Ján Krušič: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Bez shrnutí editace
Značky: odstránenie údržbovej šablóny úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Riadok 9:
}}
 
[[Rytiersky rád|Rytier]] '''Ján Krušič''' alebo '''Ján Kružič''' (* [[1525]], [[Lepoglava]], [[Chorvátske kráľovstvo (1102 – 1526)|Chorvátske kráľovstvo]] – † [[1580]], [[Rakúsko-Uhorsko]]) bol uhorský [[šľachtic]] a [[vojvodca]] chorvátskeho pôvodu. Za záchranu života Karla V. dostal ako mladík zlatú reťaz a cisár ho vyhlásil za rytiera [[Rád Zlatej ostrohy|Rádu Zlatej ostrohy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=RytierskaPanstvá sálaa Jánamajetky Krušiča - Svadba na zámku - Palace Art hotel PezinokPálfiovcov|url=httpshttp://wwwpezincan.palacearthotelpezinok.sk/sk/svadbyindex.php?yggid=article&cat=2003-rytierska-sala-jana-krusica/08&article=3105|vydavateľ=www.palacearthotel.sk''[[Pezinčan (noviny)|Pezinčan]]''|dátum prístupu=2020-09-03|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref>
 
S manželkou Katarínou Pálfiovou boli poprednými reprezentantmi evanjelickej šľachty svojej doby.
 
== Životopis ==
Pochádzal z chorvátskeho šľachtického rodu. Jeho otec [[Peter Krušič]] bol kapitánom hradu [[Klis]].<ref name="peraskova">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z Likavy z horného nádvoria, turista dnes nehľadí …|url=https://peraskova.blog.sme.sk/c/235147/Z-Likavy-z-horneho-nadvoria-turista-dnes-nehladi.html|vydavateľ=blog.sme.sk|dátum prístupu=2020-09-03|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> Za záchranu života Karla V. dostal ako mladík zlatú reťaz a cisár ho vyhlásil za rytiera [[Rád Zlatej ostrohy|Rádu Zlatej ostrohy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rytierska sála Jána Krušiča - Svadba na zámku - Palace Art hotel Pezinok|url=https://www.palacearthotel.sk/sk/svadby-rytierska-sala-jana-krusica/|vydavateľ=www.palacearthotel.sk|dátum prístupu=2020-09-03}}</ref>
{{copyvio|zdroj=https://peraskova.blog.sme.sk/c/235147/Z-Likavy-z-horneho-nadvoria-turista-dnes-nehladi.html}}
<!--Pochádzal z chorvátskeho šľachtického rodu. Jeho otec [[Peter Krušič]] bol kapitánom hradu [[Klis]]. Ján bol tiež vojakom. Bojoval v šmalkadskej vojne, v radoch vojsk vyslaných Ferdinandom I. v roku 1547, na pomoc jeho bratovi cisárovi [[Karol V.|Karolovi V.]] Nasledujúcich 30 rokov zastával významné veliteľské posty na uhorsko-tureckej hranici a v oblasti južného Slovenska. V roku 1580 sa stal kapitánom hradu [[Čabraď (hrad)|Čabraď]], v roku 1582 kapitánom slobodného kráľovského mesta [[Krupina]]. V roku 1581 mu kráľ [[Ferdinand I.]] prikázal, aby s čabraďskými poddanými vybudoval okolo Krupiny opevnenie z dreva. V roku 1570 a 1579 úspešne odrazil útok [[Turci|Turkov]]. Za zásluhy dostal od [[Maximilián II.|Maximiliána II.]] v roku 1575 do zálohy na 6 rokov panstvá [[Svätý Jur]] a [[Pezinok]]. Zastával funkciu kráľovského radcu a správcu kráľovskej kúrie. Ako krupinský kapitán mal v držbe aj [[hrad Sitno]] a v Rakúsku hrad [[Morefiels]].
 
S manželkou Katarínou Pálfiovou boli poprednými reprezentantmi evanjelickej šľachty svojej doby. Mali spolu dve dcéry, Annu a Helenu.<ref name="peraskova"/>
Po návrate z tureckého zajatia sa stal Krušič opäť kapitánom Krupiny a [[Pukanec|Pukanca]]. V roku 1568 po smrti [[Štefan Derssfy|Štefana Derssfyho]] zaujal jednu z najdôležitejších vojenských funkcií v krajine. Stal sa kapitánom preddunajského hlavného kapitanátu, do ktorého kompetencií spadala organizácia a riadenie protitureckej obrany od Komárna po Spiš. Na tomto poste mal blízko k veliteľom [[Štefan Doboó|Štefanovi Doboóvi]] a [[Ján Balass|Jánovi Balassovi]], medzi rokmi 1568 až 1569 bol podozrievaný a obvinený zo zosnovania sprisahania a tajného spojenectva s [[Ján Žigmund|Jánom Žigmundom]] a Turkami. Obvinenia sa však nepotvrdili a vysokopostavených obvinených Maximilián II. v roku 1572 omilostil.
 
Po smrti [[Andrej Bonaventúra Bátori|Andreja Bonaventúru Bátoriho]] sa Jánovi Krušičovi otvorila cesta k priamej držbe hradu Likavy aj keď okolnosti a právna forma jeho vlastníckeho vzťahu k hradu a hradnému panstvu boli zložitejšie.
 
V roku 1566 sa po zaplatení 25-tisíc zlatých kráľovskej komore stal záložným pánom [[Likava (hrad)|Likavy]] a v tom istom roku aj [[Liptov|liptovským]] [[Župan|županom]]. Záložná držba bola časovo obmedzená alebo ovplyvnená inými okolnosťami, pretože v roku 1569 Likava figurovala v súpise hradov, ktoré patrili kráľovskej komore a ako kapitáni hradu boli v protokole Liptovskej stolice uvedení [[Ulrich Drayling]] a [[Anton Spreng]]. V tom istom roku Maximilián II. dva krát nariadil Krušičovi, aby ako zemepán likavského panstva rešpektoval výsady mešťanov [[Nemecká Ľupča|Nemeckej Ľupče]] a nezaťažoval ich novými a nadmernými povinnosťami. Krušič bol v držbe Likavy opätovne potvrdený v rokoch 1574 a 1579.
 
Jeho manželkou bola [[Katarína Pálfiová]] z Erdōdu, dcéra veterána tureckých vojen [[Peter I. Pálfi|Petra I. Pálfiho]] a sestra najvyššieho kráľovského kapitána a kráľovského radcu [[Mikuláš I. Pálfi|Mikuláša I. Pálfiho]]. Manželia mali dve dcéry Annu (zomrela v mladom veku) a Helenu, ktorá sa po otcovej smrti v roku 1581 vydala za [[Maximilián Dietrichstein|Maximiliána Dietrichsteina]].--!>
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{Biografický výhonok}}
 
== Zdroje ==
* {{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z Likavy z horného nádvoria, turista dnes nehľadí …|url=https://peraskova.blog.sme.sk/c/235147/Z-Likavy-z-horneho-nadvoria-turista-dnes-nehladi.html|vydavateľ=blog.sme.sk|dátum prístupu=2020-09-03|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}
* {{Citácia elektronického dokumentu|titul=Panstvá a majetky Pálfiovcov|url=http://pezincan.pezinok.sk/index.php?yggid=article&cat=2003-08&article=3105|vydavateľ=''[[Pezinčan (noviny)|Pezinčan]]''|dátum prístupu=2020-09-03|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}
 
[[Kategória:Šľachta v Uhorsku]]