Heinrich Justi: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Starekolena (diskusia | príspevky)
este doplnene. teraz hotovo
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
'''Heinrich Justi''' (* [[1804]], [[Kluž]]{{--}}[[1878]], [[Bratislava]]) bol bratislavský [[mešťanosta]] v rokoch 1867{{--}}1875, známy najmä vďaka [[Horský park|Horskému parku]] a [[Pomník Heinricha Justiho|pomníkpomníku v ňom na jeho počesť]] .
 
== Životopis ==
Justi sa narodil v roku 1804 v Kluži, dnešnom Rumunsku. Študoval na tamojšom gymnáziu, neskôr v [[Sibiu (mesto)|Sibiu]] a v rôznych vojenských školách. V rokoch 1818{{--}}1829 slúžil v armáde, po dokončení právnických štúdií bol zamestnancom bratislavského mestského magistrátu. V revolučných rokoch 1848/49 bol veliteľom prešporskej národnej (maďarskej) gardy a bojoval proti hurbanovským povstalcom ([[Slovenské povstanie|Slovenskému povstaniu]]) napríklad v bitke pri Senici (26. septembra 1848). Za účasť v [[Uhorská revolúcia|uhorskej revolúcii]] stál v roku 1850 pred (rakúskym) vojenským súdom, ale po deviatich mesiacoch bol oslobodený. V tomto období sa venoval založeniu a vedeniu plynárne. Do verejného života sa vrátil až po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] v roku 1867, keď sa ako 63 ročný stal mešťanostom <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mešťanosta Prešporka Heinrich Justi|url=http://www.gmb.sk/sk/month/detail/jul_2018|vydavateľ=Galéria mesta Bratislavy {{!}} Príspevková organizácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy|dátum prístupu=2020-10-08|priezvisko=Luková|meno=Jana|dátum vydania=}}</ref> (Bürgermeisterom, ktorý sa o moc delil s [[Richtár|richtáromrichtár]]om, ako predstaviteľom súdnej právomoci mesta a [[Kapitán|kapitánomkapitán]]om ako predstaviteľom vojenskej moci).
 
V čase svojho pôsobenia vo funkcii mešťanostu bol veľmi aktívny, reorganizoval mestskú správu, po regulácii toku Dunaja (zabezpečil pilótovanie a reguláciu mestského brehu Dunaja), dal upraviť nábrežie, zaviedol stavebný poriadok, zakladal mestské parky, na jeho podnet sa začala budovať kanalizácia a mesto kúpilo s radnicou susediaci [[Aponiho palác]]. <ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Justiho pomník je ozdobou Horského parku {{!}} História {{!}} Bratislavské noviny|url=https://www.bratislavskenoviny.sk/historia/2938-justiho-pomnik-je-ozdobou-horskeho-parku|vydavateľ=www.bratislavskenoviny.sk|dátum prístupu=2020-10-08|jazyk=sk}}</ref>
 
Stál pri založení mnohých spolkov: dobrovoľného hasičského zboru aj Bratislavského okrášľovacieho spolku (1868) a jeho múzea a Mestskej knižnice (1868). V júli roku 1869 mu v mestskej reprezentačnej sieni<!-- možno Justiho sieň možno nie --> slávnostne  odovzdal cisár [[František Jozef I.|Františk Jozef I]]. zlatý záslužný kríž.<ref name=":0" /> Kúpou Apponiho paláca a prenesením úradovne magistrátu do neho sa uvoľnili miestnosti na prvom poschodí [[Stará radnica (Bratislava)|starej radnice]] a do tých v roku 1872 natrvalo umiestnili zbierky vtedy ešte mladého, ale už bohatého mestského múzea (teraz [[Múzeum mesta Bratislavy]]). <ref name=":1" />
 
Najznámejší sa však stal vďaka dnešnéhodnešnému [[Horský park|Horského parku]]. V roku 1869 inicioval, aby mesto kúpilo tzv. „Študentský les“ alebo „Študentskú horu“ od Mestského polievkového združenia. Poveril mestského inžiniera [[Anton Sendlein|Antona Sendleina]], aby vypracoval plán vvychádzkovýchvychádzkových ciest a bol to on, kto po celý čas výkonu svojej funkcie držal nad parkom ochrannú ruku.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pomník Heinricha Justiho v Horskom parku|url=https://bratislavskerozky.sk/heinrich-justi-najlepsi-mestanosta-bratislavy/|dátum vydania=2019-04-02|dátum prístupu=2020-10-08|jazyk=sk-SK|priezvisko=Vyhnánek|meno=Ján|vydavateľ=Bratislavské rožky (aj Bratislavské noviny)}}</ref>
 
Jeho vojenské autokratické vystupovanie a novátorské prístupy sa nie vždy stretli s pochopením. Pobúrenie vyvolalo v roku 1870 najmä zbúranie [[Korunovačný kopček|Korunovačného kopčeka]] pri regulácii dunajského nábrežia. V roku 1875 keď predstavil svoju veľkolepú koncepciu rozvoja mesta, plánujúc výstavbu trvalého mosta, kasární, bitúnku, tržnice, vodovodu a iných s rozpočtom päť a pol milióna zlatých, vtedy sa ostatní poslanci proti nemu postavili. Pôžičku neschválili a Justiho donútili odísť do penzepenzie, dokonca so zníženým dôchodkom.<ref name=":2" />
 
O tri roky na to (1878) zomrel. Dobová tlač spomína, že ako chudobný muž s trpkým pocitom nedocenenia. Pohreb sa konal 19. októbra 1878. Justiho význam pre mesto potom ocenili ďalšie generácie, ale až po jeho smrti, keď sa jeho návrhy aj tak postupne zavádzali do života. Dvadsať rokov po jeho smrti inštalovali v Horskom parku [[Pomník Heinricha Justiho|pomník na jeho počesť]] v podobe umelého brala z lomových skál.<ref name=":0" />
 
== Referencie ==
Riadok 18:
 
== Literatúra<!-- zdroj 1 Jana Luková --> ==
 
* ''Das Portrait Desider v. Szilágyi´s'' In. Pressburger Zeitung 17. Mai 1899, s. 2.
* MANNOVÁ, E. ''Spoločenské elity Prešporka v 19. storočí. Reprezentácie meštianstva v spolkovom živote a pri inscenovaní pohrebov.'' Bratislava. Zborník Múzea mesta Bratislavy / Bratislava : Múzeum mesta Bratislavy, 2016, Vol. 28, (2016).
Řádek 26 ⟶ 25:
 
== Pozri aj ==
 
* [[Horský park]]
 
* [[Pomník Heinricha Justiho]]
* [[Justiho sieň]] Primaciálneho paláca
 
[[Kategória:Mešťanostovia]]
[[Kategória:Osobnosti z Klužu]]