The Social Dilemma: Rozdiel medzi revíziami

'''The Social Dilemma''' je americká dokumentárna dráma z [[2020]] režírovaná [[Jeff Orlowski|Jeffom Orlowskim]]. V dokumente účinkujú bývalí zamestnacizamestnanci veľkých technologických spoločností a [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sietí]], ktorí hovoria o vplyve produktov týchto spoločností na správanie ich používateľov a dopade na spoločnosť. Dej je prekrývaný hranými scénami, ktoré poukazujú na ich tvrdenia. Dokumentárna dráma tiež upozorňuje na významný vplyv sociálnych sietí na politiku a demokraciu vo svete a zobrazuje možnosti využitia obrovského množstva dát, ktoré technologické spoločnosti a sociálne siete o ich užívateľoch zbierajú. Tvorcovia a účinkujúci sa tiež zamýšľajú nad dôsledkami a riešením vzniknutej situácie.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=The Social Dilemma (2020)|url=https://www.imdb.com/title/tt11464826/|dátum vydania=|dátum prístupu=22.09.2020|vydavateľ=www.imdb.com}}</ref>

'''Odpovedajúci na otázky v dokumente :'''

Medzi ústredné postavy dokumentu patrí Tristan Harris ktorý je bývalým zamestnancom spoločnosti [[Google]] v ktorej pracoval na pozícií etický dizajn ({{v jazyku|eng|design ethicist}}, {{v jazyku|slk|etický dizajn}}). Počas práce v spoločnosti Google vypracoval prezentáciu s názvom ''{{v jazyku|eng|A Call to Minimize Distraction & Respect Users' Attention}}'', ''({{v jazyku|slk|''Výzva na minimalizáciu rozptyľovania & rešpektovanie pozornosti používateľov}}''}}), ktorá na 141 snímkach naznačuje, že spoločnosti [[Google]], [[Apple]] a [[Facebook]] „majú cítiť obrovskú zodpovednosť“ aby ľudstvo nestrávilo celé dni sledovaním svojich smarfónov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Haselton|meno=Todd|titul=Google employee warned in 2013 about five psychological vulnerabilities that could be used to hook users|url=https://www.cnbc.com/2018/05/10/google-employee-tristan-harris-internal-2013-presentation-warnings.html|dátum vydania=10.05.2018|dátum prístupu=20.09.2020|vydavateľ=www.cnbc.com}}</ref> Túto prezentáciu videli desiatky tisíc zamestnancov spoločnosti Google a bola predmetom rozhovorov o zodpovednosti tejto spoločnosti aj dlho po odchode Trisana Harrisa z jeho pracovnej pozície.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Newton|meno=Casey|titul=Google’s new focus on well-being started five years ago with this presentation|url=https://www.theverge.com/2018/5/10/17333574/google-android-p-update-tristan-harris-design-ethics|dátum vydania=10.05.2018|dátum prístupu=20.09.2020|vydavateľ=www.theverge.com}}</ref> V 2020 je Tristan Harris prezidentom a spoluzakladateľom ''[[CentrumCenter prefor humánneHumane technológie|CentraTechnology]]'' (''Centrum pre humánne technológie]]'') ktorého poslaním je zvrátiť zostup ktorému ľudia kvôli technológiamtechnológiám čelia a znovu zosúladiť technológiu s ľudstvom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Tristan Harris|url=https://www.tristanharris.com/|dátum vydania=|dátum prístupu=22.09.2020|vydavateľ=www.tristanharris.com}}</ref>

Jaron Lanier je americký počítačový odborník, spisovateľ, muzikant a skladateľ. Píše autorské články na rôzne témy vrátane high-tech biznisu, sociálneho dopadu technológií, filozofie vedomia a informácií, internetovej politiky a budúcnosti humanizmu. Okrem iných napísal aj knihu ''{{v jazyku|eng|Ten Arguments For Deleting Your Social Media Accounts Right Now}}'', ''({{v jazyku|slk|''10 argumentov aby ste zmazali váš účet na sociálnej sieti práve teraz}}''}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Brief Biography of Jaron Lanier|url=http://www.jaronlanier.com/general.html|dátum vydania=|dátum prístupu=23.09.2020|vydavateľ=www.jaronlanier.com}}</ref>

