|
[[Súbor:Fullerene c540.png|thumb|right|250px| Fullerén C<sub>540</sub>]]
'''Fullerény'''<ref>fullerény. In: [[Encyclopaedia Beliana]]</ref> alebo '''fulerény'''<ref>[https://is.stuba.sk/katalog/syllabus.pl?odkud=;zobrazit_sklad=0;zobrazit_obdobi=0;obdobi=;predmet=325013;typ=41;jazyk=2;vystup=1;lang=sk]</ref> je súhrnné označenie (skupina) guľovitých molekúl tvorených pospájanými [[Päťuholník|päťuholníkovými]] a [[Šesťuholník|šesťuholníkovými]] prstencami [[atóm]]ov [[uhlík]]a<ref name="Pierson, Handbook of carbon, graphite, diamond and fullerenes">{{Citácia knihy|priezvisko=Pierson|meno=Hugh|priezvisko1=|meno1=|odkaz na autora=|titul=Handbook of carbon, graphite, diamond and fullerenes|vydanie=|vydavateľ=Noyes Publications|miesto=New Yersey|rok=1993|počet strán=399|isbn=0-8155-1339-9|kapitola=The Fullerene Molecules|strany=356-373|jazyk=po anglicky}}</ref>.
| priezvisko = Pierson
| meno = Hugh
| priezvisko1 =
| meno1 =
| odkaz na autora =
| titul = Handbook of carbon, graphite, diamond and fullerenes
| vydanie =
| vydavateľ = Noyes Publications
| miesto = New Yersey
| rok = 1993
| počet strán = 399
| isbn = 0-8155-1339-9
| kapitola = The Fullerene Molecules
| strany = 356-373
| jazyk = po anglicky
}}</ref>. Pre uzatvorené štruktúry platí, že počet päťuholníkov je presne 12, čo vyplýva z [[Leonhard Euler|Eulerovej]] rovnice pre [[mnohosten]]y<ref name="Hirsch, Fullerenes: Chemistry and Reactions">{{Citácia knihy
| priezvisko = Hirsch
| meno = Andreas
| priezvisko1 = Brettreich
| meno1 = Michael
| odkaz na autora =
| titul = Fullerenes: Chemistry and Reactions
| vydanie =
| vydavateľ = Wiley
| miesto =
| rok = 2005
| počet strán = 440
| isbn = 3-527-30820-2
| kapitola =
| strany =
| jazyk = po anglicky
}}</ref>. Fullerény sú jedna z [[Alotropia|alotropických]] modifikácií uhlíka (ďalšie formy sú [[grafit]], [[diamant]], [[lonsdaleit]], [[grafén]], uhlíkové nanorúrky...). Najmenším stabilným členom rodiny fullerénov je C<sub>60</sub> ([[buckminsterfullerén]]). Je to zároveň prvý syntetizovaný fullerén. Má tvar futbalovej lopty a symetriu''I<sub>h</sub>''<ref name="Hirsch, Fullerenes: Chemistry and Reactions"/>.
Objav fullerénov pochádza z Japonska z roku 1970{{bez citácie}}, resp. pre svet mimo Japonska až od výskumníkov z Rice University z roku [[1985]]. Majú veľmi zaujímavé fyzikálne vlastnosti, ktoré ich stavajú zatiaľ na prvé miesto v oblasti nanotechnologicky (pozri [[nanotechnológia]]) využiteľných materiálov{{bez citácie}}. Vyrábajú sa z nich nanorúrky, ktoré slúžia napr. na výrobu elektrotechnických súčiastok (tranzistorov) a veľmi ľahkých a pevných materiálov (časti lietadiel, tkaniny).
Väzby v molekule fullerénov sú tvorené kombináciou [[Hybridizácia (chémia)|hybridných orbitálov]] sp<sup>3</sup> pre diamant a sp<sup>2</sup> pre grafit. Počet hybridných sp<sup>2</sup> orbitálov závisí od počtu uhlíkov v molekule - od 20 pre najmenšiu možnú, aj keď nestabilnú molekulu C<sub>20</sub>, až po nekonečno v prípade grafitu, ktorý by mohol byť považovaný extrém fullerénovej štruktúry<ref name="Pierson, Handbook of carbon, graphite, diamond and fullerenes"/>.
==Zdroje==
| 