Veľká medvedica: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Opravená Rektascenzia hviezdy Merak z 11h 54' na 11h 04' |
formulácia, aktualizácie, zjednocovanie, učesanie |
||
Riadok 185:
== Poloha ==
S výnimkou jeho najjužnejšej časti, ktorá však už neobsahuje ani časť obrazca, je Veľká Medvedica na území Slovenska cirkumpolárne súhvezdie,<ref name="Oblohanadlani"/> to znamená, že ho na oblohe vidíme každú noc bez ohľadu na ročné obdobie či hodinu. No jeho poloha sa mení. Najnižšie na oblohe, nad severným obzorom, ho vidíme v lete ráno a na jeseň večer. Najvyššie vystúpi v zime ráno a na jar večer. Uvidieť celú Veľkú medvedicu môžeme za dobrej viditeľnosti.
Riadok 349:
|}
<small>*Založené na údajoch
'''Vysvetlivky:'''
Riadok 415:
==== Dubhe ====
{{hlavný článok|Dubhe}}
α sa nazýva Dubhe, čo znamená medveď (z [[arabčina|arabčiny]] Thahr al Dubb al Akbar – „chrbát väčšieho medveďa“).<ref name="Oblohanadlani"/><ref name="EA" /> Ďalšie bývalé arabské pomenovania sú Kratu – „Mudrc“, či Ak – „oko“. V Číne ju nazývali Thien Choo – „nebeská os“. Podľa [[Bayerovo označenie|Bayerovho označenia]] α by mala byť najjasnejšou hviezdou súhvezdia, pretože v tomto označení, ktoré zaviedol v r. [[1603]] nemecký [[astronóm]] [[Johann Bayer]], hviezdy v rámci jedného súhvezdia dostali písmeno [[grécka abeceda|gréckej abecedy]] väčšinou od najjasnejšej (α) po najslabšiu (ω).<ref name="Astropis2" /> Za gréckym písmenom nasleduje [[genitív]] mena súhvezdia alebo jeho skratka. α UMa však nie je celkom najjasnejšia hviezda súhvezdia, máličko ju presahuje Alioth (ε UMa).<ref name="pruvodce" /> Označenie hviezd Veľkého voza totiž predstavuje jednu z výnimiek, keď neboli grécke písmená zavedené podľa jasnosti hviezd, ale v tomto prípade boli v rámci asterizmu Veľký voz pomenované
Táto hviezda je [[obor (hviezda)|obor]] s povrchovou teplotou 4 500 [[kelvin|K]] a je podľa jedného zdroja 150-krát<ref name="Hviezdy" />, podľa iného 300-krát jasnejší než Slnko.<ref name="Dubhe" >{{Citácia elektronického dokumentu
Riadok 533:
=== Dvojhviezdy a viacnásobné hviezdy ===
Aj niektoré hviezdy mimo asterizmu Veľký voz sú pomenované. Napríklad
| priezvisko = Kaler
| meno = Jim
Riadok 541:
| vydavateľ = STARS
| jazyk = anglicky
}}</ref> Hmotnejšia zložka typu M1 je v ohnisku [[obežná dráha|obežnej dráhy]] menšej zložky.<ref name="Oblohanadlani"/> Dominantná zložka tohto trojhviezdneho systému je podľa spektra podobor. Má ešte aj spektroskopického sprievodcu s obežnou dobou 11 rokov, o ktorom nič viac nevieme.
Hviezdy zadných nôh sa zase nazývajú Tania, čo pochádza z arabského al-qafza al-tanija, v preklade „druhý skok gazely“.<ref name="Oblohanadlani"/> [[Tania Australis]] (južná) je spektroskopická dvojhviezda. Obežná doba jej zložiek je 230 dní.<ref name="Oblohanadlani"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Riadok 566:
[[Alula Borealis]], ν UMa, je dvojhviezda s hlavnou zložkou jasnosti 3,71 mag. a sprievodcom 10,1 magnitúdy v uhlovej vzdialenosti 7,2″.<ref name="Oblohanadlani"/><ref name="pruvodce" />
[[W Ursae Maioris]] je tesná [[zákrytová dvojhviezda]]. Jej zložky sú pri sebe tak blízko, že sú vzájomnou príťažlivosťou deformované a ich obežná doba je veľmi krátka, iba niekoľko hodín. Je prototypom zákrytových premenných dvojhviezd, ktorých minima jasností sú obidve rovnaké.▼
=== Premenné hviezdy ===
[[R Ursae Maioris]] je dlhoperiodická premenná typu Mira Ceti s rozsahom jasností 6,5 (6,7) – 13,4 (13,7) mag a periódou necelých 302 dní. Jej svetlo letí na Zem približne 1 000 rokov.
[[TX UMa]] je [[zákrytová premenná hviezda]] so zložkami spektrálnych typov B8 a G0. V maxime dosahuje 7,06 magnitúd, v minime 8,8 mag. Perióda zmien jasnosti je 3 dni. Ďalšou premennou hviezdou je [[UX Ursae Maioris]], ktorá je prototypom zvláštnej skupiny novám podobných premenných hviezd nazývaných podľa nej. [[R UMa]] je dlhoperiodická premenná s rozsahom magnitúd 6,5 – 13,7 a periódou necelých 302 dní.▼
▲[[TX
S nepatrne menším rozsahom magnitúd patrí medzi dlhoperiodické premenné aj [[T UMa]]. Jej magnitúda sa v priebehu 256,6 dní zmení od 6,6 po 13,5. A napokon je tu taktiež dlhoperiodická [[S UMa]]. Jej jasnosť kolíše od 7,1 po 12,7 počas takmer 226-dennej periódy.<ref>{{Citácia knihy ▼
▲S nepatrne menším rozsahom magnitúd patrí medzi dlhoperiodické premenné aj [[T
| priezvisko = Pittich
| meno = Eduard
Riadok 585:
}}</ref>
▲[[W Ursae Maioris]] je tesná [[zákrytová dvojhviezda]]. Jej zložky sú pri sebe tak blízko, že sú vzájomnou príťažlivosťou deformované a ich obežná doba je veľmi krátka, iba niekoľko hodín. Je prototypom zákrytových premenných dvojhviezd, ktorých minima jasností sú obidve rovnaké.