Aza Raskin je americký podnikateľ, spisovateľ, vynálezca a dizajnér rozhraní ({{v jazyku|eng|''interface designer''}} {{v jazyku|slk|dizajnér rozhraní}}). Jeho otcom bol odborník na rozhranie človek a počítač a tiež iniciátor projektu Macintosh v spoločnosti Apple. Aza Raskin je spoluzakladteľom Centra''Center prefor humánneHumane technológieTechnology'' a {{v jazyku|eng|''Earth Species Project}}''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Aza Raskin|url=http://aza.wtf/|dátum vydania=|dátum prístupu=22.09.2020|vydavateľ=aza.wtf}}</ref>

{{Spoiler}}Dokument začína predstavením zamestnancov a bývalých zamestnancov technologických spoločností a sociálnych sietí ktorí okrem iného vysvetľujú že vytváranie sociálnych sietí a s nimi súvisiacich nástrojov malo dobrý úmysel a málokto si vedel predstaviť dôsledky ktoré to bude v priebehu budúceho viacročného obdobia mať a že nejde o „jednu zlú osobu“ ktorá by to mala na svedomí.

Počas celého dokumentu je dej prekrývaný hranými scénami ktoré slúžia na ilustráciu tvrdení o ktorých účastníci interview hovoria a krátkymi informáciami zo spravodajstiev amerických televízií k danej téme. Dej pokračuje rozprávaním Tristana Harrisa o jeho snahe poukázať na dôležitosť zodpovednosti technologických spoločností prezentáciou ktorú vytvoril počas práce v spoločnosti Google a rozprávaním ďalších účinkujúcich ktorí opisujú vývoj technologických spoločností a sociálnych sietí.

Dokument sa tiež snaží poukázať na fakt, že postupom času sa z užívateľov sociálnych sietí stali produkty pričom klientmi sociálnych sietí sú zadávatelia reklamy čo sociálne siete motivuje k tomu, aby vytvárali nástroje ktoré motivujú užívateľov venovať sociálnym sieťam čo najviac času. Na tieto účely využívajú zber obrovského množstva dát ktoré v 2020 nepodliehajú výraznejšej regulácií čím sa vytvoril úplne nový trh kde je predmetom obchodovania ľudská pozornosť a tým samotný človek vďaka čomu technologické spoločnosti so sociálnymi sieťami patria v súčasnosti medzi najbohatšie firmy na svete.

V dokumente je vysvetlené že každá interakcia ktorú na internete spravíme je zaznamenaná a monitorovaná a na základe nich sú o užívateľoch vytvárané modely ktoré o nich veľmi veľa vypovedajú, v niektorých prípadoch možno viac, než vie o sebe sám človek. Všetky tieto dáta idú do systémov ktoré takmer nie sú pod ľudským dohľadom a vytvárajú stále lepšie a lepšie predpovede toho čo urobíme a kým sme. Tieto spoločnosti dáta o ľuďoch nepredávajú ale vytvárajú na ich základe modely, ktoré predpovedajú naše činy a ten kto má lepší model, dosahuje v danej oblasti lepšie výsledky. V dokumente je vysvetlené fungovanie časti ľudskej mysle a psychológie ktorá pomáha spoločnostiam manipulovať ľudí ktorí si prezerajú obsah sociálnych sietí alebo využívajú technológie s nimi spojené. Tvorcovia v dokumente poukazujú aj na to, že medzi negatívne zasiahnuté skupiny patria tínedžeri čo potvrdzujú aj dáta z prieskumov medzi rokmi 2011 a 2013 ktoré dokazujú prudký nárast vyskytujúcich sa depresií, psychických problémov a samovrážd u mládeže. Tieto prieskumy tiež dokazujú že mladiství žijúci v Spojených štátoch narodení po roku 1996 trávia svoj voľný čas po škole so svojimi zariadeniami čo ich robí zraniteľnejšími, viac trpia úzkosťami a depresiami, sú menej ochotní vystavovať sa riziku a výrazne klesá počet tých, ktorí mali rande alebo inú romantickú interakciu čo predstavuje veľkú zmenu za jednu generáciu a každá hospitalizácia má veľký vplyv na celú rodinu.

