Eukaryoty: Rozdiel medzi revíziami

Pôvod eukaryotickej bunky doteraz nie je známy. Podľa súčasných poznatkov sa zdá, že ku vzniku eukaryotov prispeli tak [[archeaArcheóny|archeálne]], ako aj [[baktérie|bakteriálne]] [[genóm]]y. Jedným zo svetlých miest je vznik mitochondrií. V tejto organele bola totiž nájdená DNA, ktorá vykazuje značnú príbuznosť s baktériami z radu ''[[Rickettsiales]]''. [[Endosymbiotická teória]] tak oprávnene tvrdí, že mitochondrie vznikli práve pohltením ''[[Rickettsia|Rickettsií]]'' inou bunkou a dnešné mitochondrie sú potomkovia týchto baktérií,<ref name=Emelyanov>{{Citácia periodika |meno=Victor V. |priezvisko=Emelyanov |mesiac=apríl |rok=2003 |titul=Mitochondrial connection to the origin of the eukaryotic cell |periodikum=European Journal of Biochemistry |ročník=270 |číslo=8 |strany=1599–618 |pmid=12694174 |doi=10.1046/j.1432-1033.2003.03499.x |jazyk=po anglicky}}</ref> ktoré sa ale dlhodobým vývojom vo vnútri eukaryotických buniek značne zmenili.

Niektoré štúdie však navrhujú o niečo zložitejší spôsob vzniku eukaryotickej bunky. Takzvané chimérické (čiže fúzne) hypotézy predpokladajú, že amitochondriálny eukaryont (čiže predok eukaryotov ešte bez mitochondrií) vznikol splynutím jednej bunky archeálnej a jednej bakteriálnej. Eukaryotický genóm je podľa tejto hypotézy tiež mixom archeálnych a bakteriálnych génov. Až potom vznikli mitochondrie (a plastidy), a to ďalšími endosymbiotickými udalosťami.<ref>{{Citácia periodika |meno=James R. |priezvisko=Brown |meno2=W. Ford |priezvisko2=Doolittle |mesiac=december |rok=1997 |titul=Archaea and the prokaryote-to-eukaryote transition |periodikum=Microbiology and Molecular Biology Reviews |ročník=61 |číslo=4 |strany=456–502 |pmid=9409149 |pmc=232621 |url=http://mmbr.asm.org/cgi/pmidlookup?view=long&pmid=9409149 |jazyk=po anglicky}}</ref> Podobná teória navrhuje iný sled udalostí: archebaktéria strávila baktériu ako potravu a časť bakteriálnej DNA sa včlenila do archeálnej DNA.<ref>{{Citácia periodika |meno=W. Ford |priezvisko=Doolittle |mesiac=august |rok=1998 |titul=You are what you eat: a gene transfer ratchet could account for bacterial genes in eukaryotic nuclear genomes |periodikum=Trends in Genetics |ročník=14 |číslo=8 |strany=307–11 |pmid=9724962 |doi=10.1016/S0168-9525(98)01494-2 |jazyk=po anglicky}}</ref> Úplne iný pohľad ponúka teória „[[Neomura]]“, ktorá považuje archeaArchaea iaj eukaryotaEukaryota za potomkom určitej zložitej [[grampozitívna baktéria|grampozitívnej baktérie]], konkrétne istej [[aktinobaktérie]]. Táto aktinobaktéria prešla značným vývojom a až neskôr endosymbioticky získala mitochondrie.<ref name=pmid11837318>{{Citácia periodika |meno=T. |priezvisko=Cavalier-Smith |mesiac=januar |rok=2002 |titul=The neomuran origin of archaebacteria, the negibacterial root of the universal tree and bacterial megaclassification |periodikum=International Journal of Systematic and Evolutionary Microbiology |ročník=52 |číslo=1 |strany=7–76 |pmid=11837318 |url=http://ijs.sgmjournals.org/cgi/pmidlookup?view=long&pmid=11837318 |jazyk=po anglicky}}</ref> Nedostatkom týchto teórií je fakt, že v súčasnosti nepoznáme žiadne eukaryotické organizmy primárne bez mitochondrií, hoci ich existenciu tieto teórie predpokladajú.<ref name=Emelyanov />

