Ohmov zákon: Rozdiel medzi revíziami

Ohmov zákon môžeme teda formulovať takto: Ak preteká lineárnym pasívnym prvkom – rezistorom '''R''' prúd '''I''', vznikne na jeho svorkách napätie úmerné prúdu. Konštantou úmernosti je odpor '''R'''.

 

{{Na úpravu}}

: ''Elektrický prúd pretekajúci [[vodič]]om je priamo úmerný rozdielu elektrických potenciálov na koncoch vodiča a nepriamo úmerný elektrickému odporu medzi koncami vodiča.''

Ohmov zákon neplatí pre polovodiče a iné nelineárne prvky.

 

„''Prúd v uzavretom obvode sa rovná podielu elektromotorického napätia zdroja a súčtu odporov vonkajšej a vnútornej časti obvodu.''"

 

 

Tento tvar zákona vychádza zo skutočnosti, že napätie zaťaženého zdroja je nižšie, než napätie zdroja nezaťaženého, teda takého, z ktorého neodoberáme žiadny prúd. Je to spôsobené tým, že ľubovoľný uzavretý elektrický obvod sa skladá z vonkajšej a vnútornej časti obvodu. '''Vonkajšiu časť obvodu''' tvoria rezistory, vodiče, spotrebiče a pod. pripojené na svorky zdroja, ktorým priraďujeme celkový odpor '''R '''- vonkajší odpor obvodu. Vodivý priestor medzi pólmi vnútri zdroja tvorí '''vnútornú časť obvodu''', tejto časti priradíme vnútorný odpor zdroja '''R_i'''.

Z toho vyplýva, že ak meriame napätie voltmetrom, ktorého odpor ''R_v'' >> ''R_i'' a nemáme práve v obvode zapojené žiadne ďalšie prvky, môžeme nameranú hodnotu elektrického napätia považovať za elektromotorické napätie zdroja.

 

 

{{Fyzikálny výhonok}}