Epikureizmus: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikilinky |
d +ďalšia literatúra Značka: sekcia Referencie |
||
Riadok 1:
'''Epikureizmus''' alebo '''epikurejská škola''' alebo '''Epikurova záhrada''' je [[filozofický smer]] - učenie [[Epikouros zo Samu|Epikura]] a jeho žiakov. Epikureizmus si o. i. kládol dve úlohy: 1. teoreticky vysvetliť svet prírody spolu s doň patriacim človekom a 2. poskytnúť človeku koncepciu života v podobe podrobne vypracovaného systému, opierajúcu sa o toto vysvetlenie. V prvom prípade nadväzoval na [[Demokritos|Demokritov]] [[atomizmus]], v druhom na filozofiu [[Kyrénska škola|kyrenaikov]]. Cieľom epikureiskej [[filozofia|filozofie]] bolo zabezpečiť človeku pokoj a šťastie, ktoré malo plynúť z oslobodenia sa v oblasti vlastného individuálneho života od všetkých nepokojov a starostí.<ref name="F"/>
Poznanie prírody, jej zákonov, i nimi riadených javov a zdôvodnenie, že nad všetkým vládnu zákony hmoty, malo oslobodiť človeka od strachu pred bohmi a pred smrťou a naučiť ho, že všetko závisí od jeho slobodnej vôle. Takto veda o prírode pripravuje v epikureizme základy materialistickej etiky, ktorá je hlavným obsahom epikurejskej filozofie.<ref name="F"/>
Epikurova škola mala charakter spolku alebo akejsi náboženskej obce, v ktorej Epikurovi žiaci i s rodinami uvádzali do praxe katecheticky chápanú filozofiu svojho majstra. Po smrti Epikura vznikol okolo neho zvláštny kult a jeho filozofia sa začala šíriť ako umenie života. Epikureizmus prenikol ako prvý z gréckych filozofických smerov na územie [[Rím]]a a už koncom [[2. storočie pred Kr.|2. stor. pred Kr.]] vznikli latinské epikurejské diela.<ref name="F"/>▼
== Zdroje ==
{{referencie|refs=
<ref name="F">{{filit|fve/epikureizmus.html}}</ref>▼
}}
== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Long
| meno = Anthony A
| prekladatelia = Petr Kolev
| titul = Hellénistická filosofie : stoikové, epikurejci, skeptikové
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[OIKOYMENH]]
| rok = 2003
| isbn = 80-7298-077-7
| edícia = Dějiny filosofie
| zväzok edície = 3
| počet strán = 341
| strany = 29{{--}}101
}}
▲Epikurova škola mala charakter spolku alebo akejsi náboženskej obce, v ktorej Epikurovi žiaci i s rodinami uvádzali do praxe katecheticky chápanú filozofiu svojho majstra. Po smrti Epikura vznikol okolo neho zvláštny kult a jeho filozofia sa začala šíriť ako umenie života. Epikureizmus prenikol ako prvý z gréckych filozofických smerov na územie [[Rím]]a a už koncom [[2. storočie pred Kr.|2. stor. pred Kr.]] vznikli latinské epikurejské diela.
▲{{filit|fve/epikureizmus.html}}
|