Elektrón: Rozdiel medzi revíziami

{{iné významy}}

 

'''Elektrón''' je [[elementárna častica]] v [[atómový obal|obale]] [[atóm]]u s jednotkovým záporným nábojom. Je 1 836-krát ľahší ako [[protón]] a približne 1 839-krát ľahší ako [[neutrón]]. Hmotnosť elektrónu je 9,1093826×10⁻³¹ kg.

 

== Vlastnosti a správanie ==

 

Podľa teórie [[kvantová mechanika|kvantovej mechaniky]] sa dajú elektróny reprezentovať [[vlnová funkcia|vlnovými funkciami]], z ktorých sa dá vypočítať pravdepodobnostná [[elektrónová hustota]]. [[Atómový orbital|Orbital]] každého elektrónu môžeme popísať vlnovou funkciou. Na základe [[Princíp neurčitosti|Heisenbergovho princípu neurčitosti]] sa nedá presne určiť naraz aktuálnu [[rýchlosť]] a poloha elektrónu. Toto obmedzenie nám teda hovorí, že čím presnejšie poznáme polohu častice, tým sú naše poznatky o jej rýchlosti menej presné a naopak.

Elektróny v atóme sú v ňom '''viazané'''; o elektrónoch, ktoré sa voľne pohybujú vo vákuu, vesmíre alebo v určitom médiu, hovoríme ako '''voľných''' a dajú sa sústrediť do [[elektrónový lúč|elektrónového lúča]]. Pri pohybe elektrónov vzniká [[tok]] náboja, ktorý nazývame [[elektrický prúd]]. Skutočná rýchlosť elektrónov v kovových kábloch je rádu niekoľkých mm za hodinu, hoci [[rýchlosť šírenia|rýchlosť, za ktorú prúd na jednom konci kábla spôsobí prúd na druhom konci]] je zvyčajne 75% rýchlosti svetla.

 

 

Teleso má [[elektrický náboj]], keď má viac alebo menej elektrónov, ako počet, ktorý je potrebný na vyváženie kladného náboja jadra. O telese s prebytkom elektrónov hovoríme, že je záporne nabité. V opačnom prípade, keď elektrónov je menej ako protónov, hovoríme, že teleso je kladne nabité. Keď je počet elektrónov a protónov rovnaký, teleso nazývame elektricky (elektro-) neutrálny. [[Makroskopický|Makroskopické]] teleso sa môže nabiť trením ([[triboelektrický efekt]]).

Elektrón v súčasnosti popisujeme ako [[základná časti|základnú časticu]], čo znamená, že nemá žiadnu podštruktúru (prinajmenšom ju zatiaľ žiadne experimenty nepotvrdili). Často sa preto o ňom uvažuje ako bodovom náboji bez priestorových rozmerov.

 

 

Podľa súčasnej teórie, rýchlosť elektrónu sa môže priblížiť, ale nikdy nemôže dosiahnuť ''c'' ([[rýchlosť svetla]] vo vákuu). Toto obmedzenie je dané Einsteinovou teóriou [[špeciálna relativita|špeciálnej relativity]], ktorá definuje rýchlosť svetla ako univerzálnu konštantu vo všetkých referenčných sústavách. Ale, keď [[relativistický|relativistické]] elektróny sú vnesené do [[nevodič|nevodivého]] média, akým je napríklad voda, kde lokálna rýchlosť svetla je oveľa menšia ako ''c'', elektróny naberú (dočasne) vyššiu rýchlosť ako svetlo. Počas interakcie s médiom produkujú slabé modrasté svetlo, tzv. [[Čerenkovovo žiarenie]].

:<math>\gamma = 1 / \sqrt{1 - (v^2/c^2)}</math>

 

 

:<math>v = \left(1-\frac {1} {2} \gamma ^{-2}\right)c = 0,999\,999\,999\,95\,c.</math>

[[Kategória:Atóm]]

[[Kategória:Elementárne častice]]