Josif Vissarionovič Stalin: Rozdiel medzi revíziami

Úlohu zadanú Leninom splnil, ale už tu naplno používal metódy, ktoré prekážali aj časti spolustranníkov. Išlo predovšetkým o vyvražďovanie rodín všetkých podozrivých z nedostatku oddanosti, vrátane malých detí (spočiatku došlo takmer k vzbure červenoarmejcov, ktorí mali popravy vykonávať) a intrigy proti konkurentom – v tomto prípade proti vojenským veliteľom, a tvorcovi armády Trockému. Stalin vybudoval v Caricyne vlastnú „despociu“ (formálne miestny [[soviet]] so sebou samým v čele), začal viesť politický boj proti armádnym silám a presadzoval robotnícke a [[partizán]]ske jednotky. Došlo k prvému z radu zúrivých stretov s Trockým, ktorý sa obrátil na Lenina so žiadosťou na Stalinovo odvolanie. Lenin mu vyhovel a poslal Stalina na Sibír, kde spoločne s [[Felix Edmundovič Dzerdžinskij|Dzerdžinským]] utužili morálku jednotiek a obyvateľstva masovými popravami, a následne do [[Petrohrad]]u, kde vykonal to isté. V rokoch [[1919]]{{--}}[[1920]] sa zúčastnil úderu Červenej armády na [[Poľsko]]. Lenin, [[Michail Nikolajevič Tuchačevskij|Tuchačevskij]] aj Stalin v tom čase verili, že by mohli ovládnuť podstatnú časť [[Európa|Európy]] (po porazení Poľska a spojení sa s maďarskými, nemeckými a francúzskymi súdruhmi).

 

 

== Boj o nástupníctvo (1920 – 1927) ==