Prievaly: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Dejiny: oprava doplnenie
Riadok 40:
Chotár obce sa rozprestiera na západnom úpätí Malých Karpát v severovýchodnej časti Záhorskej nížiny v nadmorskej výške od 195 do 470 m n. m. Západnú časť tvoria štvrťohorné viate piesky, štrkohlinité nivo-močiarne usadeniny, východná podhorská vrchovina je tvorená prevažne druhohornými vápencami, pieskovcami bridlicami.
 
Samotný intravilán obtekali dva potoky na severe Ambrúvka (niekoľko rokov už čiastočne vyschnutávyschnutý), ktorý sa vlievazlieva dos RudavyChotárnym a naMäsiarskym juhupotokom Hlavinskýa potok, ktorýpotom sa zlievavlieva sdo ChotárnymRudavy, ana Mäsiarskymjuhu potokomHlavinský apotok, jektorý ľavostranným prítokom [[Rudava (rieka)|Rudav]]<nowiki/>y. V chotári obce pramení [[Myjavská Rudava]]. Do nej sa vlieva pravostranný prítok s názvom Potôčik.
 
V chotári obce s názvom "Na slanisku"Slanisku sa nachádza nevýdatný nevyužívaný minerálny prameň.
 
Množstvo prameňov zaniklo po meliorácii. V súčastnosti je udržovaný jediný prameň pri samote U Heribanov (Horný Olšovský mlyn)..
 
V chotári obce sa nachádzala zaniknutá pieskovňa a a zrušené Rašelinové závody. Miesto po ťažbe rašeliny je zatopené vybudovanou sústavou rybníkov.
 
Nad obcou v kopci je malá jaskynná diera (Medvedia, alebo aj Jánošíkova diera), o ktorej sa predpokladalo, že je to údajne chodba vedúca z neďalekého hradu [[Korlátka]]. Pri hľadaní zbojníckeho pokladu miestny dobrodruh Peter Pavlík prenikol do vnútra diery (vtedy 60 cm širokej), no tajné chodby nenašiel, len kosti zahynutých zvierat. Videl, že podzemné priestory pokračujú ďalej no nie je do nich prístup. Preto pomocou výbušnín nájdených na vojenskej strelnici odstreľoval skalu a vytvoril štvormetrovú chodbu. Pre početné krádeže bol zatknutý a hľadanie pokladu a podzemných priestorov ukončil.
Riadok 54:
* Osídlenie územia obce v praveku, vzhľadom na jej strategické umiestnenie na pokraji Biksadského priesmyku, je z archeologického hľadiska slabo podložené. Skalnatý ostroh Hrádok s obrannou priekopou a priečnym valom bol pravdepodobne osídlený už v eneolite. O osídlení územia v dobe bronzovej svedčí nález kovolejeckej pece.
 
* PrváPodľa arheológa [[Štefan Janšák|Štefana Janšáka]] prvá písomná zmienka o obci je z roku 1143 a hovorí o existencii kostola. ďalšia zmienka o opevnenej osade Svätý Juraj, ktorá je z roku 1200, v ktorej kráľ Imrich jej udeľuje povinnosti poľného mesta a ruší strážne povinnosti, čím im berie výsadu slobodných strážcov. Obec má udelené privilégium trhu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Nitra varmegye monografiaja|vydanie=|vydavateľ=|miesto=Budapešť|rok=1899|isbn=|strany=}}</ref>
 
* V knihe Uhorská synoda sa uvádza že v dedine Svätý Júr pod Vrchom žili v 14.storočí [[Búri|Búrovia]], ktorí sú Slovanského pôvodu.
* V roku 1445 sa obec spomína v darovacej listine hradu Korlátko[[Korlátka]], kde sa uvádza právo vyberať mýtne poplatky.
* V roku 1452 obec patrila bánovi Osvaldovi z [[Bučany|Bučian]], obec neskôr patrila rôznym šľachtickým rodinám, z ktorých najznámejšími boli Korlátkovci z panstva Korlátka, potom Aponiovci, Bošániovci, Motešickovci a ďalšie rodiny.
 
* V 14.str. bol používaný názov podľa patrícia sv. Juraja [https://fphil.uniba.sk/uploads/media/Hino6.pdf Zenthgwrght], Svätý Juraj pod Vrchom a zároveň bol používaný aj nemecký názov ''Schwancendorf,'' neskôr ''Szent Geörgy, Schanzendor, Sbantisdorf (1531),Szancydorf (1578), Sandorf (1600), Sandorff (1733), Sandorf (1786), Schandorf, Ssandorf, Schadendorf, Sündorf (1800-1900), Sandorfa (1900-1920), Šandorf (1920-1946), Prievaly (1946-dodnes).''
Riadok 78:
Vysťahovalectvo, či na začiatku len odchod za prácou a následný návrat domov, bol logickým vyústením nemožnosti zamestnania sa doma.
 
Prví pendleri za prácou odišli do Ameriky okolo roku 1880. Ich destinácia bola skoro výlučne [[Pensylvánia]], Carbon County, mestečko [[Lansford]]. Pracovali prevažne v uholných baniach. Potom ako sa pendleri vracali domov s množstvom ušetrených peňazi, nastal rozmach odchodu za prácou. Postupne sa do USA vysťahovali celé rodiny. V USA dodnes žijú početní potomkovia rodín. Valent, Lisický, Olšovský, Ochránek, Mihál, Petráš, Kovalovský, Janiga, Búran, Hilek, Pavlík, Záviš, Valek, Bilka, Beňak, Škvorec, Krajčírovič, Šír, Obuch, Mráz, Mikulec, Krchnavý, Kalenský, Hlavatý, Janiček, Holič, Adamčík.
 
V čase hospodárskej krízy, pracovné povolenie v USA bolo získať v priemysle nemožné, niekoľkí muži sa vybrali za prácou do Francúzska. Boli medzi nimi Eliáš Ožvold, Matin Lukáč, Jozef Imríšek.
 
Ďalšia časť dobrodruhov sa vybrala do Argentíny. Viacerí z nich ostali nezvestní. V Argentíne niektorých čakali aj neľudské podmienky, pracovali na úrovni otrokov za žiadnu, alebo mizernú placu. Nikdy už nedali o sebe vedieť. [https://www.hebrewsurnames.com/arrival_ARLANZA_1929-01-03 V roku 1928 do Argentiny odišli Ján Kováč a Anna Uhrinková], [https://www.hebrewsurnames.com/arrival_CAP.%20POLONIO_1930-11-16 1930 Pavel Mackovič]
 
== Kultúra a zaujímavosti ==