Redaktorka:Nelliette/Pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami

[[11. júl|11. júla]] [[1843]] sa stretli Štúr, Hodža a Hurban na Hurbanovej evanjelickej fare v [[Hlboké|Hlbokom]], aby si dohodli postup uvedenia stredoslovenčiny do jej spisovnej formy. V roku [[1846]] vydal Štúr „Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí”, ktoré však bolo napísané ním už v roku [[1844]]. V roku [[1844]] vyšiel druhý ročník a[[Almanach|lmanach]]u „Nitra” v kodifikovanej štúrovskej slovenčine. V roku [[1845]] publikovali „Slovenskje národňje novini” s literárnou prílohou „Orol tatránski a v [[1846]] časopis „Slovenskje pohladi”, všetko v novej kodifikovanej slovenčine. V roku [[1846]] vyšli verejne štúrove pravidlá slovenskej gramatiky pod názvom „Nauka reči Slovenskej”<ref>[https://www.juls.savba.sk/ediela/nrs/ juls.savba.sk/Nauka reči...]</ref>V roku [[1851]] až [[1852]] sa dohodli [[bernolákovci]] a [[štúrovci]] na reforme slovenčiny z fonetického princípu na etymologický. Rozhodovania sa zúčastnili evanjelik [[Michal Miloslav Hodža|Michal M. Hodža]] a katolík [[Martin Hattala]], ďalší zúčastnení boli [[Ľ. Štúr]], [[Jozef M. Hurban|J. M. Hurban]], [[Ján Palárik]], [[Andrej Radlinský]] a [[Štefan Závodník]].

[[Ľudovít Štúr]] ([[1815]] - [[1856]]) ako rodený evanjelik a slovenský zeman zo slovenskej obce Uhrovec bol predurčený zaradiť sa do hnutia slovenských obrodeneckých dejateľov. Samozrejmým debutom bolo napísaťboli básne v dobovej slovenčine, bola to „Óda na Hronku” ([[1836]] ) a cyklus básní „Dumky večerní” (časopis Květy, [[1838]] - 40). V rámci štúdií v nemeckom [[Halle (Saale)|Halle]] podnikol cestu do kraja [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]], z ktorej sa zrodil cestopis „Cesta do Lužic vykonaná z jara 1839” (vyšlo v Časopise českého musea v roku 1839). Štúr urobil v roku [[1841]] lingvistický experiment a napísal v staročeštine spis „Starý a nový věk Slováků”, ktorý vydali prvýkrát v slovenčine v roku 1998. V období romantizmu sa často vydávali obranné reči, sťažnosti spisy a eseje ako obhajoba slovenskej reči, tak činil aj Ľudovít Štúr vo svojej „Sťažnosti a žaloby Slovanov v Uhorsku na protizákonné prechmaty Maďarov” ([[1843]], vydané anonymne v [[Lipsko|Lipsku]]. Ďalším obranným textom z jeho dielne bol polemický spis „Das neunzehnte Jahrhundert und der Magyarismus” (doslova "Devätnáste storočie a maďarizmus"), ktorý vydal vo [[Viedeň|Viedni]] v roku [[1845]]. Ďalej sa venoval lingvistickým prácam v súvislosti s novou kodifikáciou slovenčiny. Boli to publikácie [[Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí]] ([[1844]]) a v roku [[1846]] [[Nauka reči Slovenskej]].

[[Michal Miloslav Hodža]] ([[1811]] - [[1870]])

[[Jozef Miloslav Hurban]] ([[1817]] - [[1888]])