Randima Fernando, účinkujúci v dokumente považuje za pravdepodobne najnebezpečnejší fakt, že celý tento proces riadi technológia ktorá sa exponencionálne zlepšuje. Od cca. 1960 po 2020 sa totiž výkonnosť výpočtovej techniky asi bilión krát zvýšila a nič z toho čo máme neprešlo v takejto miere zlepšením. Naše mozgy, naša ľudská fyziológia sa ďalej nevyvinula vôbec. Tristan Harris v dokumente tiež porovnáva ľudský mozog, ktorý má za sebou milión ročné obdobie a obrazovku na ktorej druhej strane sú tisíce inžinierov a superpočítačov ktoré majú iné ciele, než sú tie vaše a pýta sa kto vyhrá?

Medzi ďalší dôležitý moment dokumentu patrí skutočnosť, že na základe dát ktoré o nás spomenuté spoločnosti získavajú vytvárajú každému užívateľovi jeho vlastný „svet“ pretože sociálne siete, vyhladávače a iné nástroje na internete ktoré používame sú prispôsobené individuálne na každého užívateľa a to vyvoláva v ľuďoch množstvo reakcií ktoré im vytvárajú pocit ktorý nevyhovuje užívateľom ale sociálnym sieťam a technologickým spoločnostiam, nezobrazuje pravdu ale obsah ktorý algoritmus aj na základe našich vstupov určí a snaží sa nás motivovať a manupilovaťmanipulovať k tomu, aby sme sa na dané platformy stále vracali, trávili tam čo najviac času a motivovali k tomu aj ostatných ľudí. Toto vytváranie reality na „mieru“ má rôzne dôsledky, veľmi nebezpečným je osobná a politická polarizácia spoločnosti, ktorá dosiahla v Spojených štátoch za posledné 20 ročné obdobie vrchol. Guillaume Chaslot ktorý pracoval na systéme odporúčaných videí v internetovej databáze videí Youtube v dokumente vysvetlil, že algoritmus na ktorom pracoval zvyšuje polarizáciu spoločnosti ale z hľadiska času stráveného sledovaním videí dokáže polarizácia veľmi efektívne udržať ľudí na internete. Hovorí tiež o tom že ľudia si myslia že algoritmus im má dať to čo naozaj chcú ale tak to nie je. Algoritmus sa snaží nájsť pár lákavých zajačích nôr do ktorých môžete spadnúť, snaží sa zistiť, ktorá z nich je najbližšia vašim záujmom. A keď sa začnete pozerať na jedno z videí bude Vám ich odporúčať stále znovu a znovu.

Kým v 2020 dokáže algoritmus presvedčiť menšie množstvo menej inteligentných ľudí napríklad o tom že zem je plochá, tým že sa algoritmus stále zlepšuje je dôvod predpokladať že v budúcnosti o nepravdivej informácií presvedčí aj iných ľudí. Preto sa nielen medzi ľuďmi, ktorí sú členmi rovnakých skupín na sociálnych sieťach dokážu šíriť konšpiračné teórie, dezinformácie a nepravdivé informácie rýchlo a presvedčivo. Podľa štúdie výskumnej univerzity MIT sa na sociálnej sieti Twitter falošné správy šíria 6 krát rýchlejšie než pravdivé správy čo vytvára výraznú nerovnováhu v negatívnom zmysle. Väčšina ľudí má možnosť vyvinúť väčšie snaženie a vyhladaťvyhľadať si napríklad viac informácií z relevatnýchrelevantných zdrojov, ale len málo ľudí to urobí pričom sa používa systém, ktorý uprednostňuje falošné informácie nie preto že by sme ich chceli ale preto lebo spoločnostiam zarábajú viac peňazí než pravda, pravda je v tomto zmysle nudná. Je to obchodný model výnosných dezinformácií. Situácia je už tak vážna že v súvislosti so šírením pandémie sú na internete dezinformácie ktoré v najhorších prípadoch môžu spôsobiť smrť.

