Kašubovia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
z obce Żukowo |
d ibox Značka: sekcia Referencie |
||
Riadok 1:
{{Infobox etnickej skupiny
[[Súbor: Kashubian flag.svg|thumb|139px|Kašubská národná vlajka]]▼
| obrázok =[[Súbor:Kaszebsko familejo leba 200.jpg|250px]]
| popis obrázku =
| skupina = Kašubovia<br />''Kaszëbi''
| populácia = v Poľsku medzi 500 000 (2007)<ref name="Grabowska2">
{{cite web|url=http://www.ies.ee/iesp/grabowska.pdf |title=The Institute for European Studies, Ethnological institute of UW|accessdate=16 August 2012}}</ref> až 570 000 (2005) z ktorých 233 000 prehlasuje etnicko-národnú identitu
| genealógia =
| hlavný región =
| regióny nadpis =
| región1 =
| pop1 =
| ref1 =
| región2 =
| pop2 =
| ref2 =
| región3 =
| pop3 =
| ref3 =
| región4 =
| pop4 =
| ref4 =
| región5 =
| pop5 =
| ref5 =
| región6 =
| pop6 =
| ref6 =
| región7 =
| pop7 =
| ref7 =
| región8 =
| pop8 =
| ref8 =
| región9 =
| pop9 =
| ref9 =
| región10 =
| pop10 =
| ref10 =
| jazyky = [[kašubčina]], [[poľština]]
| náboženstvo = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka cirkev]], [[protestantizmus]]
| príbuzní = [[Poliaci]], [[Pomoranskí Slovinci]], [[Lužickí Srbi]]
| poznámky =
}}
'''Kašubovia''' sú samostatný [[Slovania|slovanský]] národ v [[Poľsko|poľskom]] [[Pomoransko|Pomoransku]] hovoriaci po [[Kašubčina|kašubsky]]. Sú potomkami slovanských [[Pomorania|Pomoranov]]. Krajina nimi obývaná sa nazýva [[Kašubsko]].
== História ==▼
[[Súbor:Dzewus w kaszebsczich ruchnach.jpg|thumb|250px|Dievča v kašubskom národnom kroji]]▼
Prvá zmienka o Kašuboch je z [[13. storočie|13. storočia]] kedy pomoranský vojvoda prijal ako svoj titul aj ''vojvoda kašubský''. Medzi rokmi [[1648]]-[[1720]], kedy bola oblasť súčasťou [[Švédsko|Švédska]] sa švédski králi titulovali aj ako Kašubskí vojvodovia. V roku [[1843]], bol v Kašubsku, už ako súčasti [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruska]], v duchu germanizačnej politiky zmenený oficiálny [[kresťanstvo|cirkevný]] jazyk z [[poľština|poľštiny]] na [[nemčina|nemčinu]], no čoskoro bolo toto nariadenie zrušené. Od roku [[1852]] bola dokonca vyučovaná samotná [[kašubčina]] na gymnáziu vo Wejherowe. V roku 1858 niekoľko stoviek Kašubov emigrovalo do Kanady, kde založili osadu Wilno, ktorá existuje dodnes.▼
[[Súbor:Kashubian embroidery of Zukowo school.jpg|thumb|left|220px|Kašubská [[výšivka]] z obce [[Żukowo]]]]▼
Prvým dielom v kašubčine bol [[Martin Luther|Lutherov]] katechizmus z roku [[1643]]. ▼
Ďalšími dielami zaoberajúcimi sa kašubčinou boli: ▼
* ''Slownik jezyka pomorskiego, czyli kaszubskiego'', [[1893]] od S. Ramulta; ▼
* ''Slovinzische Grammatik'', [[1903]], ''Slovinzische Texte'', [[1905]], a ''Slovinzisches Wörterbuch'', [[1908]] od F. Lorentza.▼
Prvou národno-buditeľskou aktivitou Kašubov/Pomoranov bolo hnutie [[Florian Ceynowa]] po r. [[1846]]. Prijali kašubskú [[abeceda (jazykoveda)|abecedu]], spisovný jazyk a gramatiku ([[1879]]), vydali dielo o živote a histórii Kašubov (''Skórb kaszébsko-slovjnckjé mòvé'', [[1866]]-[[1868]]), a napísali niekoľko diel.▼
== Obývané oblasti ==
V Poľsku Kašubovia žijú prevažne v Pomoranskom vojvodstve (''Województwo pomorskie''). Územie súčasného Kašubska zahrňuje 43 tzv. gmin, Kašubovia tam tvoria viac ako tretinu obyvateľstva.
