Slovenská literatúra: Rozdiel medzi revíziami

[[Biedermeier]] je smer, ktorý mal v slovenskej literatúre kratšie trvanie. V [[30. roky 19. storočia|30. rokoch 19. storočia]] sa v [[almanach]]och „Hronka” a „Zorka” začali uverejňovať autori, ktorým sa zapáčil [[biedermeier]]ovský štýl. Vydavateľ „Hronky” [[Karol Kuzmány]] v ňom uverejnil svoj idylický epos „Běla” ([[1836]]), ktorý sa považuje za typický príklad tohto nemeckého štýlu obľúbeného vrstvou meštianskej a buržoáznej spoločnosti. V próze tvoril biedermeierovské diela [[Anton Ottmayer]], ktorý publikoval v almanachu „Zorka” novely <ref>[https://dai.fmph.uniba.sk/~filit/fvb/biedermeier.html dai.fmph.uniba.sk/Biedermeier]</ref>.

 

Romantická literatúra znamenala rýchlu zmenu nielen jazykovú ale aj tvorivú, spôsobila zameranie sa na iné témy a významne urýchlila kodifikáciu slovenského jazyka. Romantický idealizmus nasmeroval štúrovskú generáciu k témam [[Slovenské národné obrodenie|národného obrodenia]], [[Osmanské vojny v Európe|osmanských vojen]], staroslovienskej literatúry a histórii, [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]] a folklórnemu umeniu. Po zlyhaní vyjednávaní s českými národoveckými lingvistami (napr. Palacký) o zjednotení českého a slovenského jazyka sa [[štúrovci]] obrátili k stredoslovenskému nárečiu ako základu novej slovenčiny.