Eukaryotické organizmy žijú takmer všade, kde je dostatočný konštantný prísun [[energia|energie]], a to buď slnečného žiarenia pre [[Autotrofia|autotrofov]], alebo dostatok živín pre výživu [[Heterotrofia|heterotrofov]]. [[Extrémofil]]né eukaryoty, podobne ako mnohé baktérie a archeaArchaea, žijú aj na mnohých neobvyklých stanovištiach s extrémnymi podmienkami. Obmedzujúcim faktorom je pre eukaryotické organizmy hlavne [[teplota]] prostredia, ktorá na rozdiel od baktérií a archeí (ani u väčšiny [[termofil]]ných eukaryotov) nesmie presiahnuť 70&nbsp;°C.<ref name=roberts>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Dave |priezvisko=Roberts |titul=Eukaryotes in extreme environments |url=http://www.nhm.ac.uk/research-curation/research/projects/euk-extreme/ |vydavateľ=The Natural History Museum |dátum vydania=1998-02-05 |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-04 |jazyk=po anglicky}}</ref>

Historické snahy o klasifikáciu živých organizmov sú z veľkej časti práve klasifikáciou eukaryotov, keďže len medzi eukaryotmi sa vyskytujú veľké organizmy, ktoré boli známe od počiatkov histórie ľudstva. Na najvyššej úrovni v priebehu času dochádzalo k veľkým zmenám. Zatiaľ čo [[Carl Linné|Linné]] rozoznával len dve základné [[ríša (taxonómia)|ríše]], [[rastliny]] a [[živočíchy]], postupne sa ukázalo, že tieto dve skupiny (ako aj niektoré [[jednobunkový organizmus|jednobunkovce]] a [[huby]]) sú si v mnohých oblastiach vzájomne podobné a zároveň diametrálne odlišné od [[baktérie|baktérií]]. Pravdepodobne prvým, kto si to uvedomil, bol francúzsky biológ [[Edouard Chatton]]. Ten v roku [[1937]] navrhol deliť všetky živé organizmy na dve ríše, Eukaryota a [[Prokaryota]]. Jeho návrh sa však neujal a znovu sa k nemu v roku 1962 vrátili [[Roger Stanier]] a [[Cornelius Van Niel]]. V súčasnosti sa termín Prokaryota používa pomenej (lebo ide pravdepodobne o parafyletický taxón, keďže eukaryoty sa vyvinuli z jednej jeho časti), taxón Eukaryota sa stále bežne používa.<ref>{{Citácia periodika |meno=Jan |priezvisko=Sapp |mesiac=jún |rok=2005 |titul=The prokaryote-eukaryote dichotomy: meanings and mythology |periodikum=Microbiology and Molecular Biology Reviews |ročník=69 |číslo=2 |strany=292–305 |pmid=15944457 |pmc=1197417 |doi=10.1128/MMBR.69.2.292-305.2005 |jazyk=po anglicky}}</ref> V roku 1990 [[Carl Woese]], Otto Kandler a Mark Wheelis rozčlenili všetok život do troch [[doména (taxonómia)|domén]]: [[ArcheaArcheóny|Archaea]], [[Baktérie|Bacteria]] a Eucarya (čiže eukaryoty).<ref name=Woese1990>{{Citácia periodika |meno=C. R. |priezvisko=Woese |meno2=O. |priezvisko2=Kandler |meno3=M. L. |priezvisko3=Wheelis |mesiac=jún |rok=1990 |titul=Towards a natural system of organisms: proposal for the domains Archaea, Bacteria, and Eucarya |periodikum=Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America |ročník=87 |číslo=12 |strany=4576–9 |pmid=2112744 |pmc=54159 |url=http://www.pnas.org/cgi/pmidlookup?view=long&pmid=2112744 |jazyk=po anglicky}}</ref>

Cavalier-Smith (2002) spojil taxóny eukaryoty a [[ArcheaArchaea]] do nového nadradeného taxónu [[Neomura]]. Dnes však väčšina autorov eukaryoty zaraďuje (ako súčasť taxónu ASGARD) dovnútra taxónu ArcheaArchaea (pozri nižšie), čím sa názov Neomura stal synonymum (takto chápaného) názvu Archea.<ref name=pmid11837318/><ref name=origin>{{Citácia periodika |meno=T. |priezvisko=Cavalier-Smith |mesiac= |rok=1987 |titul=The origin of eukaryotic and archaebacterial cells |periodikum=Annals of the New York Academy of Sciences |ročník=503 |číslo= |strany=17–54 |pmid=3113314 |doi=10.1111/j.1749-6632.1987.tb40596.x |jazyk=po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Živa – Nenápadná diverzita prokaryot (Lukáš Falteisek)|url=http://ziva.avcr.cz/2019-5/nenapadna-diverzita-prokaryot.html|vydavateľ=ziva.avcr.cz|dátum prístupu=2020-01-21}}</ref>