Prievaly: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 287 bajtov ,  pred 8 mesiacmi
chýba zhrnutie úprav
(→‎Dejiny: oprava doplnenie)
 
== Zemepisná poloha a geografická charakteristika ==
Chotár obce sa rozprestiera na západnom úpätí Malých Karpát v severovýchodnej časti Záhorskej nížiny v nadmorskej výške od 195 do {{mnm|470 m n. m.}} Západnú časť tvoria štvrťohorné viate piesky, štrkohlinité nivo-močiarne usadeniny, východná podhorská vrchovina je tvorená prevažne druhohornými vápencami, pieskovcami bridlicami.
 
Samotný intravilán obtekali dva potoky na severe Ambrúvka (niekoľko rokov už čiastočne vyschnutý), ktorý sa zlieva s Chotárnym a Mäsiarskym potokom a potom sa vlieva do Rudavy, na juhu Hlavinský potok, ktorý ľavostranným prítokom [[Rudava (rieka)|RudavRudavy]]<nowiki/>y. V chotári obce pramení [[Myjavská Rudava]]. Do nej sa vlieva pravostranný prítok s názvom Potôčik.
 
Na Slanisku sa nachádza nevýdatný nevyužívaný minerálny prameň. Množstvo prameňov zaniklo po meliorácii. V súčastnosti je udržovaný jediný prameň pri samote U Heribanov (Horný Olšovský mlyn).
 
Množstvo prameňov zaniklo po meliorácii. V súčastnosti je udržovaný jediný prameň pri samote U Heribanov (Horný Olšovský mlyn)..
 
V chotári obce sa nachádzala zaniknutá pieskovňa a zrušené Rašelinové závody. Miesto po ťažbe rašeliny je zatopené vybudovanou sústavou rybníkov.
 
Nad obcou v kopci je malá jaskynná diera (Medvedia, alebo aj Jánošíkova diera), o ktorej sa predpokladalo, že je to údajne chodba vedúca z neďalekého hradu [[Korlátka]]. Pri hľadaní zbojníckeho pokladu miestny dobrodruh Peter Pavlík prenikol do vnútra diery (vtedy 60 cm širokej), no tajné chodby nenašiel, len kosti zahynutých zvierat. Videl, že podzemné priestory pokračujú ďalej no nie je do nich prístup. Preto pomocou výbušnín nájdených na vojenskej strelnici odstreľoval skalu a vytvoril štvormetrovú chodbu. Pre početné krádeže bol zatknutý a hľadanie pokladu a podzemných priestorov ukončil.
 
== Dejiny ==
 
* Osídlenie územia obce v praveku, vzhľadom na jej strategické umiestnenie na pokraji Biksadského priesmyku, je z archeologického hľadiska slabo podložené. Skalnatý ostroh Hrádok s obrannou priekopou a priečnym valom bol pravdepodobne osídlený už v eneolite. O osídlení územia v dobe bronzovej svedčí nález kovolejeckej pece.
 
* Podľa arheológaarcheológa [[Štefan Janšák|Štefana Janšáka]] prvá písomná zmienka o obci je z roku 1143 a hovorí o existencii kostola. ďalšiaĎalšia zmienka o opevnenej osade Svätý Juraj, ktorá je z roku 1200, v ktorej kráľ Imrich jej udeľuje povinnosti poľného mesta a ruší strážne povinnosti, čím im berie výsadu slobodných strážcov. Obec má udelené privilégium trhu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Nitra varmegye monografiaja|vydanie=|vydavateľ=|miesto=Budapešť|rok=1899|isbn=|strany=}}</ref>
 
* V knihe Uhorská synoda sa uvádza že v dedine Svätý Júr pod Vrchom žili v 14. storočí [[Búri|Búrovia]], ktorí sú Slovanskéhoslovanského pôvodu.
* V roku 1445 sa obec spomína v darovacej listine hradu [[Korlátka]], kde sa uvádza právo vyberať mýtne poplatky.
* V roku 1452 obec patrila bánovi Osvaldovi z [[Bučany|Bučian]], obec neskôr patrila rôznym šľachtickým rodinám, z ktorých najznámejšími boli Korlátkovci z panstva Korlátka, potom Aponiovci, Bošániovci, Motešickovci a ďalšie rodiny.
 