[[Súbor:Kaschubei heute.png|thumb|250px|Pomoransko s oblasťami obývanými Kašubmi]]▼
[[Súbor:Archikatedra Oliwska 01.JPG|thumb|250px|Katedrála v Gdańsku]]▼
* [[Powiat pucki]]: 1.Mesto [[Hel (miasto)|Hel]], 2.Mestská gmina [[Jastarnia]], 3.Mesto a gmina [[Puck]], 4.Mestská gmina [[Władysławowo]], 5.Gmina [[Kosakowo]], 6.Gmina [[Krokowa]].
Řádek 29 ⟶ 81:
V týchto oblastiach či hraniciach, ktoré stanovil pracovník Gdaňskej Univerzity Dr. Jan Modrawski vo svojom diele „Geografia współczesnych Kaszub“ (Gdańsk [[1999]]), má Kašubsko približne 6200 km².
== Počet
Počet Kašubov sa odhaduje v dnešnom Poľsku na 300.000, i keď rôzne odhady udávajú číslo medzi 50000 až 500000.
V sčítaní obyvateľov v [[Poľsko|Poľsku]] r. [[2002]] len 5100 ľudí uviedlo ako národnosť kašubskú, hoci 51000 ako svoju materčinu uviedlo kašubčinu.
== Jazyk ==
[[Súbor: Powiat Pucczi 2 ubt.jpeg|thumb|Dvojjazyčná tabuľa s názvom oblasti]]▼
[[Kašubčina]] patrí k [[Západoslovanské jazyky|západoslovanským jazykom]]. Je príbuzná [[poľština|poľštine]] asi ako [[slovenčina]] [[čeština|češtine]]. Niektorí [[Poľsko|poľskí]] [[lingvistika|lingvisti]] ju považujú len za [[poľština|poľský]] dialekt. Centrami Kašubov v Poľsku sú mestá [[Gdańsk]] a [[Gdynia]], v niektorých obciach sú aj dvojjazyčné nápisy - poľské a kašubské a kašubčina je používaná ako druhý jazyk. Kašubčina sa rovnako vyučuje na niektorých školách.
▲== História ==
▲Prvá zmienka o Kašuboch je z [[13. storočie|13. storočia]] kedy pomoranský vojvoda prijal ako svoj titul aj ''vojvoda kašubský''. Medzi rokmi [[1648]]-[[1720]], kedy bola oblasť súčasťou [[Švédsko|Švédska]] sa švédski králi titulovali aj ako Kašubskí vojvodovia. V roku [[1843]], bol v Kašubsku, už ako súčasti [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruska]], v duchu germanizačnej politiky zmenený oficiálny [[kresťanstvo|cirkevný]] jazyk z [[poľština|poľštiny]] na [[nemčina|nemčinu]], no čoskoro bolo toto nariadenie zrušené. Od roku [[1852]] bola dokonca vyučovaná samotná [[kašubčina]] na gymnáziu vo Wejherowe. V roku 1858 niekoľko stoviek Kašubov emigrovalo do Kanady, kde založili osadu Wilno, ktorá existuje dodnes.
▲Prvým dielom v kašubčine bol [[Martin Luther|Lutherov]] katechizmus z roku [[1643]].
▲Ďalšími dielami zaoberajúcimi sa kašubčinou boli:
▲* ''Slownik jezyka pomorskiego, czyli kaszubskiego'', [[1893]] od S. Ramulta;
▲* ''Slovinzische Grammatik'', [[1903]], ''Slovinzische Texte'', [[1905]], a ''Slovinzisches Wörterbuch'', [[1908]] od F. Lorentza.
▲Prvou národno-buditeľskou aktivitou Kašubov/Pomoranov bolo hnutie [[Florian Ceynowa]] po r. [[1846]]. Prijali kašubskú [[abeceda (jazykoveda)|abecedu]], spisovný jazyk a gramatiku ([[1879]]), vydali dielo o živote a histórii Kašubov (''Skórb kaszébsko-slovjnckjé mòvé'', [[1866]]-[[1868]]), a napísali niekoľko diel.
== Známi Kašubovia ==
Řádek 60 ⟶ 99:
* [[Donald Tusk]]
* [[Günter Grass]]
== Galéria ==
<center>
<gallery>
▲
</gallery>
</center>
== Iné projekty ==
| |||