Zo sociálnej siete Facebook sa postupom času stal podľa Rogera McNameeho najefektívnejší presvedčovací nástroj čo považuje za jeden z problémov tejto sociálnej siete. Cynthia M. Wong z organizácie Human Rights Watch následne v dokumente opisuje situáciu ktorá nastala v Mjanmare kde je možné pozorovať dôsledky ktoré patria medzi najhoršie zneužitia sociálnych médií vládami a verejnými činitelmičiniteľmi.

Tristan Harris ďalej v dokumente vysvetlí, že súčasná situácia speje k tomu, že ľudia nebudú dôverovať pravde, budú si myslieť že im vláda nehovorí pravdu, všetky teórie budú považovať za konšpiračné, nebudú si navzájom dôverovať a budú nenávidieť tých, s ktorými nesúhlasia a vznikne obrovský chaos. V dokumente je ďalej vysvetlené, že polarizácia spoločnosti, šírenie dezinformácií a ďalšie možnosti sociálnych sietí zneužívajú politický predstavitelia a iní verejní činitelia na svoje účely čím priamo ohrozujú demokraciu. Renée DiResta v dokumente hovorí, že čelíme priamemu útoku na demokraciu a Roger McNamee vysvetlí že tieto útoky môžu prísť aj zvonku, čo sa stalo pri voľbách v 2016 v Spojených štátoch, keď východný štát zneužil už fungujúce nástroje sociálnej siete facebookFacebook. Tieto nástroje menia a ničia fungovanie spoločnosti v mnohých vyspelých demokraciách na svete. Sila sociálnych sietí umožňuje zasiahnuť do demokracie v danom štáte tým, že keď si zadávateľ nakúpi priestor napríklad na sociálnej sieti facebookFacebook má možnosť získať výrazný dosah na myslenie ľudí, propagovať nepravdivé informácie pre určitú skupinu populácie a tým budovať v ľuďoch nenávisť. V dokumente na negatíva poukazujú aj vysoký politický predstavitelia Spojených štátov.

Účinkujúci v dokumente ďalej upozorňujú na to, že sociálne siete tým, že zobrazujú každému užívateľovi obsah ktorý je totožný alebo veľmi podobný jeho vlastným názorom v ňom vyvolávajú falošný pocit že nie je potrebné hľadať spoločné riešenia, stretávať sa s ostatnými a v podstate ani to, aby spolu ľudia rozprávali. Roger McNamee sa tiež snaží vysvetliť, že spoločnosť potrebuje mať spoločné chápanie reality.

O fungovaní umelej inteligencie ďalej hovorí Cathy O'Neil pričom objasňuje že umelá inteligencia nedokáže rozoznať pravdu od klamstva alebo určiť čo je konšpiračná teória pretože A.I nemá nič čo by pravdu zastupovalo lepšie než počet kliknutí. Tristan Harris tieto slová následne potvrdzuje zistením, že keď sa nezhodneme na tom čo je pravda, alebo na tom že niečo také existuje, je s nami koniec. Považuje to tiež za ten najhlavnejší problém, pretože keď sa nezhodneme na pravde, nebudeme môcť vyriešiť žiadne ďalšie problémy.

O tom, že odborníci v Silicon Valley si uvedomujú závažnosť vzniknutej situácie svedčia slová Jarona Laniera ktorý hovorí že mnohí títo ľudia sa hlásia k teórií že staviame nejaký globálny supemozog a naši užívatelia sú len neuróny ktoré sa dajú vymeniť pričom žiadny z nich nie je dôležitý a stavia to ľudí do zvláštnej podradnej role v ktorých sú ľudia len malý prvok počítača ktorí sú programovaní pomocou manipulácie chovania pre účely tohto obrovského mozgu zatiaľ čo na ľuďoch nezáleží.