* V 14.str. stročí bol používaný názov podľa patrícia sv. Juraja [https://fphil.uniba.sk/uploads/media/Hino6.pdf ''Zenthgwrght]'', Svätý Juraj pod Vrchom a zároveň bol používaný aj nemecký názov ''Schwancendorf,'', neskôr ''Szent Geörgy'', ''Schanzendor'', ''Sbantisdorf'' (1531), ''Szancydorf'' (1578), ''Sandorf'' (1600), ''Sandorff'' (1733), ''Sandorf'' (1786), ''Schandorf'', ''Ssandorf'', ''Schadendorf'', ''Sündorf'' (1800-1900), ''Sandorfa'' (1900-1920), ''Šandorf'' (1920-1946), ''Prievaly'' (od 1946-dodnes).''
 
V histórii tejto dediny sa tiež uvádza, že bola mestečkom (oppidum) a mala právo konať v roku dva trhy s dobytkom a štyri jarmoky. Ako [[mestečko]] honosil sa vtedajší ''Sandorf'' aj tým, že mu patrilo 25 poddanských rodín a 19 bezzemkov, želiarov. Každé takéto mestečko muselo preukázať, že je „vrchnosťou“, keď už nie nad rozsiahlymi majetkami, tak aspoň nad niekoľkými poddanskými usadlosťami. Ale mestečká, to nebolo len pár domkov s návsím (či rínkom), ale bolo hlavne centrom aj remeselníckeho života.
Prievalčania mali aj právo súdnictva o čom svedčí aj zachovaná pamiatka stĺp hanby.
 
Cez územie Prieval v praveku viedla [[Jantárová cesta (história)|Jantárová]], neskôr [[Česká cesta]] vedúca z [[Praha|Prahy]] do [[Budín]]a. Táto cesta v stredoveku a novoveku prechádzala úzkym priesmykom medzi Osečníkmi a Hájom (Hrubým Kamencom). V Prievaloch bola aj prepriahacia stanica. Existencia tejto dopravnej tepny mala na život obyvateľov pozitívny dopad ako i na ich obživu. Pôvodne boli strážcami, mýtnikmi ale dozaista i udržiavatelia cesty. Do obce prúdili množstvá kupcov, vojakov a s nimi tovar, informácie, a peniaze.
 
Existencia tejto dopravnej tepny mala na život obyvateľov pozitívny dopad ako i na ich obživu. Pôvodne boli strážcami, mýtnikmi ale dozaista i udržiavatelia cesty. Do obce prúdili množstvá kupcov, vojakov a s nimi tovar, informácie, a peniaze.
 
Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, vihohradníctvom, pálením a predajom vápna, pálením a predajom drevného uhlia ako i rôznymi remeslami. Uživilo sa tu niekoľko kováčov, tkáčov, šustrov a mlynárov a iných pre život potrebných remeselníkov.
 
Začiatkom 19.str. stročia tu súčasne fungovalo sedem mlynárov, Ján Mráz, Ignác Krchňavý, Jozef Krchňavý, Pavol Oravec, Martin Olšovský, Ignác Bílik, František Retzer. Prosperita mlynov skončila elektrifikáciou, vodné mlyny prestali byť cenovo konkurencie schopné. Elektrické neboli závislé na stave vodnej hladiny a mohli mlieť nepretržite.
 
Priemyselná sériová výroba znamenala pre drobných remeselníkov tvrdú ranu. Zamestnanie obyvateľov bolo obtiažne a pracovných príležitostí málo. Vysťahovalectvo, či na začiatku len odchod za prácou a následný návrat domov, bol logickým vyústením nemožnosti zamestnania sa doma.
 
