Kremnica: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Kay7SK (diskusia | príspevky)
d čiarka, chybná medzera
Riadok 107:
Privilégium z 1328 zabezpečovalo Kremnici rôzne výsady – obyvatelia (aj hostia) mali právo na banské podnikanie, slobodnú voľbu mestskej rady a richtára. Časť obyvateľstva mala domáci pôvod, prichádzali však aj osadníci z Talianska, Bavorska, Rakúska, Sliezska, Čiech (minciari z Kutnej Hory). K rozvoju mesta prispelo oslobodenie od kráľovského cla a získanie hrdelného práva (1400), právo mešťanov na výčap vína a varenie piva, trhové právo (1425), jarmočné právo (1695).<ref>Kremnica, História mesta, [http://www.visitkremnica.com/historia-mesta/ Online]</ref> 
 
Kremnica sa stala jedným z centier bývalých nemeckých jazykových ostrovov na strednom Slovensku, ktoré sa až v 20. storočí začali nazývať [[Hauerland]]. Jej osídlenie bolo národnostne zmiešané, ale nemecký živel dominoval v kráľovských mestách až do roku 1608.
 
V meste bol postavený v rokoch [[1765]]{{--}}[[1772]] [[morový stĺp (Kremnica)|morový stĺp]], jedna z posledných [[Stĺp Panny Márie a Najsvätejšej Trojice|takýchto stavieb]] v bývalých habsburských krajinách.
 
Pri príležitosti inžinierskej konferencie v roku [[1889]] nainštaloval  [[Bohuslav Križko]] v Kremnici verejné elektrické osvetlenie, čo bol prvý takýto pokus v Uhorsku.<ref>Križko, Bohuslav (1864{{--}}1938), Bergbau- und Elektrofachmann, PUBLIKATION: ÖBL 1815{{--}}1950, Bd. 4 (Lfg. 18, 1968), S. 281. (nemecky) [http://www.biographien.ac.at/oebl/oebl_K/Krizko_Bohuslav_1864_1938.xml Online]</ref> V Bratislave sa ako zdroj trvalého verejného osvetlenia začala elektrina používať v rovnakom roku (1889) len na<!-- http://sekanova.blog.sme.sk/c/121842/a-v-bratislave-bolo-svetlo.html --> Továrenskej ulici<!-- https://cs.wikipedia.org/wiki/Ve%C5%99ejn%C3%A9_osv%C4%9Btlen%C3%AD
23. června (júna) 1887 bylo v Písku uvedeno do provozu první české veřejné elektrické osvětlení celoměstského významu. -->.