Kominterna: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
velke pismena
Starekolena (diskusia | príspevky)
urobil som novy clanok kominforma
Riadok 11:
 
==Informbyro (1947-1956)==
{{Hlavný článok|Kominforma}}
Informbyro alebo Kominformbyro (slovensky: Kominforma či Informbyro, rusky: Коминформ, Коминформбюро, anglicky: Cominform, Informbiro) je skrátené označenie oficiálneho názvu Informačná kancelária komunistických a robotníckych strán (rusky: Информационное бюро коммунистических и рабочих партий). Išlo o nové, oficiálne fórum medzinárodného komunistického hnutia po rozpustení Kominterny. Vznik Informbyra potvrdil ovládnutie komunistických strán Sovietskym Zväzom ako aj nové skutočnosti po druhej svetovej vojne, vrátane vytvorenia tzv. "[[Východný blok|Východného bloku]]". Informbyro bolo pôvodne umiestnené v [[Belehrad|Belehrade]] (v tom čase hlavné mesto [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslovanskej federatívnej ľudovej republiky]] a [[Slobodné územie Terstu|Slobodného územia Terstu]]). Organizácia združovala pôvodne komunistické strany Sovietskeho zväzu, Bulharska, Česko-Slovenska, [[Francúzsko|Francúzska]], Maďarska, Talianska, [[Rumunsko|Rumunska]], Juhoslávie a Poľskú zjednotenú robotnícku stranu. Po vylúčení Juhoslávie obvinenej z "[[Titoizmus|titoizmu]]" v roku 1948 bolo sídlo presunuté do [[Bukurešť|Bukurešti]]. Členom sa stala aj [[Talianska komunistická strana|komunistická strana Talianska]] (taliansky ''Partito Comunista d'Italia'') avšak nemecké komunistické strany ani [[Komunistická strana Číny]] členmi neboli. [[Španielska komunistická strana]] čelila represiám a [[Francisco Franco|frankistického]] režim bol v medzinárodnej izolácii, tak Informbyro len publikovalo materiály aj v [[Španielčina|španielčine]].
 
Řádek 25 ⟶ 26:
}}</ref> Archív je uložený v Ruskom štátnom archíve sociálno-politických dejín v Moskve.
 
==Vplyv Komiterny a Informbyra==
Rozhodnutia Komiterny a Informbyra zásadným spôsobom ovplyvňovali, ba až určovali politiku členských strán. Napríklad rezolúcia Informbyra z júna 1948 s tézou "o prechode kliky Tita-Rankoviča od demokracie k buržoáznemu nacionalizmu" bola základom kampane proti takzvaným [[Buržoázny nacionalizmus|buržoáznym nacionalistom]] v Česko-Slovensku.<ref>[http://www.vhu.sk/data/files/216.pdf Michal Štefanský: Studená vojna (Slovensko 1946-1954), Vojenský historický ústav, Bratislava 2008] </ref>
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
== Pozri aj ==
 
* [[Kominforma]]
* [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku]]
* [[Proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu]]
 
==Zdroje==