V záverečných desiatich minútach dokumentu okrem iného hovorí Tristan Harris o existenčnej hrozbe ktorú vzniknutá situácia prináša a vysvetlí že hrozbou nie je samotná technológia, ale ide o to, že technológia prebúdza tú najhoršiu stránku spoločnosti a najhoršia stránka spoločnosti je existenčnou hrozbou. Ďalej hovorí že pokiaľ technológia vyvoláva masový chaos, pobúrenie, nezdvorilosť, nedostatok vzájomnej dôvery, osamelosť, odcudzenosť, vyššiu polarizáciu, viac zásahov do volieb, viac populizmu, väčšie odvádzanie pozornosti od skutočných problémov na vine je spoločnosť a spoločnosť sa teraz nedokáže zotaviť a mení sa v chaos pričom sa to týka všetkých aj tých ktorí tieto produkty nevyužívajú.

V dokumente sú tiež použité zábery z výpovede Tristana Harrisa pred Senátom Spojených štátov kde hovorí že zodpovedné za vzniknutú situáciu sú digitálne platformy pretože keď prevezmú volebnú propagáciu zodpovedajú aj za ochranu volieb. Keď si prisvoja duševné zdravie detí a sobotné rozprávky zodpovedajú za ich ochranu.

Tristan Harris tiež objasňuje že súboj o udržanie pozornosti ľudí nezmizne a technológie sa nám do životov budú začleňovať viac, nie menej a umelá inteligencia sa bude vylepšovať.

Tim Kendall na otázku, čoho sa najviac bojí odpovedá, že si myslí že v najbližšom časovom období sú to občianske vojny. V predpovediach pokračuje Jaron Lanier ktorý si myslí, že keď bude súčasný status qou pokračovať, povedzme, ďalšie 20 ročné obdobie pravdepodobne civilizáciu zničíme umienenou nevedomosťou, pravdepodobne sa nám nepodarí čeliť klimatickým zmenám, pravdepodobne znehodnotíme svetové demokracie takže upadnú do bizarnej autokratickej dysfunkcie, pravdepodobne zničíme globálnu ekonomiku, pravdepodobne neprežijeme. Jaron Lanier situáciu považuje za skutočne existenčnú.

Tristan Harris sa následne pýta, akým spôsobom sa preberiete z matrixu keď neviete že v ňom ste ? A ďalej vysvetlí že je situácia mätúca, pretože je to zároveň utópia a antiutópia a technológie nám prinášajú aj mnohé výhody.

Justin Rosenstein, spolutvorca tlačidla „like“ na facebooku hovorí, že prostredníctvom tlačidla „to sa mi páči“ chceli do sveta priniesť viac pozitivity a lásky, to bola ich hlavná motivácia a predstava že dnes bude málo označení páči sa mi u tínedžerov spôsobovať depresie alebo že môže viesť k politickej polarizácií im vôbec nenapadla. Podobný názor má aj Joe Toscano ktorý si myslí že majitelia technologických spoločností a sociálnych sietí sa nenastavili tak že budú zlí ale že problém je obchodný model. Alex Roetter objasňuje že je možné vypnúť službu ale v praxi nie je možné vrátiť džina do flaše a čím je to väčšie, tým ťažšie to bude zmeniť. Tristan Harris ďalej hovorí o tom že vidí skupinu ľudí ktorým zväzuje ruky obchodný model, ekonomické podnety a nátlaky akcionárov čo takmer znemožňuje spraviť niečo iné.

Viacerí vystupujúci v dokumente sa zhodujú v tom, že riešením situácie je zaviesť regulácie zo strany štátu. Jaron Lanier spomína aj fakt, že finačnáfinančná motivácia v podstate riadi svet preto každé riešenie tejto situácie by malo súvisieť s reorganizáciou financií v tejto oblasti. To, že firmy chcú zárabaťzarábať peniaze je v poriadku ale nie je v poriadku že technologické firmy a sociálne siete nepodliehajú reguláciamreguláciám, pravidlám a v niektorých prípadoch ani nemajú konkurenciu. Riešením je tiež zdaňovanie spoločností podľa dátových aktív ktoré majú čo im dá fiškálny dôvod aby nezískavali všetky dáta na planéte. Zákon v tejto oblasti a tiež v oblasti digitálneho súkromia zaostáva hovoria vystupujúci v dokumente.