Prví pendleri za prácou odišli do Ameriky okolo roku 1880. Ich destinácia bola skoro výlučne [[Pensylvánia]], Carbon County, mestečko [[Lansford]]. Pracovali prevažne v uholnýchuhoľných baniach. Potom ako sa pendleri vracali domov s množstvom ušetrených peňazipeňazí, nastal rozmach odchodu za prácou. Postupne sa do USA vysťahovali celé rodiny. V USA dodnes žijú početní potomkovia rodín. Valent, Lisický, Olšovský, Ochránek, Mihál, Petráš, Kovalovský, Janiga, Búran, Hilek, Pavlík, Záviš, Valek, Bilka, Beňak, Škvorec, Krajčírovič, Šír, Obuch, Mráz, Mikulec, Krchnavý, Kalenský, Hlavatý, Janiček, Holič, Adamčík.
Vysťahovalectvo, či na začiatku len odchod za prácou a následný návrat domov, bol logickým vyústením nemožnosti zamestnania sa doma.
 
V čase hospodárskej krízy, pracovné povolenie v USA bolo získať v priemysle nemožné, niekoľkí muži sa vybrali za prácou do Francúzska. Boli medzi nimi Eliáš Ožvold, Matin Lukáč, Jozef Imríšek.
Prví pendleri za prácou odišli do Ameriky okolo roku 1880. Ich destinácia bola skoro výlučne [[Pensylvánia]], Carbon County, mestečko [[Lansford]]. Pracovali prevažne v uholných baniach. Potom ako sa pendleri vracali domov s množstvom ušetrených peňazi, nastal rozmach odchodu za prácou. Postupne sa do USA vysťahovali celé rodiny. V USA dodnes žijú početní potomkovia rodín. Valent, Lisický, Olšovský, Ochránek, Mihál, Petráš, Kovalovský, Janiga, Búran, Hilek, Pavlík, Záviš, Valek, Bilka, Beňak, Škvorec, Krajčírovič, Šír, Obuch, Mráz, Mikulec, Krchnavý, Kalenský, Hlavatý, Janiček, Holič, Adamčík.
 
Ďalšia časť dobrodruhov sa vybrala do Argentíny. Viacerí z nich ostali nezvestní. V Argentíne niektorých čakali aj neľudské podmienky, pracovali na úrovni otrokov za žiadnu, alebo mizernú placu. Nikdy už nedali o sebe vedieť. [https://www.hebrewsurnames.com/arrival_ARLANZA_1929-01-03 V roku 1928 do ArgentinyArgentíny odišli Ján Kováč a Anna Uhrinková], [https://www.hebrewsurnames.com/arrival_CAP.%20POLONIO_1930-11-16 1930 Pavel Mackovič].
V čase hospodárskej krízy, pracovné povolenie v USA bolo získať v priemysle nemožné, niekoľkí muži sa vybrali za prácou do Francúzska. Boli medzi nimi Eliáš Ožvold, Matin Lukáč, Jozef Imríšek.
 
Ďalšia časť dobrodruhov sa vybrala do Argentíny. Viacerí z nich ostali nezvestní. V Argentíne niektorých čakali aj neľudské podmienky, pracovali na úrovni otrokov za žiadnu, alebo mizernú placu. Nikdy už nedali o sebe vedieť. [https://www.hebrewsurnames.com/arrival_ARLANZA_1929-01-03 V roku 1928 do Argentiny odišli Ján Kováč a Anna Uhrinková], [https://www.hebrewsurnames.com/arrival_CAP.%20POLONIO_1930-11-16 1930 Pavel Mackovič]
 
== Kultúra a zaujímavosti ==
 
=== Pamiatky ===
* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Michal (anjel)|sv. Michala archanjela]], jednoloďová [[barok|baroková]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou z rokov [[1748]]{{--}}[[1756]]. Stojí na mieste staršej stavby. Obnovou prešiel v roku [[1988]]. Hlavný [[oltár]] je neoslohový s obrazom sv. Michala archanjela a sochy [[Peter (apoštol)|sv. Petra]] a [[Pavol (apoštol)|Pavla]] z druhej polovice [[19. storočie|19. storočia]]. Bočný oltár sv. Kríža je neskorobarokový z roku [[1780]]. Ďalej sa tu nachádza barokový oltár sv. Františka Serafínskeho z prvej polovice [[18. storočie|18. storočia]] a [[rokoko]]vý oltár [[Vendelín z Trieru|sv. Vendelína]] z polovice 18. storočia. [[Kazateľnica]] je rokoková. Drevená [[krstiteľnica]] je baroková z obdobia pred postavením kostola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Nachádza sa pri kostolnom
 
