Deportácia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo gram
Starekolena (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
[[Súbor:Vertreibung.jpg|náhľad|vpravo|[[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska|Deportácia nemeckého obyvateľstva z československých]] Sudet po druhej svetovej vojne.]]
'''Deportácia''' je [[násilie|násilné]] premiestnenie alebo vysťahovanie [[obyvateľstvo|obyvateľstva]] zo svojich [[domov]]ov, často do cudzieho prostredia a s obmedzením voľnosti pohybu. Deportácie mávajú často podobu trestu a osoby sú pri nich často presúvané do odľahlých oblastí, zaostalejších končín, trestaneckých kolónií, koncentračných táborov alebo podobne.
 
Medzi pojmami deportácia, repatriácia, vysídľovanie je často veľmi tenká línia, prípadne sa používajú rovnakom zmysle. Vysídľovaním, repatriáciami a deportáciami z etnických, rasových či náboženských dôvodov boli a sú postihnuté desiatky miliónov ľudí na celom svete. Obzvlášť to platí v národnostne rôznorodej Európe, kde neustále dochádzalo ku kolonizáciám a presídleniam menšinových častí obyvateľstva.<ref name="JStef">Ján Štefanica: ''Odsuny a výmeny skupín obyvateľstva európskych štátov v prvej polovici 20. storočia'', Historia et theoria iuris, Roč. 2, č. 4 (2010), s. 78 – 93 [http://www.pravnedejiny.sk/file/page4_file16.pdf Dostupné online.]</ref>
 
Na začiatku dvadsiateho storočia neexistoval snáď ani jeden európsky štát s homogénnym obyvateľstvom. Pohyby osôb rôznych národností sa dotýkali takmer každého štátu v ktorom žili národnostné menšiny. Samozrejme, že najväčší vplyv na odsuny, repatriácie či deportácie mali najmä vojnové udalosti a ich konečné výsledky. Obvykle išlo o politické rozhodnutia (ako napríklad nariadenie o [[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska|vysídlení osôb nemeckej národnosti]] prijatéschválené v rámci dohody na [[Postupimská konferencia|Postupimskej konferencii]] v[[2. august|2. augusta]] Postupimi[[1945]]).<ref>Ján Štefanica: ''Problematika právneho postavenia národnostných menšín v európskom priestore po ukončení II. svetovej vojny a riešenie tejto otázky'', Historické právne systémy a integrácia Európy, Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2011 S. 155 – 161</ref>
 
== Referencie ==