Shoshana Zuboff, profesorka na Harvardovej univerzite považuje trhy ktorým sa dokument venuje za podrývajúce demokraciu a slobodu a myslí si že by nemali byť dovolené čo nepovažuje za radikálny návrh, pretože existujú trhy, ktoré nie sú dovolené, zakazujeme trh s ľudskými orgánmi, zakazujeme trh s ľudskými otrokmi pretože majú nevyhnutne ničivé následky.

Stav v ktorom sa svet v súčasnosti nachádza je podľa Justina Rosensteina spôsobený aj tým, že strom je finančne cennejší keď je mŕtvy než keď je živý, že žijeme vo svete v ktorom je veľryba cennejšia mŕtva než živá a vysvetlil že dokým bude naša ekonomika takto fungovať a korporácie nebudú regulované, budú ďalej ničiť stromy, zabíjať veľryby, ťažiť zo zeme suroviny a ropu aj keď vieme, že to ničí planétu a že to zanechá horší svet budúcim generáciamgeneráciám. Je to myslenie ktoré nie je dlhodobé a je založené na tom aby sa dosiahol zisk za každú cenu. Postupom času sa v tomto zmysle zo stromov a veľrýb stali ľudia, pretože je možné ťažiť našu pozornosť, korporácie majú z ľudí väčší zisk keď trávia čas pri obrazovke pozeraním na reklamu než keby žili ľudia svoje životy plnohodnotným spôsobom. Vidíme následky keď korporácie využívajú umelú inteligenciu aby presmerovali našu pozornosť k tomu, čo chcú, preč od vecí, ktoré sú v súlade s našimi cieľmi, hodnotami a životmi.

Aza Raskin a Bailey Richardson ďalej v dokumente hovoria o tom, že oblasť Silicon Valley bola vybudovaná na myšlienke humánnej technológie ale postupom času sa nad ňou stratil dohľad, pretože sa robilo to čo je „cool“ a nie to čo je správne. Internet bol kedysi zvláštne miesto, vytvárali sa tam experimenty a kreatívne veci, ktoré sa stále vytvárajú ale dnes to viac pripomína obrovské nákupné centrum a hovoríte si že by v tom malo byť niečo viac.

Všetky technológie ktoré používame vytvorili ľudia a práve ľudia sú teraz vystavení otázke, či sú ochotní priznať, že tieto zlé veci sú priamym produktom našej práce. Tieto veci vytvorili ľudia a je ich povinnosťou ich zmeniť. Tristan Harris ďalej hovorí že model, na základe ktorého sa získava pozornosť nie je spôsob, ktorým sa chceme chovať k ľudským bytostiam. Zdravie spoločnosti závisí od toho či sa tohoto zničujúceho obchodného modelu vzdáme. Môžeme požadovať, aby boli tieto produkty navrhované humánne, môžeme požadovať, aby sme pre spoločnosti neboli zdrojom z ktorého sa dá ťažiť. Zámerom by mohlo byť, „Akým spôsobom spravíme svet lepším“ ?

Jaron Lanier v dokumente tiež povedal, že necíti zlosť voči Googlu alebo Facebooku, ale ide mu o to spoločnosti zreformovať aby sa podarilo zachrániť svet.

Posledná otázka tvorcov je, či sa nám podarí celú vec spomínanú v dokumente zmeniť, na čo Tristan Harris odpovedá „Musíme“.

{{Endspoiler}}

* [https://www.netflix.com/watchsk-cs/title/81254224?trackId=13752289&tctx=0%2C0%2C7a8099b20f1a5227de4181ff8f69dcb577b590fa%3Abc9f1669667e5560404a707e6b8cdc99a9e2add1%2C7a8099b20f1a5227de4181ff8f69dcb577b590fa%3Abc9f1669667e5560404a707e6b8cdc99a9e2add1%2Cunknown%2C Dokument Sociálna Dilema na Netflixe]

[[Kategória:Dokumentárne filmy USA]]