*Židovský cintorín, značne zdevastovaný, náhrobky pováľané a prevážne rozbité<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Židovský cintorín, Prievaly|url=https://kriz.epocha.sk/zidovske-cintoriny/zidovsky-cintorin-prievaly|vydavateľ=kriz.epocha.sk|dátum prístupu=2019-09-09|jazyk=sk-sk|meno=Stanislav|priezvisko=Chromek}}</ref>
 
== Rodáci ==
 
*Anton Fiala, (* 24. január 1762, Prievaly – † 15. október 1834, Veľké Kostoľany), katolícky kňaz, bernolákovec, autor piesní. Pôsobil v Krajnom, Hrachovišti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dominikánska knižnica|url=https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=fialaanton|vydavateľ=www.knihydominikani.sk|dátum prístupu=2019-12-29}}</ref>
*[[Jakob Winter]], (* 30 jún 1857, Prievaly – † 18. marec 1940, Drážďany, Nemecko), profesor, historik židovskej literatúry, od 1886 rabín v Drážďanoch . Jakob Winter sa narodil v Sandorfe číslo domu 27 v rodine pekára a poľnohospodára. Jeho otec Lipót, pekársky majster pochádzal z Búrov, matka Mali zo Sandorfa. Vyrastal v rodine spolu s bratom Salamónom a Davidom. Študoval v Myjave (1861), v Bratislave (1874-1875). Židovskú teológiu študoval na rabínskych seminároch v Berlíne a Breslau. V roku 1886 získal doktorát na Filozofickej fakulte University of Halle.
*[[Pavol Lisický]] (* 14. september 1875 , Prievaly – † 23 júl 1955, Pottsville, Schuylkill, Pensylvánia, USA) ''rev''. ''Paul John Lisicky'' rektor kostola Sv. Michala v Lansforde vlastnil najrozsiahlejšie zbierku slovenských kníh<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UKB|url=http://digitalna.kniznica.info/s/mWAOWieHQ8|vydavateľ=digitalna.kniznica.info|dátum prístupu=2019-11-15}}</ref> v Amerike, bol oduševnený horliteľ založenia Slov. Kat. Akadémie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UKB|url=http://digitalna.kniznica.info/s/gdoMkLQjxI|vydavateľ=digitalna.kniznica.info|dátum prístupu=2019-11-15}}</ref>
*[[Ignác Vécsei]] (* 6. aprílaapríl 1883, Prievaly – † 1944) architekt, bol spoluautorom Považskej agrárnej a priemyselnej banky v [[Žilina|Žiline]], obytných súborov [[Bytové domy Unitas|Unitas]] a [[Nová doba (Bratislava)|Nová doba]] v [[Bratislava|Bratislave]]
*Kati Bergerová, (* 15. september 1885, Prievaly – † 28. november 1986, New York, USA) matka amerického profesionálneho baseballovehobejzbalového hráča [[Ralph Branca|Ralpha Branca]]
* Žigmund Berger, (* 6. február 1889, Prievaly – † 24. november 1986, Nitra), v r. 1939 zmena mena a priezviska na: [[František Milan Borský]], veliteľ odbojovej skupiny Považský prápor slobody, brigádny generál
*Eugen Lehotay (* 13. júl 1897, Prievaly – † 22. apríl 1977), hudobný pedagóg, autor detskej operety ''Nezbedník'', objaviteľ viacero liečivých prameňov v Smrdákoch
*Anastázia Pavlíková, (* 5. marec 1924, Prievaly – † 8. december 2008, Silver Spring, Montgomery, Maryland), v rokoch 1942 – 1980 bola asistentkou vlády v Marylande
* Ambróz Ščepka (* 2. marec 1926, Prievaly – † 7. december 1964, Boleráz), druhá obeť [[Irena Čubírková|Ireny Čubírkovej]], najznámejšej slovenskej vrahyne
* [[Mária Machová]] (* 19. február 1953, Prievaly), ekonómka, v rokoch 1998{{--}}2002 ministerka privatizácie
 
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Prievaly}}
 
== Externé odkazy ==