Elektrón: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Stagnacia (diskusia | príspevky)
revert; zdroje v poriadku, ale netvrdia to čo bolo uvedené v článku
Riadok 1:
{{iné významy}}
[[Súbor:HAtomOrbitals.png|frame|right|Odhad hustoty elektrónov v obale atómu vodíka]]
 
'''Elektrón''' je [[elementárna častica]] v [[atómový obal|obale]] [[atóm]]u s jednotkovým záporným nábojom. Je 1 836-krát ľahší ako [[protón]] a približne 1 839-krát ľahší ako [[neutrón]]. Hmotnosť elektrónu je 9,1093826×10<sup>−31</sup> kg.
Riadok 21:
 
== Vlastnosti a správanie ==
Elektróny majú negatívny [[elektrický náboj]] veľkosti −1,6022&nbsp; ×&nbsp; 10<sup>−19</sup>&nbsp; [[coulomb]]ov, hmotnosť [[1 E-31 kg|9,11&nbsp;×&nbsp;10<sup>−31</sup>&nbsp;kg]] založenú na náboj/hmotnosť experimentoch a [[relativistický|relativistickú]] [[pokojová hmotnosť|pokojovú hmotnosť]] okolo 0,511&nbsp; [[MeV]]/[[Speed of light|c]]<sup>2</sup>. Hmotnosť elektrónu je približne <sup>1</sup>/<sub>1836</sub> hmotnosti [[protón]]u. Bežný symbol pre elektrón je '''e<sup>−</sup>'''.<ref>[http://physics.nist.gov/cgi-bin/cuu/Value?me]</ref>.Všetky tieto číselné veličiny museli byť zistené [[experiment]]álne (tzv. problém „[[fine-tuned universe]]“) a stále nemáme teóriu, ktorá by vysvetľovala prečo sú práve takéto – snažia sa o to:[[superstruny]], [[inteligentný dizajn]] a [[multiverzum]].<ref>Barnes. L.A.: The Fine-Tuning of the Universe for Intelligent Life. 2011. http://arxiv.org/pdf/1112.4647v1</ref><ref>Tegmark, Max, The Interpretation of Quantum Mechanics: Many Worlds or Many Words? http://www.arxiv.org/abs/quant-ph/9709032/</ref>
 
Podľa teórie [[kvantová mechanika|kvantovej mechaniky]] sa dajú elektróny reprezentovať [[vlnová funkcia|vlnovými funkciami]], z ktorých sa dá vypočítať pravdepodobnostná [[elektrónová hustota]]. [[Atómový orbital|Orbital]] každého elektrónu môžeme popísať vlnovou funkciou. Na základe [[Princíp neurčitosti|Heisenbergovho princípu neurčitosti]] sa nedá presne určiť naraz aktuálnu [[rýchlosť]] a poloha elektrónu. Toto obmedzenie nám teda hovorí, že čím presnejšie poznáme polohu častice, tým sú naše poznatky o jej rýchlosti menej presné a naopak.
Riadok 29:
Elektróny v atóme sú v ňom '''viazané'''; o elektrónoch, ktoré sa voľne pohybujú vo vákuu, vesmíre alebo v určitom médiu, hovoríme ako '''voľných''' a dajú sa sústrediť do [[elektrónový lúč|elektrónového lúča]]. Pri pohybe elektrónov vzniká [[tok]] náboja, ktorý nazývame [[elektrický prúd]]. Skutočná rýchlosť elektrónov v kovových kábloch je rádu niekoľkých mm za hodinu, hoci [[rýchlosť šírenia|rýchlosť, za ktorú prúd na jednom konci kábla spôsobí prúd na druhom konci]] je zvyčajne 75% rýchlosti svetla.
 
V niektorých [[supravodič]]och sa páry elektrónov pohybujú ako [[Cooperov pár|Cooperove páry]], ktorých pohyb je zviazaný s hmotou okolo cez vibrácie mriežky nazývané [[fonón]]y. Vzdialenosť medzi Cooperovými pármi je približne 100&nbsp; nm. (Rohlf, J.W.)
 
Teleso má [[elektrický náboj]], keď má viac alebo menej elektrónov, ako počet, ktorý je potrebný na vyváženie kladného náboja jadra. O telese s prebytkom elektrónov hovoríme, že je záporne nabité. V opačnom prípade, keď elektrónov je menej ako protónov, hovoríme, že teleso je kladne nabité. Keď je počet elektrónov a protónov rovnaký, teleso nazývame elektricky (elektro-) neutrálny. [[Makroskopický|Makroskopické]] teleso sa môže nabiť trením ([[triboelektrický efekt]]).
Riadok 37:
Elektrón v súčasnosti popisujeme ako [[základná časti|základnú časticu]], čo znamená, že nemá žiadnu podštruktúru (prinajmenšom ju zatiaľ žiadne experimenty nepotvrdili). Často sa preto o ňom uvažuje ako bodovom náboji bez priestorových rozmerov.
 
[[Klasický elektrónový polomer]] je 2,8179&nbsp; ×&nbsp; 10<sup>−15</sup> [[meter|m]]. Tento polomer je odvodený z elektrického náboja použitím čistej [[klasický elektromagnetizmus|klasickej]] teórie [[elektrodynamika|elektrodynamiky]], ignorujúc [[kvantová mechanika|kvantovú mechaniku]]. Klasická elektrodynamika ([[James Clerk Maxwell|Maxwellova]] elektrodynamika) je starší koncept, ktorý sa bežne používa pri praktických aplikáciach elektromagnetizmu, v technike a polovodičovej fyzike; [[kvantová elektrodynamika]] je naopak užitočná v modernej časticovej fyzike a pri niektorých aspektoch optickej, laserovej a kvantovej fyzike.
 
Podľa súčasnej teórie, rýchlosť elektrónu sa môže priblížiť, ale nikdy nemôže dosiahnuť ''c'' ([[rýchlosť svetla]] vo vákuu). Toto obmedzenie je dané Einsteinovou teóriou [[špeciálna relativita|špeciálnej relativity]], ktorá definuje rýchlosť svetla ako univerzálnu konštantu vo všetkých referenčných sústavách. Ale, keď [[relativistický|relativistické]] elektróny sú vnesené do [[nevodič|nevodivého]] média, akým je napríklad voda, kde lokálna rýchlosť svetla je oveľa menšia ako ''c'', elektróny naberú (dočasne) vyššiu rýchlosť ako svetlo. Počas interakcie s médiom produkujú slabé modrasté svetlo, tzv. [[Čerenkovovo žiarenie]].
Riadok 45:
:<math>\gamma = 1 / \sqrt{1 - (v^2/c^2)}</math>
 
Energia potrebná na zrýchlenie častice je (γ&nbsp; &nbsp; 1) krát pokojová hmotnosť. Napríklad [[Urýchľovač častíc|lineárny akcelerátor]] vo [[Stanford]]e dokáže urýchliť elektrón na približne 51 GeV, čo dáva γ 100 000, keďže pokojová hmotnosť elektrónu je 0,51 MeV/c² (relativistická hmotnosť tohto elektrónu je 100&nbsp; 000-krát väčšia ako jeho pokojová hmotnosť). Vyriešením rovnice vyššie na rýchlosť elektrónu (a použitím aproximácie pre veľké γ) dá
 
:<math>v = \left(1-\frac {1} {2} \gamma ^{-2}\right)c = 0,999\,999\,999\,95\,c.</math>
Riadok 60:
[[Kategória:Atóm]]
[[Kategória:Elementárne častice]]
[[Kategória:Elektrina]]