Redaktorka:Nelliette/Pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Romantizmus (1830 – 1850): ref. |
d →Romantizmus (1830 – 1850): opravy |
||
Riadok 44:
[[11. júl|11. júla]] [[1843]] sa stretli Štúr, Hodža a Hurban na Hurbanovej evanjelickej fare v [[Hlboké|Hlbokom]], aby si dohodli postup uvedenia stredoslovenčiny do jej spisovnej formy. V roku [[1846]] vydal Štúr „Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí”, ktoré však bolo napísané ním už v roku [[1844]]. V tom istom roku vyšiel druhý ročník a[[Almanach|lmanach]]u „Nitra” v kodifikovanej štúrovskej slovenčine<ref>[https://snn.sk/jozef-miloslav-hurban-slovenske-slovo-je-boj-a-zivot/ Slovenské národné noviny]</ref>. V roku [[1845]] publikovali „Slovenskje národňje novini” s literárnou prílohou „Orol tatránski a v [[1846]] časopis „Slovenskje pohladi”, všetko v novej kodifikovanej slovenčine. V roku [[1846]] vyšli verejne štúrove pravidlá slovenskej gramatiky pod názvom „Nauka reči Slovenskej”<ref>[https://www.juls.savba.sk/ediela/nrs/ juls.savba.sk/Nauka reči...]</ref>V roku [[1851]] až [[1852]] sa dohodli [[bernolákovci]] a [[štúrovci]] na reforme slovenčiny z fonetického princípu na etymologický. Rozhodovania sa zúčastnili evanjelik [[Michal Miloslav Hodža]] a katolík [[Martin Hattala]], ďalší zúčastnení boli [[Ľ. Štúr]], [[Jozef M. Hurban|J. M. Hurban]], [[Ján Palárik]], [[Andrej Radlinský]] a [[Štefan Závodník]].
[[Ľudovít Štúr]] ([[1815]] - [[1856]]) ako rodený evanjelik a slovenský zeman zo
Po ukončení procesu kodifikácie slovenčiny a po slovenskej revolúcii v roku [[1848]] dokončil filozofické dielo „Das Slawenthum und die Welt der Zukunft”, (v slovenčine „Slovanstvo a svet budúcnosti”), ktoré však prvýkrát vyšlo až v roku [[1867]] v ruskom preklade „Slavjanstvo i mir buduščego”, neskôr v roku [[1931]] v pôvodnom znení a až v roku [[1993]] vyšlo v slovenčine. V tomto diele sa naplno prejavil Štúrov [[Mesianizmus|mesianistický]] model videnia budúcnosti. V roku [[1853]] vydal v [[Praha|Prahe]] spis „O národních písních a pověstech plemen slovanských” a v tom istom roku svoju poslednú básnickú zbierku „Spevy a piesne”.
* [[Michal Miloslav Hodža]] ([[1811]] - [[1870]])
|