Redaktorka:Nelliette/Pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami

Básnici romantizmu sa pustili do skladania [[Balada|balád]], [[Poéma|poém]], lyricko-reflexívnej poézie, národno-oslobodeneckých [[Elégia|elégií]]. Uznávanými autormi, ktorí tvorili vysoko profilovanú poéziu boli [[Janko Kráľ]], [[Samo Chalupka]], [[Andrej Sládkovič]] a [[Ján Botto]]<ref name=´romant´></ref>. Slovenský romantizmus sa po revolúcii v [[1848]] postupne rozdelil na dva protipóly: jedným bol [[mesianizmus]] ([[Samo Bohdan Hroboň]], [[Michal Miloslav Hodža]], [[Jozef Podhradský]], [[Ľudovít Štúr]]) a na pragmatizmus, ktorý uznával zvyšok obrodeneckých autorov. Čo sa týka žánrov a formy, autori slovenského obrodenia všeobecne najradšej tvorili poéziu a piesne v sylabickom veršovom systéme.<ref name=´romant´>[https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213637/https://profil.kultury.sk/sk/romantizmus/ profil.kultury.sk-Romantizmus]</ref>.

[[11. júl|11. júla]] [[1843]] sa stretli Štúr, Hodža a Hurban na Hurbanovej evanjelickej fare v [[Hlboké|Hlbokom]], aby si dohodli postup uvedenia stredoslovenčiny do jej spisovnej formy. V roku [[1846]] vydal Štúr „Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí”, ktoré však bolo napísané ním už v roku [[1844]]. V tom istom roku vyšiel druhý ročník a[[Almanach|lmanach]]u „Nitra” v kodifikovanej štúrovskej slovenčine<ref>[https://snn.sk/jozef-miloslav-hurban-slovenske-slovo-je-boj-a-zivot/ Slovenské národné noviny]</ref>. V roku [[1845]] publikovali „Slovenskje národňje novini” s literárnou prílohou „Orol tatránski a v [[1846]] časopis „Slovenskje pohladi”, všetko v novej kodifikovanej slovenčine. V roku [[1846]] vyšli verejne štúrove pravidlá slovenskej gramatiky pod názvom „Nauka reči Slovenskej”<ref>[https://www.juls.savba.sk/ediela/nrs/ juls.savba.sk/Nauka reči...]</ref>V roku [[1851]] až [[1852]] sa dohodli [[bernolákovci]] a [[štúrovci]] na reforme slovenčiny z [[Fonetika|fonetického]] princípu na [[Etymológia|etymologický]]. Rozhodovania sa zúčastnili evanjelik [[Michal Miloslav Hodža]] a katolík [[Martin Hattala]], ďalší zúčastnení boli [[Ľ. Štúr]], [[Jozef M. Hurban|J. M. Hurban]], [[Ján Palárik]], [[Andrej Radlinský]] a [[Štefan Závodník]].

[[Ľudovít Štúr]] ([[1815]] - [[1856]]) ako rodený evanjelik a slovenský zeman zo obce [[Uhrovec (obec)|Uhrovec]] bol predurčený zaradiť sa do hnutia slovenských obrodeneckých dejateľov. Samozrejmým debutom boli básne v dobovej slovenčine, bola to „Óda na Hronku” ([[1836]] ) a cyklus básní „Dumky večerní” (časopis Květy, [[1838]] - 40). V rámci štúdií v nemeckom [[Halle (Saale)|Halle]] podnikol cestu do kraja [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]], z ktorej sa zrodil cestopis „Cesta do Lužic vykonaná z jara 1839” (vyšlo v Časopise českého musea v roku [[1839]]). Štúr urobil v roku [[1841]] lingvistický experiment a napísal v staročeštine spis „Starý a nový věk Slováků”, ktorý vydali prvýkrát v slovenčine v roku [[1998]]. V období romantizmu sa často vydávali obranné reči, sťažnosti, spisy a [[Esej|eseje]] ako obhajoba slovenskej reči, tak činil aj Ľudovít Štúr vo svojej práci „Sťažnosti a žaloby Slovanov v Uhorsku na protizákonné prechmaty Maďarov” ([[1843]], vydané anonymne v [[Lipsko|Lipsku]]. Ďalším obranným textom z jeho dielne bol polemický spis „Das neunzehnte Jahrhundert und der Magyarismus” (doslova "Devätnáste storočie a maďarizmus")<ref>[http://www.klasici.sk/node/135 Online knižnica-klasici.sk]</ref>, ktorý vydal vo [[Viedeň|Viedni]] v roku [[1845]]. Ďalej sa venoval lingvistickým prácam v súvislosti s novou kodifikáciou slovenčiny. Boli to publikácie [[Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí]]<ref>[http://www.klasici.sk/node/136 Online knižnica=klasici.sk]</ref> ([[1844]]) a v roku [[1846]] [[Nauka reči Slovenskej]]<ref> [https://www.juls.savba.sk/ediela/narecja_slovenskuo/ juls.savba-Nárečja slovenskô]</ref>.