=== Iné hviezdy ===▼
▲=== Iné významné hviezdy ===
==== 47 Ursae Maioris ====
{{hlavný článok|47 Ursae Maioris}}
Řádek 722 ⟶ 724:
}}</ref> Priemer galaxie je asi 32 000 ly<ref name="EA" /> – 40 000 ly.<ref name="vesmír" /> V infračervenom spektre je to jedna z najjasnejších galaxií na oblohe, alebo dokonca až najjasnejšia.<ref name="vesmír" /> Zrážajúce sa mračná plynu žiaria dokonca až v röntgenovom spektre a galaxia je tiež silným rádiovým zdrojom.<ref name="EA" /> Rádiové vlny vyžaruje [[ionizácia|ionizovaný]] [[vodík]] sformovaný do obrovskej obálky plynu nad a pod jadrom, ktorý do týchto končín vyvrhlo v dlhých prúdoch silné žiarenie z centrálnych hviezdokôp.<ref name="vesmír" /> Vizuálne je však slabšia ako M 81, so svojou magnitúdou 8,9 sa v ďalekohľadoch horšie rozoznáva. Od M 81 je M 82 vzdialená o málo viac než o dĺžku priemeru [[Mesiac]]a – 37′.<ref name="Astronomica" /> V kozmickom priestore ich delí nanajvýš niekoľko stotisíc svetelných rokov.<ref name="pruvodce" /> Ich dnešný vzhľad je následok ich neustáleho gravitačného pôsobenia. O niekoľko miliárd rokov [[galaktický kanibalizmus|splynú]] do jednej galaxie.
====
V 20-centimetrovom ďalekohľade môžeme v blízkosti M 82 pozorovať aj ďalších dvoch menších členov kopy: [[NGC 2976]] a [[NGC 3077]]. NGC 3077 leží len trištvrte stupňa juhovýchodne od jadra M 82. S magnitúdou okolo 10 je od nej oveľa slabšia. Zaberá na oblohe plôšku veľkosti 4,6-krát 3,6 uhlovej minúty.<ref name="pruvodce" /> Je to [[nepravidelná galaxia]].<ref name="Astropis" />
Řádek 787 ⟶ 789:
}}</ref>
[[Súbor:Hubble deep field.jpg|thumb|Hubblovo hlboké pole – pohľad do minulosti na mladé galaxie, ako vyzerali asi miliardu rokov po [[Veľký tresk|Veľkom tresku]]]]
[[Súbor:Hubble Deep Field observing geometry.png|thumb|Schéma vzniku snímky [[Hubblovo hlboké pole]]. Obežná dráha [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovho ďalekohľadu]], ktorá umožňovala snímať o veľkosti jednej pätnástiny priemeru Mesiaca nepretržite päť dní]]
Tesne nad Megrezom sa nachádza objekt Messierovho katalógu [[WNC4|M 40]] s magnitúdou 8,4.<ref name="Astropis" /> Nie je to však žiadna hmlovina, hviezdokopa ani galaxia.<ref name="pruvodce" /> M 40 sa dostala do Messierovho katalógu omylom, pretože je to len obyčajná dvojhviezda, navyše iba [[optická dvojhviezda|optická]]<ref name="Astropis" /> – skutočná vzdialenosť oboch zložiek od Zeme sa značne líši. Jedna z nich je vzdialená 550 ly, druhá až 1 900 ly.
Řádek 793 ⟶ 795:
== Hubblovo hlboké pole==
V tomto súhvezdí vznikol známy záber z [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovho vesmírneho teleskopu]] nazvaný [[Hubblovo hlboké pole]] (Hubble Deep Field). Je to snímka malej časti oblohy o veľkosti jednej pätnástiny priemeru Mesiaca. Táto plocha sa nachádza nad spojnicou hviezd Alioth – Megrez a záber vznikol spojením 342 snímok s celkovou expozičnou dobou 5 dní.<ref name="Kleczek" /> Táto oblasť bola vybraná relatívne náhodne, musela však spĺňať určité podmienky: musela byť stále v dohľade Hubblovho ďalekohľadu, vzdialená viac než 2° od hviezd jasnejších než 2. magnitúda, bez blízkych galaxií a hviezdokôp, bez medzihviezdneho prachu a s čo najmenšou hustotou medzihviezdneho prostredia.<ref name="Kleczek" /> Stred poľa má súradnice α = 12h 36′ 49,4″, δ = 62° 12′ 58″.<ref name="Kleczek" /><ref name="Astropis" /> Na výslednom zábere je viac než 3 000 galaxií jasnejších než 29 mag. rôznych typov.<ref name="Kleczek" />. Počet galaxií, ktoré by Hubblov ďalekohľad mohol takto vidieť na celej oblohe, je okolo 100 miliárd. Na tejto snímke bola objavená aj najvzdialenejšia známa supernova. Má označenie 1997 ff a vybuchla pred vyše desiatimi miliardami rokov.<ref name="Rekordy" />
== Referencie ==
| |||