Ján Krušič: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d copyvio
Bez shrnutí editace
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Riadok 9:
}}
 
[[Rytiersky rád|Rytier]] '''Ján Krušič''' alebo '''Ján Kružič''' (* [[1525]], [[Lepoglava]], [[Chorvátske kráľovstvo (1102 – 1526)|Chorvátske kráľovstvo]] – † [[1580]], [[Rakúsko-Uhorsko]]) bol uhorský [[šľachtic]] a [[vojvodca]] chorvátskeho pôvodu. SZa manželkouzáchranu Katarínouživota boliKarla poprednýmiV. reprezentantmidostal evanjelickejako šľachtymladík svojejzlatú dobyreťaz a cisár ho vyhlásil za rytiera [[Rád Zlatej ostrohy|Rádu Zlatej ostrohy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rytierska sála Jána Krušiča - Svadba na zámku - Palace Art hotel Pezinok|url=https://www.palacearthotel.sk/sk/svadby-rytierska-sala-jana-krusica/|vydavateľ=www.palacearthotel.sk|dátum prístupu=2020-09-03}}</ref>
 
S manželkou Katarínou Pálfiovou boli poprednými reprezentantmi evanjelickej šľachty svojej doby.
 
== Životopis ==
{{copyvio|zdroj=https://peraskova.blog.sme.sk/c/235147/Z-Likavy-z-horneho-nadvoria-turista-dnes-nehladi.html}}
<!--Pochádzal z chorvátskeho šľachtického rodu. Jeho otec [[Peter Krušič]] bol kapitánom hradu [[Klis]]. Ján bol tiež vojakom. Bojoval v šmalkadskej vojne, v radoch vojsk vyslaných Ferdinandom I. v roku 1547, na pomoc jeho bratovi cisárovi [[Karol V.|Karolovi V.]] Za záchranu života Karla V. dostal zlatú reťaz a cisár ho vyhlásil za rytiera [[Rád Zlatej ostrohy|Rádu Zlatej ostrohy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rytierska sála Jána Krušiča - Svadba na zámku - Palace Art hotel Pezinok|url=https://www.palacearthotel.sk/sk/svadby-rytierska-sala-jana-krusica/|vydavateľ=www.palacearthotel.sk|dátum prístupu=2020-09-03}}</ref> Nasledujúcich 30 rokov zastával významné veliteľské posty na uhorsko-tureckej hranici a v oblasti južného Slovenska. V roku 1580 sa stal kapitánom hradu [[Čabraď (hrad)|Čabraď]], v roku 1582 kapitánom slobodného kráľovského mesta [[Krupina]]. V roku 1581 mu kráľ [[Ferdinand I.]] prikázal, aby s čabraďskými poddanými vybudoval okolo Krupiny opevnenie z dreva. V roku 1570 a 1579 úspešne odrazil útok [[Turci|Turkov]]. Za zásluhy dostal od [[Maximilián II.|Maximiliána II.]] v roku 1575 do zálohy na 6 rokov panstvá [[Svätý Jur]] a [[Pezinok]]. Zastával funkciu kráľovského radcu a správcu kráľovskej kúrie. Ako krupinský kapitán mal v držbe aj [[hrad Sitno]] a v Rakúsku hrad [[Morefiels]].
 
Po návrate z tureckého zajatia sa stal Krušič opäť kapitánom Krupiny a [[Pukanec|Pukanca]]. V roku 1568 po smrti [[Štefan Derssfy|Štefana Derssfyho]] zaujal jednu z najdôležitejších vojenských funkcií v krajine. Stal sa kapitánom preddunajského hlavného kapitanátu, do ktorého kompetencií spadala organizácia a riadenie protitureckej obrany od Komárna po Spiš. Na tomto poste mal blízko k veliteľom [[Štefan Doboó|Štefanovi Doboóvi]] a [[Ján Balass|Jánovi Balassovi]], medzi rokmi 1568 až 1569 bol podozrievaný a obvinený zo zosnovania sprisahania a tajného spojenectva s [[Ján Žigmund|Jánom Žigmundom]] a Turkami. Obvinenia sa však nepotvrdili a vysokopostavených obvinených Maximilián II. v roku 1572 omilostil.