Eukaryoty: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
supergroup je jeden z možných názvov veľkých taxónov, na systéme ako takom to vôbec nič nemení, Tirjaková a pod. to napr. volajú ríša a pod. Značka: odstránenie referencie |
supergroup je jeden z možných názvov veľkých taxónov, na systéme ako takom to vôbec nič nemení, Tirjaková a pod. to napr. volajú ríša a pod. |
||
Riadok 1:
{{{Najlepší článok}}
{{Substovaný infobox}}
{| style="border-collapse: collapse; border-color: #AAAAAA; float:right; width:260px; margin-left: 1em;" border="1" cellspacing="0" align="right" cellpadding="2"
Riadok 59:
=== Stavba bunky ===
Bunky eukaryotov sú veľmi odlišné od [[prokaryotická bunka|prokaryotickej bunky]] nielen v otázke veľkosti, ale vykazuje značné rozdiely aj po štruktúrnej stránke. Na rozdiel od prokaryotov sú komplexnejšie a tzv. kompartmentalizované, teda rozdelené na jednotlivé kompartmenty („oddelenia“). Obsahujú napríklad pravé [[bunkové jadro|jadro]] obklopené [[bunková membrána|dvojitou membránou]], ktorá oddeľuje [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] od okolitých častí bunky. Ďalším výrazným znakom je [[endomembránový systém]], čiže skupina [[organela|organel]] taktiež obalených membránou. K týmto patrí hlavne [[endoplazmatické retikulum]], [[Golgiho aparát]], [[lyzozóm]]y či [[mitochondria|mitochondrie]], prípadne funkčné deriváty mitochondrií ([[hydrogenozóm]]y, [[mitozóm]]y). Obsahujú tiež tzv. [[cytoskelet]], čo je akási vnútorná [[kostra]] bunky zaisťujúca pohyb buniek a vnútorný transport; plní tiež dôležité funkcie pri delení buniek. Nemenej dôležitou súčasťou sú [[ribozóm]]y, u eukaryotov tzv. 80[[Svedberg|S]] (toto číslo udáva čas, za ktorý prebehne [[sedimentácia]] ribozomálnej makromolekuly pri jej [[Laboratórna centrifúga|ultracentrifugácii]]).
[[Súbor:Biological cell.svg| náhľad|upright=1.5|Schematický model eukaryotickej bunky: 1
Okrem vyššie uvedených štruktúr, ktoré sú prítomné takmer vo všetkých eukaryotických bunkách, sa v mnohých skupinách eukaryotov vyvinuli aj iné špecifické organely, napríklad [[plastid]]y u [[rastliny|rastlín]] a mnohých [[protista|protíst]]. Na rozdiel od mitochondrií sa plastidy vyvinuli u niekoľkých, často nepríbuzných skupín eukaryotov. Tzv. primárne plastidy pochádzajú zo [[sinice|siníc]] a vznikli pravdepodobne len raz, a to u rastlín, ktoré v širšom poňatí zahŕňajú nielen [[zelené rastliny]] (''Viridiplantae''), ale aj červené riasy (''Rhodophyta''), [[Glaucophyta|glaukofyty]] (''Glaucophyta'') a tiež skupinu [[Rhodelphidia]], ktorej zástupcovia sa však živí [[Heterotrofia|heterotrofne]].<ref>{{Citácia periodika |meno=S. Blair |priezvisko=Hedges |meno2=Jaime E. |priezvisko2=Blair |meno3=Maria L. |priezvisko3=Venturi |spoluautori=et al. |mesiac=január |rok=2004 |titul=A molecular timescale of eukaryote evolution and the rise of complex multicellular life |periodikum=BMC Evolutionary Biology |ročník=4 |číslo= |strany=2 |pmid=15005799 |pmc=341452 |doi=10.1186/1471-2148-4-2 |jazyk=po anglicky}}</ref> Plastidy u iných druhov fotosyntetizujúcich eukaryotov vznikli predovšetkým sekundárnou endosymbiózou, teda pohltením jednej z pôvodných skupín rastlín.
Riadok 76:
Rozlišuje sa niekoľko typov nepohlavného rozmnožovania, a to jednoduché delenie materskej bunky na dve dcérske (u protíst najbežnejšie), ďalej [[pučanie]] (napr. ''[[Suctoria]]'') či mnohonásobné delenie bunky za vzniku množstva dcérskych buniek (rôzne ''[[Apicomplexa]]'').<ref name=hh /> U mnohobunkových organizmov sa vyskytuje široké spektrum rôznych druhov nepohlavného rozmnožovania, napr. [[fragmentácia]] (u mnohých rastlín), tvorba [[spóra|spór]] nepohlavnou cestou, [[partenogenéza]], [[apomixia]] alebo tiež [[pučanie (zoológia)|pučanie]].
Aj pohlavné rozmnožovanie je v rámci eukaryotickej domény (až na vyššie zmienené výnimky) neobyčajne rozšírené. V užšom zmysle pojmu pohlavné rozmnožovanie sú tohto typu rozmnožovania schopné spomedzi všetkých foriem života len eukaryoty. Typický scenár u mnohých prvokov a mnohobunkových organizmov vyzerá takto: v procese redukčného delenia ([[meióza|meiózy]]) vznikajú dva typy sexuálne diferencovaných buniek, tzv. [[Pohlavná bunka|gaméty]], obvykle označované ako + a
=== Pohyb ===
Riadok 110:
[[Súbor:Grypania spiralis.JPG| náhľad|left|Tieto vláknité fosílie rodu ''[[Grypania spiralis|Grypania]]'', dosahujúce veľkosti až niekoľko [[centimeter|cm]], sa našli v [[Montana (USA)|Montane]] a v [[Michigan]]e, USA. Dnes sa považujú za dve miliardy rokov staré [[fotosyntéza|fotosyntetizujúce]] [[riasy]]<ref name=knoll /><ref name=megaalgae>{{Citácia periodika |meno=T. M. |priezvisko=Han |meno2=B. |priezvisko2=Runnegar |mesiac=júl |rok=1992 |titul=Megascopic eukaryotic algae from the 2.1-billion-year-old negaunee iron-formation, Michigan |periodikum=Science |ročník=257 |číslo=5067 |strany=232–5 |pmid=1631544 |doi=10.1126/science.1631544 |jazyk=po anglicky}}</ref>]]
Hoci vznik [[eukaryotická bunka|eukaryotických buniek]] je významný míľnik v [[Evolúcia|evolučnej]] histórii života, čas jeho vzniku je stále neistý. Niekedy sa datuje do doby pred 1,8
=== Vznik eukaryotickej bunky ===
|