Aponiovci: Rozdiel medzi revíziami

Zakladateľom rodu je [[Tomáš Aponi|Tomáš]] nazývaný ''Červený'' (Rúfus), ktorý bol [[1323]] kastelánom [[Čachtický hrad|Čachtického hradu]] a [[Branč (hrad)|hradu Branč]]. Od kráľa [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmunda Luxemburského]] získal zámenou za hrad [[Čeklís (hrad)|Čeklís]] ([[Bernolákovo]]) hradné panstvo [[Oponický hrad|Oponice]], podľa ktorého potom začal rod používať predikát. Ďalšie panstvá mal rod v Eberharde (Yberhard, [[Malinovo]]),v Jablonici a v [[Tolnianska župa|Tolnianskej]] a [[Békešská župa (Uhorsko)|Békešskej]] stolici. Diplomatické smerovanie rodu už položil Tomáš Aponi, ktorý bol vyslancom uhorského kráľa [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I. Veľkého]] u pápeža [[Klement VI.|Klementa VI.]] v [[Avignon]]e roku [[1343]]. [[Pavol Aponi]] bol zase vyslancom [[Štefan Bočkaj|Štefana Bočkaja]] vo Viedni roku [[1606]] vyrokoval mier. V roku [[1618]] bol cisárom poverený rokovaním o hraniciach medzi [[Uhorsko]]m a [[Moravské markgrófstvo|Moravským markgrófstvom]]. Aponiovci vďaka svojmu vzdelaniu a diplomatickým schopnostiam sa stali tak vyslancami v rôznych krajinách. Vedeli šikovne obhájiť záujem kráľa, uhorskej krajiny a stavov. V 16., 17. a [[18. storočie|18. storočí]] získali Aponiovci barónsky a následne aj grófsky titul. Členovia rodu sa uplatňovali vo vojenských a v politických funkciách. Počas povstania [[František II. Rákoci|Františka II. Rákóciho]] ([[1703]]{{--}}[[1711]]) boli niektoré majetky rodu v roku [[1708]] zničené.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Machala|meno=Drahoslav|titul=Šľachtické rody|vydanie=|vydavateľ=Perfekt a.s.|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-8046-375-5|strany=10 - 11}}</ref>

 

 

== Známi príslušníci rodu ==