To vysvetľuje, prečo hrad nebol dostavaný. Omodejovci po prehratej bitke hrad stratili a kráľ ho daroval svojim verným prívržencom, ktorí prišli spolu s ním z Talianska, Drugethovcom. Neskôr sa stali majiteľmi hradu [[Bubekovci\|Bebekovci]]. Tí mali ustavičné spory s mešťanmi z Košíc, ktorí tvrdili, že hrad bol postavený na ich území. Nakoniec keď sa do sporu zamiešal sám panovník, ktorému boli Bebekovci neverní, Košice roku [[1430]] hrad skutočne získali. Košičanom nešlo, pravda, ani tak o sám hrad, ako skôr o jeho rozsiahle majetky. Po ich získaní prestali sa o hrad starať, ktorý od polovice [[15. storočie\|15. storočia]] pomaly pustol a skoro zanikol. Dnes iba z konfigurácie terénu a architektonických zvyškov možno usudzovať, že vysoký úzky chrbát skalného masívu bol vkomponovaný do areálu. Opevnenie sa skladá z okrúhlej veže a trojuholníkovej bašty, na ktorú nadväzuje plynule múr. Ten pokračuje ešte 100 m, kde sa náhle končí. Ani iné pozostatky ani terénna dispozícia nenaznačuje pokračovanie hradieb, z čoho je možné usudzovať, že hrad nebol dostavaný. Hrad bola skôr pevnosť, ktorá so svojimi 3,8 m hrubými múrmi aj napriek nedostavaniu mohla slúžiť svojmu účelu. Hradný areál bol v rokoch 2012-/2013 výrazne zakonzervovaný a zrevitalizovaný ako súčasť projektu Košice -– Európske hlavné mesto kultúry 2013. Vďaka tomu sa stal spolu s blízkou vyhliadkovou vežou a zoo častým cieľom Košičanov a návštevníkov mesta▼ ▲==Súčasný stav== ▲Dnes iba z konfigurácie terénu a architektonických zvyškov možno usudzovať, že vysoký úzky chrbát skalného masívu bol vkomponovaný do areálu. Opevnenie sa skladá z okrúhlej veže a trojuholníkovej bašty, na ktorú nadväzuje plynule múr. Ten pokračuje ešte 100 m, kde sa náhle končí. Ani iné pozostatky ani terénna dispozícia nenaznačuje pokračovanie hradieb, z čoho je možné usudzovať, že hrad nebol dostavaný. Hrad bola skôr pevnosť, ktorá so svojimi 3,8 m hrubými múrmi aj napriek nedostavaniu mohla slúžiť svojmu účelu. Hradný areál bol v rokoch 2012-2013 výrazne zakonzervovaný a zrevitalizovaný ako súčasť projektu Košice - Európske hlavné mesto kultúry 2013. Vďaka tomu sa stal spolu s blízkou vyhliadkovou vežou a zoo častým cieľom Košičanov a návštevníkov mesta == Referencie ==

Košický hrad: Rozdiel medzi revíziami