Európska migračná kríza: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d už nie je aktuálne |
Aktualizované podľa pôvodného českeho článku a doplnené aktualnym stavom podľa Guardien a Eurostat. |
||
Riadok 1:
{{Na rozšírenie}}
[[Súbor:Map of the European Migrant Crisis 2015 (cs).png|thumb|Žiadatelia o azyl v niektorých európskych krajinách v období od 1. januára 2015 do 30. júna toho istého roku]]
'''Európska migračná kríza''' (tiež označovaná ako '''európska utečenecká kríza''') je
== Priebeh migrácie ==
Vrchol dosiahla kríza v roku [[2015]], keď len do Nemecka prišlo viac ako 1 a pol milióna migrantov<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Total number of long-term immigrants arriving into the reporting country during the|url=https://ec.europa.eu/eurostat/documents/4031688/11010669/KS-01-20-236-EN-C.pdf/75412b0e-d240-36b7-f597-d9ad8b9f6bd1|vydavateľ=Eurostat (ec.europa.eu)|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-09-11|miesto=|jazyk=}}</ref>. V roku 2016 bol počet migrantov v Nemecku viac ako milión, z ktorých <ref name=":1" /> 3/4 (750 000) žiadali o [[azyl]]. Pokiaľ v roku 2015 a 2016 bol počet žiadateľov o azyl v Nemecku násobne väčší ako vo Francúzsku, Španielsku a Taliansku, od roku 2017 sa počet migrantov aj počet žiadateľov znížil v EÚ asi na polovicu a Nemecko aj keď zostalo na prvom mieste je dobiehané Španielskom.<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Oltermann|meno=Philip|autor=|odkaz na autora=|titul=How Angela Merkel’s great migrant gamble paid off|periodikum=The Guardian|odkaz na periodikum=The Guardian|url=https://www.theguardian.com/world/2020/aug/30/angela-merkel-great-migrant-gamble-paid-off|issn=0261-3077|vydavateľ=Guardian News and Media Limited|miesto=Londýn|dátum=2020-08-30|dátum prístupu=2020-09-11}}</ref> V roku 2019 požiadalo o azyl v EÚ 612 700 nových žiadateľov zo 152 krajín.<ref name=":0" /> Najviac Udelených azylov bolo z krajín Síria, Afganistan a Venezuela.<ref name=":0" />
Migranti sa do centrálnych častí [[Európa|Európy]] dostávajú po dvoch hlavných migračných trasách - [[Balkánska migračná trasa|balkánskej trase]] z [[Turecko|Turecka]] cez [[Egejské more]] a [[Balkánsky polostrov|Balkán]] do [[Stredná Európa|strednej Európy]] a [[Stredomorská migračná trasa|stredomorskej trase]] zo [[Severná Afrika|severnej Afriky]] cez [[Stredozemné more]] do [[Taliansko|Talianska]]. Najčastejším cieľom imigrantov sú štáty [[Západná Európa|západnej]] a [[Severná Európa|severnej Európy]], predovšetkým [[Nemecko]], ďalej [[Švédsko]], [[Rakúsko]], [[Francúzsko]] a štáty [[Benelux]]u. Podľa údajov [[Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov|OSN]] tvoria najväčšiu časť žiadateľov o [[azyl]] ľudia z krajín [[Blízky východ|Blízkeho]] a [[Stredný východ|Stredného východu]] (hlavne [[Sýria|Sýrie]], [[Afganistan]]u, [[Irak]]u), [[Subsaharská Afrika|subsaharskej Afriky]] a západného Balkánu.
== Migračná kríza ==
Rozmer celoeurópskej politickej krízy jav nadobudol v apríli roku 2015, kedy sa v Stredozemnom mori počas krátkej doby potopilo niekoľko lodí s migrantmi, celkom sa utopilo asi 1 200 ľudí a začalo sa uvažovať o zavedení systému na prerozdeľovanie utečencov. V priebehu letných mesiacov dochádzalo k postupnému prehlbovaniu krízy a k jej rozšíreniu do oblasti strednej Európy. Najvážnejšie situácia v priebehu roka 2015 nastala počas septembra a októbra, kedy bol počet utečencov, prichádzajúcich najmä po Balkánskej migračnej trase, najvyššia. [[Teroristické útoky v Paríži v novembri 2015]] a násilnosti počas silvestrovských oslavách v Nemecku obrátili pozornosť k dovtedy prehliadaným bezpečnostným rizikám spojeným s krízou. Záver roka 2015 priniesol v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi zníženie počtu nových žiadateľov o azyl, ktoré pretrvávalo aj na začiatku roka 2016. Podľa [[Štatistický úrad Európskych spoločenstiev|Eurostatu]] za celý rok 2015 prijali [[Členovia Európskej únie|členské štáty EÚ]] celkom 1 221 855 žiadostí o azyl.<ref name=":2" />
== Slovensko ==
Aj na Slovensku využili radikáli nespokojnosť verejnosti z prílivu ilegálnych migrantov a utečencov. Hlavné masy ľudí smerovali po dopravných ťahoch medzi Budapešťou a Viedňou, teda mimo územia Slovenska. Slovenská vláda sa vyjadrila k možnému príchodu imigrantov z Maďarska s nevôľou a posilnila policajné kontroly na južnej hranici. [[Maďarský pohraničný plot]] bol vztýčený na južnej hranici Maďarska v lete 2015. V jar 2016 na rakúsko-slovenskej hranici prebehla policajná akcia pod dozorom ministra Kaliňáka. Podľa DenníkaN patrila do série predvolebných cvičení proti utečencom v rámci volebného hesla Smeru „Chránime Slovensko“. Fico tvrdí, že je pripravený plotom chrániť hranice s Rakúskom či s Maďarskom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fico chystá na migrantov plot ako v Iraku, kritizujú ho osobnosti aj eurosocialisti (+ foto)|url=https://dennikn.sk/381423/fico-chysta-migrantov-plot-kritizuju-ho-osobnosti-aj-eurosocialisti/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2016-02-24|dátum prístupu=2020-09-11|jazyk=sk-SK|meno=Matej|priezvisko=Dugovič}}</ref> V rámci povinne dobrovoľného prerozdelenia 40 000 migrantov z Talianska a Grécka do ďalších krajín EÚ sa Slovensko rozhodlo prijať len kresťanské utečencov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovensko je ochotné přijmout 200 uprchlíků ze Sýrie, ale jen křesťanů|url=https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/slovensko-je-ochotne-prijmout-200-uprchliku-ze-syrie-ale-jen-krestanu-_201508201314_mtaborska|vydavateľ=iROZHLAS|dátum prístupu=2020-09-11|jazyk=cs}}</ref> V reakcii na schválenie kvót na prerozdeľovanie utečencov podalo Slovensko koncom septembra žalobu na súdnom dvore EÚ a slovenských premiér oznámil, že kvóty nebudú na Slovensku nikdy rešpektované.S neskoršou podporou ostatných krajín V4 sa tak aj stala a [[Azylová politika Európskej únie|azylová politika]] povinného rozdeľovania kvót bola zmenená.
== Referencie ==
<references />
== Pozri aj ==
* [[Azylová politika Európskej únie]]
* [[Teroristické útoky v Paríži v novembri 2015]]
* [[Maďarský pohraničný plot]]
== Zdroje ==
| |||