Slovenská literatúra: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu pokročilá úprava z mobilného zariadenia |
→Preromantizmus a biedermaier: Oprava slova Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu pokročilá úprava z mobilného zariadenia |
||
Riadok 161:
[[Ján Kollár]] ([[1793]] - [[1852]]) je jeden z veľkých klasikov našej literatúry a postava slovenského obrodenia (no zároveň aj česko-slovenského). Tiež napísal zbierku básní „Díla básnická Jana Kollára ve dvou dílích”([[1845]]). Kollárovou prvotinou bola báseň „Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku” (Deploratio praesentis status Hungariae). V [[1821]] mu v [[Praha|Prahe]] vyšla zbierka „Básně Jana Kollára” zložená z dvoch cyklov, 37 a 39 [[sonet]]ov, [[Elégia|elégií]], vlasteneckých básní a [[epigram]]ov. V [[1823]] vydal zbierku slovenských [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]] „Písně světské lidu slovenského v Uhřích” I. diel. Ján Kollár bol presvedčený [[Čechoslovakizmus|čechoslovakista]] a nikdy neprijal [[Štúrovci|štúrovskú]] kodifikáciu slovenčiny. Do preromantickej kategórie bol zaradený pomerne neskoro, pretože preromantizmus bol definovaný až v prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]].
[[Biedermeier]] je smer, ktorý mal v slovenskej literatúre kratšie trvanie. V [[30. roky 19. storočia|30. rokoch 19. storočia]] sa v [[almanach]]och „Hronka” a „Zorka” začali uverejňovať autori, ktorým sa zapáčil [[biedermeier]]ovský štýl. Vydavateľ „Hronky” [[Karol Kuzmány]] v ňom uverejnil svoj idylický epos „Běla” ([[1836]]), ktorý sa považuje za typický príklad tohto nemeckého štýlu obľúbeného vrstvou
==[[Romantizmus]] ([[1830]] – [[1850]])==
| |||